Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grazie mille Volterra. Addio! - 4. kapitola

28.10.2009 (14:30) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2595×

4. kapitola

Bella

Išli sme s Damianom do Arovej pracovne. Každým krokom, ktorým sme sa blížili k pracovni, som bola viac nervózna. Bála som sa Arovej reakcie. Len veľmi málo upírov odišlo od Volturiových. Nevedela som, akú reakciu mám čakať, no pre moje štastie s Edwardom som bola ochotná urobiť čokoľvek. Damian ma chytil za ruku.

„Neboj, všetko bude v poriadku. Ja som ťa sem priviedol a pomôžem ti, aby si sa odtiaľto aj dostala,“ zašepkal.

„Ďakujem.“

Onedlho sme už stáli pri dverách Arovej pracovne. Zhlboka som sa nadýchla, zdvihla ruku a zaklopala.

„Poďte ďalej,“ ozval sa Arov hlas spoza dverí.

S malou dušičkou som vošla dnu s Damianom za chrbtom. Aro sedel sám za stolom a hľadel na mňa. Zostala som stáť kúsok od stolu a Damian sa postavil vedľa mňa.

„Tak moji milí, čo vás privádza?“

Jeho hlas bol prívetivý a ja som sa bála, či sa nezmení, keď mu poviem dôvod svojej návštevy.

„Pane, prišla som vás o niečo požiadať,“ začala som.

Aro upriamil pozornosť na mňa.

„O čo ide, Bella?“

„Chcela by som vás požiadať o odchod z gardy a taktiež z Volterry,“ povedala som a čakala na jeho reakciu.

Aro zareagoval však úplne inak ako som očakávala. Čakala som, že sa rozčúli alebo niečo podobné, no on ma prekvapil.

„Čakal som to,“ povedal a mne spadla sánka.

Všimla som si, že aj Damian na neho hľadí prekvapene.

„Pane, ako?“ hlesla som.

Na viac slov som sa nezmohla. Na Arovej tvári sa objavil úsmev.

„Bella, ty si si skutočne myslela, že neviem, že sa poznáš s Cullenovcami? Že som nevedel, čo bolo medzi tebou a Edwardom?“

Teraz mi sánka spadla už úplne. Podľa Damianovho výrazu mi bolo jasné, že ani on netušil, že to Aro vie. Aro sa chvíľu pozeral na naše šokované tváre a potom sa na moje prekvapenie začal smiať.

„Ach Bella, Bella. Ja viem o všetkom a o všetkých v tomto sídle. Na to nepotrebujem ani čítať tvoje myšlienky. Aj keď je pravda, že by som si ich rád niekedy pozrel.“

Stále som sa nemohla spamätať. Odkiaľ to mohol vedieť? Že by od Cullenovcov? To sa mi zdalo nepravdepodobné. Od Damiana tiež nie, aspoň podľa jeho výrazu. Tak potom odkiaľ?

„Ako? Odkedy?“ podarilo sa mi precediť cez pery.

Aro nám pokynul, aby sme si sadli a pustil sa do vysvetľovania.

„Na tvoju otázku odkedy, tak teda od plesu. Všimol som si, že si zostala prekvapená, keď si ich zbadala. Potom a nedalo nevšimnúť si ako ste sa s Alice objali. Postupne to všetko začalo do seba zapadať. Aj keď som si najprv myslel, že sa len poznáte z Forks. No potom za mnou prišiel Marcus a prezradil mi, že cíti veľmi silné puto medzi tebou a Edwardom. Že ešte nikdy taký silný vzťah nevidel. Potom už nebol problém podať si ruku s Carlislom a dozvedieť sa ako to všetko bolo. Aj keď musím povedať, že som nebol moc nadšený, že ti prezradili naše tajomstvo, keď si bola ešte človek. No teraz si upír a tak to už nie je dôležité. Inak čakal som, že za mnou s touto prosbou prídeš skôr. Bol som prekvapený, keď Cullenovci tak náhle odišli. A potom, ten tvoj smútok sa ti moc nedarilo skrývať.“

Snažila som sa vstrebať všetky slová, ktoré mi povedal Aro. Na jednej strane som bola rada, že som mu nemusela nič vysvetľovať, no na druhej som sa obávala. Aro mi totiž ešte stále nepovedal, či ma prepustí z gardy. Hľadela som na neho a čakala, či ešte niečo povie. On však vstal a podišiel ku mne.

„Bella, chcel by som ťa o niečo poprosiť,“ povedal a zdvihol ruku smerom ku mne.

Pochopila som čo chce, ale nebola som si istá, či je to dobrý nápad. Hľadela som na jeho ruku a potom som sa rozhodla. Zdvihla som tú svoju a nechala ho, nech sa ma dotkne. Z hlavy som si vytesnila svoj štít a prvýkrát mu povolila nahliadnuť do mojich myšlienok. Po nejakom čase moju ruku pustil. Otočil sa a sadol si naspäť za stôl.

„Ďakujem. Veľmi si to vážim. Bolo to zaujímavé vidieť z tvojho pohľadu. Musím povedať, že obdivujem Edwarda, že sa dokáže takto ovládať. Je to fascinujúce. Dobre, dosť bolo rečí. Bella, kedy by si chcela odísť?“

Najprv mi nedošiel význam jeho slov. No ako som ich konečne pochopila, začala som v duchu jasať. To nie je možné. On ma prepustí a ja sa budem môcť konečne stretnúť s Edwardom. Moje mlčanie však asi trvalo dosť dlho, lebo Aro zopakoval svoju otázku.

„Bella, tak čo? Kedy?“

„Pane, ja...vlastne som nad tým ani nepremýšlala. Nedúfala som, že...“

Aro mi skočil do reči.

„Nedúfala si, že by som ťa mohol prepustiť,“ dopovedal za mňa.

Mlčky som prikývla.

„Vieš Bella, láska je tá najsilnejšia vec na svete. Proti nej som aj ja len slabý a bezbranný muž. Nezabudol som, aké je milovať a byť milovaný. A napokon, zbožnujem príbehy so šťastným koncom,“ povedal a ja som na neho vyjavene hľadela.

Kde sa tieto slová v ňom vzali? Vždy som si myslela, že Aro je tvrdý a neprístupný, no po týchto jeho slovách som pochopila, že aj on má srdce. Srdce, ktoré síce nebije, ale predsa tam niekde je. Dnes som musela zmeniť svoj pôvodný pohľad na neho. Tá tvrdosť a neprístupnosť je len jeho maska. Maska, ktorú musí nosiť, pokiaľ chce zachovať naše tajomstvo.

„Bella,“ povedal a tým pritiahol moju pozornosť. „Myslím, že by si mohla počkať, ešte pár dní, kým odídeš. Jane je na misii a určite by sa s tebou rada rozlúčila.“

„Áno pane,“ povedala som a vstala s úmyslom odísť.

Damian vstal tiež. Boli sme už na ceste ku dverám, keď Aro poprosil Damiana, aby neodchádzal. Zatvorila som dvere a nechala ich osamote. Vrátila som sa do izby a ľahla si na pohovku. Moje telo zaplavila eufória. Už len pár dní a konečne budem s mojou láskou.

Edward

Sedel som za piánom a ťukal som prstami do kláves, keď som počul ako sa blíži nejaké auto. V tej istej chvíli som započul aj myšlienky dotyčného. Čo? Už mám halucinácie? Na nič som neváhal a rýchlo som otvoril dvere. Pred domom práve zastalo auto a v ňom niekto, koho by som tu v živote nečakal. Vystúpila z auta a ja som k nej podišiel. S láskou sa na mňa pozrela. Už som to nevydržal, prekonal som tú vzdialenosť medzi nami a prudko ju objal.

„Mami.“

Zhrnutie

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Grazie mille Volterra. Addio! - 4. kapitola: