Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grazie mille Volterra. Addio! - 5. kapitola

03.11.2009 (12:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2614×

5. kapitola

Bella

Držala som v rukách moje šaty z plesu. Posledná vec, ktorú som si ešte chcela zbaliť. Všetko ostatné som už mala uložené v niekoľkých kufroch. Povzdychla som si. Koľko krásnych spomienok ma viaže s týmto miestom. Jedna v nich však vyniká – moje milovanie s Edwardom v tejto izbe. Aj preto ma až tak nemrzí, že odchádzam. Síce mi budú chýbať všetci ľudia z Volterry a dokonca aj Aro, Marcus a Caius. Kto by to bol povedal, že? Avšak to nie je nič proti tomu, že idem za svojou jedinou životnou láskou.

Opatrne som zložila šaty a dala ich do kufra. Hotovo – zbalené. Teraz už len počkať na Jane. Dnes sa majú vrátiť z Rumunska. Prekvapilo ma, že nikto o nich nemá žiadne správy, ale hádam je všetko v poriadku. Vytiahla som si z nohavíc dopis od Alice. Takže Vancouver. Miesto, kde momentálne prebýva moja milovaná rodina. Už som sa nevedela dočkať až ich všetkých uvidím. Zložila som dopis a dala si ho naspäť do vrecka nohavíc. V tej chvíli sa rozrazili dvere na mojej izbe a do vnútra vstúpil Damian s nenávistným pohľadom na tvári. Ešte nikdy som ho nevidela takto sa tvári. Dostala som strach.

„Čo sa stalo Damian?“ opatrne som sa opýtala a rýchlym krokom prešla k nemu.

„Dostal ich. Dostal Jane, Demetriho aj Felixa. Jediný Mikael sa vrátil,“ sykol.

Čo? To nie! Jane nemôže byť mrtvá. Nie, nie! A Demetri a Felix. To nie je možné. Nevedela som si predstaviť, že by som už Jane nikdy nevidela. Bola mi ako sestra.

„Kto? Ako?“ podarilo sa mi zo seba dostať.

Damian teraz nervózne prechádzal po izbe, no po mojej otázke zastal.

„Fabius. Zajal ich.“

Zo srdca mi spadol obrovský balvan. Takže nie sú mŕtvy. Sú zajatý. Počkať! To je ako možné? S Janinou schopnosťou a s Felixovými skúsenosťami?

„Kto je Fabius?“ spýtala som sa nechápavo.

Aj keď som mala prečítané celé dejiny Volterry, tak na meno Fabius som nikde nenarazila.

„To je niekto, kto mal byť už dávno mŕtvy!“ zavrčal nenávistne Damian.

„Môžeš mi to vysvetliť, prosím? Jeho meno som totiž ešte nikdy nepočula.“

„Poviem ti to neskôr. Teraz máme poradu a ja tam musím ísť. Aro dal zvolať celú Volterru. Potom prídem a poviem ti podrobnosti,“ povedal a vyšiel z dverí.

Hádam si nemyslí, že ja budem teraz čakať v izbe so založenými rukami. Rozbehla som sa za ním.

„Damian, počkaj. Idem s tebou,“ zavolala som na neho.

Damian sa na chvíľu zastavil. Otočil sa ku mne a nechápavo na mňa hľadel.

„Ale Bella, teba sa to už netýka. Už nie si členom gardy. Nemusíš sa starať.“

Tak toto bolelo. To, že už nie som členom gardy neznamená, že už sa o nich nezaujímam, že sa prestanem starať, čo sa s nimi deje.

„Ale ja chcem,“ povedala som a hodila na neho naštvaný pohľad.

Obišla som ho a mierila si to do kancelárie. Po chvíli ma Damian dobehol.

„Prepáč. Nemyslel som to tak. Len som strašne naštvaný.“

„V pohode. Môžeš mi teda povedať kto je Fabius?“

„Hej. Aj tak by si to mala vedieť, nech si v obraze, o čom sa budeme v kancelárii baviť.“

Mlčky som prikývla.

„Takže, kde by som začal? Fabius sa k nám pridal niekedy okolo roku tisícšestopäťdesiat. Už vtedy mal na svet upírov vlastný názor. Podľa neho mali upíri ovládnuť svet ľudí. Považoval nás za vyššie bytosti. Avšak, keď sa k nám pridal, tak svoje predstavy trochu miernil. Aro si ho chcel udržať, aj napriek jeho názorom. Aby som ti to vysvetlil, tak Fabius mal zvláštny dar. Dokázal blokovať schopnosti ostatných. Nejakým spôsobom sa ti dostal do hlavy a zabránil ti v ich používaní. Pre Ara bol ten dar samozrejme veľmi výhodný. No, aby som sa dostal k tomu hlavnému. O niekoľko rokov neskôr sa u nás objavil Carlisle. Ako už vieš prišiel s novou myšlienkou vegetariánstva. Jeho vízia vtedy Ara fascinovala, aj keď s ňou nesúhlasil. Aro s Carlislom sa stali dobrými priateľmi a to sa samozrejme nepáčilo Fabiusovi. Vo svojej chorej hlave si vždy predstavoval, že sa raz dostane na čelo Volturiovcov a priateľstvo Carlisla s Arom, podľa neho, túto jeho víziu ohrozovalo. Tak sa v jeden deň rozhodol Carlisla zabiť. Carlisle bol vtedy na love a Fabius si tam na neho počkal. Neviem ako sa vtedy podarilo Carlislovi utiecť, nikdy som sa ho na to nespýtal, ale dôležité je, že utiekol a povedal Arovi o Fabiusovej zrade. Aro za ním hneď poslal gardu, avšak Fabius stihol dovtedy zmiznúť. Podarilo sa nám ho nájsť až po niekoľkých rokoch. Vtedy sme ho oblúčili v jednom starom dome. Založil v ňom oheň a my sme si vtedy mysleli, že v ňom uhorel, kedže už bol dosť zranený. Dom sme sledovali až pokiaľ nezhorel do tla. Nikdy by som si nebol pomyslel, že sa z toho dostal. Ale ako vidíš, mýlil som sa. A teraz má Jane, Demetriho aj Felixa,“ zakončil svoje vysvetľovanie Damian.

„Takže aby som to zhrnula. Jane a ostatných zajal zmagorený upír, ktorý sa rozhodol zničiť Volturiovcov a ovládnuť svet,“ uisťovala som sa.

Damian len prikývol, ale to sme už vchádzali do kancelárie. Očakávala som tu veľa našich, ale aj tak ma to množstvo upírov prekvapilo. Kancelária praskala vo švíkoch a od všadial sa ozývali nahnevané hlasy upírov. Všimla som si Aleca. Stál v kúte a vyzeral dosť strhane. Ako sme vošli, všimol si nás Aro a zavolal nás k sebe.

„Bella, rozhodla si sa zostať?“ opýtal sa ma Aro s nádejou.

„Nie, ale chcem pomôcť. Pokiaľ bude treba nasadím aj vlastný život za ich záchranu. Jane mi je ako sestra.“

Aro sa na mňa prekvapene pozrel.

„Dobre. Budeme ťa potrebovať,“ povedal.

Tieto slová vyjadrili všetko.Postavili sme sa s Damianom bokom, ale tak, aby sme mali na všetko výhľad.

„Utíšte sa moji drahý,“ preniesol vážnym hlasom Aro.

Všetci stíchli a ako jeden otočili hlavy k Arovi.

„Ako už väčšina z vás vie, tak Fabius zajal Jane, Felixa a Demetriho. Vrátil sa len Mikael a vďaka nemu vieme, čo Fabius na nás chystá. Podľa všetkého sa nás Fabius rozhodol vyhladiť a ovládnuť svet upírov. Od Mikaela viem, že Fabius si vytvoril vlastnú armádu upírov. Ako poznám Fabiusa, tak za tie roky to už bude dosť veľká armáda. Myslím, že musíme počítať s tým, že ich bude minimálne dvesto a určite tam budú aj nejaký upíri s darmi. Zdá sa, že jeden z nich má schopnosť nejakým spôsobom ovládnuť myseľ upíra. Vychádzam z toho, že Jane, ani ostatný sa vôbec nebránili, keď ich Fabius zajal. A Mikaela pustil len preto, aby nám mohol povedať, čo sa stalo. Fabius je rád melodramatický. Chce si vychutnať našu porážku, ale my sa tak ľahko nedáme.“

Všetci začali horlivo prikyvovať. Snažila som sa predstaviť si dvesto upírov pokope. Nikdy som nevidela takú veľkú skupinu. Aro však ešte pokračoval.

„Hovorili sme o tom s Caiusom a Marcusom. Najlepšie by bolo poslať tam celú gardu, ale obávame sa, že práve na to Fabius čaká a keď bude Volterra nechránená rozhodne sa ju obsadiť. Viete si predstaviť, čo by to znamenalo. Ale zas na druhej strane, pokiaľ pošleme len niektorých, tak je dosť veľká šanca, že nás porazia. Zatiaľ sme sa teda nerozhodli, ktorí z vás pôjdu. Zvolal som všetkých z misií, aby sa vrátili do Volterry. Pravdepodobne pozajtra by mala byť garda kompletná. Vtedy už rozhodneme, kto tam pôjde a kto zostane vo Volterre. Zatiaľ môžete ísť po svojom, najlepšie by však bolo, keby ste teraz viac trénovali,“ povedal.

Jednotlivý členovia gardy začali opúšťať kanceláriu. My s Damianom sme boli medzi poslednými. Už sme vychádzali s dverí, keď som započula Ara ako hovorí Marcusovi:

„Škoda, že nevidíme budúcnosť. Bolo by to oveľa jednoduchšie.“

Vtedy ma niečo napadlo. Otočila som sa a vošla naspäť do kancelárie. Damian ma samozrejme nasledoval.

„Pane, myslím, že by som s týmto problémom mohla pomôcť,“ zašepkala som opatrne.

Aro aj ostatný otočili hlavy ku mne.

„Ako?“ opýtal sa Aro.

„Alice Cullenová,“ povedala som jednoducho.

Aro samozrejme hneď pochopil a v očiach sa mu objavili iskričky nádeje.

„Myslíš, že by bola ochotná?“

„Neviem, ale vyskúšať to môžem.“

„Dobre Bella, skús sem dostať Alice. Veľmi by nám mohla pomôcť. A nielen nám, ale celému nášmu svetu, lebo pokiaľ sa Fabiusovi podarí nás poraziť, tak svet už nikdy nebude taký ako predtým.“

„Skúsim,“ zašepkala som a vybehla z kancelárie.

Ani som si nevšímala, či ma Damian nasleduje. Vošla som do izby a z nohavíc som vytiahla list od Alice. Našťastie mi nechala na seba číslo. Teraz už len dúfať, že sa mi podarí ju presvedčiť, aj keď po tom ako som sa k nim zachovala na plese, neviem či bude ochotná. Ale keď jej to všetko vysvetlím, hádam ju presvedčím. Zobrala som telefón a naťukala jej číslo. Po niekoľkých zvoneniach sa ozval jej hlas.

„Bella?“ opýtala sa opatrne.

„Alice...“

Zhrnutie

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Grazie mille Volterra. Addio! - 5. kapitola: