Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grazie mille Volterra. Addio! - 10. kapitola

18.11.2009 (09:30) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2635×

10. kapitola

Bella

Otvorili sme dvere kancelárie a vošli dnu. Vo vnútri už sedeli všetci na svojich obvyklých miestach. Všetky hlavy boli otočené na nás a ich pohľady smerovali k jedinému miestu. K mojej ruke prepletenej s tou Edwardovou. Jediný Aro a Damian neboli prekvapený. Aro sa usmieval a Damian... no Damian vyzeral byť smutný z toho, čo vidí. Jemne som sa na neho usmiala a s potešením som sledovala, ako sa jeho pery taktiež roztiahli do úsmevu. Prestala som si všímať prekvapené pohľady a spolu s Edwardom a Alice sme si sadli ku stolu. Aro sa ako vždy ujal slova.

„Moji milí, kedže sme tu už všetci, môžeme začať. Všetci už viete o čo ide, teraz sa dohodneme, ako presne zaútočíme. Alice...“ otočil sa na ňu a pokračoval. „Ako to vyzerá?“

Alice sa na chvíľu zadívala do budúcnosti a potom pokrútila hlavou.

„Nič sa nezmenilo,“ povedala.

Aro prikývol a otočil sa smerom ku nám ostatným.

„Dobre, rozhodol som sa, že vás povedie Bella,“ povedal rozhodne a všetky oči sa znovu upriamili na mňa.

Ani som sa im nedivila, v prvom rade už nie som členom gardy a v druhom, som z nich najkratšie upírom. No Aro mi z nejakého mne neznámeho dôvodu dôveroval. Veril, že ich dokážem viesť.

„Všetci budete počúvať jej rozkazy, ako by boli moje,“ dodal.

„Teraz niečo k taktike. Prvý pôjde Damian s Bellou. Damian skúsi, pokiaľ to pôjde, zistiť jednotlivé dary a Bella nájde Jane, Felixa a Demetriho a zaštíti ich. Pokiaľ je môj dojem správny, v tej chvíli by mal prestať na nich účinkovať dar tej upírky a verím, že potom sa pridajú k vám. Bella,“ otočil sa na mňa. „Všetkých zaštítiš a Dominik sa pokúsi zmeniť ich rozhodnutie bojovať. Ak to vyjde, tak ich Chelsea skúsi dostať na našu stranu. Pokiaľ to pôjde, doveďte Fabiusa sem, pokiaľ nie, tak ho roztrhajte a spálte. Ostatné nechám na vás. Bože, skoro som zabudol na Edwarda. Keďže si sa rozhodol pridať na túto misiu, tak budeš rovnako počúvať Bellu,“ povedal a žmurkol na mňa.

Bože, Aro na mňa žmurkol. To snáď nie je možné?! Začala som sa smiať. Nech bola táto situácia akokoľvek vážna, toto sa nedalo ignorovať. Aro sa pridal ku mne a postupne sa smiali všetci. Všetci okrem Edwarda. Ten len na Ara zamračene hľadel.

V tom sa ozval Damian: „No tak Edward, ber to športovo. Tak budeš na chvíľu pod papučou. Je na čase, aby si si začal zvykať.“

Po týchto slovách sa už rehotala aj Alice, ktorá sa doteraz len usmievala. Edward vyslal smerom k Damianovi vražedný pohľad a z jeho úst vyšlo zavrčanie. Damiana to však zjavne pobavilo, lebo teraz sa už tak rehotal, že sa musel držať za brucho.

„Ale noo... veď som zas až tak veľa nepovedal, či hej?“ opýtal sa Damian Edwarda.

To však Edwarda ešte viac rozčúlilo. Videla som na ňom, že by Damiana najradšej chytil pod krkom a tak som ho pohladila po ruke a tým si vynútila jeho pozornosť. Edward sa na mňa pozrel s naštvaným výrazom v tvári, ale ako sa nám stretli oči videla som, ako jeho výraz povolil. Milujem ťa, poslala som mu v myšlienkach.

Na jeho tvári sa konečne objavil úsmev a ja som zostala v zajatí jeho hypnotického pohľadu. Napadlo ma teraz milión vecí, ktoré by som s ním chcela robiť. Edwardove oči zčernali. Hups, asi som zabudla stiahnuť naspäť štít, pomyslela som si a prebrala sa.

„Dobre, dosť bolo srandy,“ ozval sa Arov autoritatívny hlas. „Takže, aby som sa vrátil k misii. Edward, ty prejdeš mysle všetkých a pokúsiš sa nájsť niečo, čo by vám prípadne mohlo pomôcť. Hlavne sa pokús dostať do Fabiusovej hlavy, tam toho zistíš pravdepodobne najviac,“ povedal Aro.

Edward na znak pochopenia prikývol a Aro pokračoval.

„V Rumunsku sme všetko zariadili. Lietadlo vám letí o tri hodiny z Florencie do Bukurešti. Tam vás na letisku budú čakať tri autá. Bude tam na vás čakať aj Filip, ktorý sa k vám tiež pridá. Pôjdete do mesta Brašov a odtiaľ budete musieť ísť pešo. S Fabiusom sa stretnete pravdepodobne pri meste Bran. Je vlastne paradox, že si za svoje sídlo vybral hrad grófa Draculu. Ale od neho sa to dalo čakať. Aby som ešte nezabudol, Helen, ty budeš mať pri sebe mobil a budeš v spojení z Alice. Keby sa niečo zmenilo, ona vám dá vedieť.“

Alice prikývla, rovnako ako my všetci na znak, že sme jeho inštrukcie pochopili.

„Dúfam, že to vyjde...“ povzdychol si Aro a tým skončil našu schôdzu.

„Stretneme sa o dve hodiny na nádvorí,“ povedala som s autoritou v hlase.

No čo, musím trénovať už teraz. Ešte nikdy som nikomu nevelila ani nikoho neviedla. Všetci sa rozbehli po svojom. Ja s Edwardom sme išli do mojej izby a Alice sa odobrala za zbytkom rodiny. Edward si sadol na pohovku a ja som podišla ku skrini, s úmysľom zabaliť si nejaké veci na cestu. Práve som dávala do tašky nejaké rifle, keď sa rozleteli dvere a Edward zalapal po dychu.

„Prečo?“ hlesol.

„Nechceli už dlhšie čakať,“ zašepkala šokovaná Alice vo dverách.

„Kedy?“ opýtal sa a skríkol: „ Och bože!“

Na ich tvárach som videla, že sa stalo niečo zlé, avšak stále komunikovali vo víziách a myšlienkach, takže som nemohla zistiť, čo sa stalo. Po chvíli ma už prestalo baviť, hľadieť na ich šokované výrazy a tak som skríkla:

„Môže mi už niekto povedať, čo sa stalo?“

Edward s Alice sa spamätali a otočili sa ku mne.

„Fabius príde,“ povedala Alice zmučene.

„Čo prosím?“ nechápavo som krútila hlavou.

„Zajtra príde aj s celou armádou do Volterry. Pred chvíľou sa rozhodol. Už sa mu nechcelo čakať.“

„Sakra,“ sykla som a začala sa nervózne prechádzať po izbe.

„To je zlé,“ mrmlala som si popod nos.

Nesmieme dovoliť, aby sa dostal do Volterry. Mohol by dostať Ara aj ostatných Volturiovcov a taktiež aj Cullenovci sú takto v ohrození. Nemôžem dopustiť, aby sa niekomu z nich niečo stalo.

„Musím to povedať Arovi,“ povedala som a vybehla z izby.

Cítila som za sebou Edwarda aj Alice. V jednej z chodieb sme narazili na Caiusa.

„Kde je Aro?“ opýtala som sa.

Očami behal po naších zamračených tvárach.

„Vo svojej pracovni. Čo sa stalo?“

Nenamáhala som sa s odpoveďou a rozbehla sa do Arovej pracovne. Ešte som začula ako Alice vysvetľuje Caiusovi situáciu, ale to som už stála pri dverách Arovej pracovne. Vošla som bez zaklopania, s Edwardom, Alice a už aj s Caiusom za sebou.

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa Aro nechápavo.

„Hej, stalo. Fabius príde zajtra do Volterry,“ odvetila som naštvane.

„Čo?“ zhrozil sa.

Alice podišla k nemu a podala mu ruku. Chvíľu sledoval jej víziu a potom sa mu na tvári objavil rovnaký výraz, ako sme mali aj my.

„Nesmieme mu dovoliť, aby sa dostal až do Volterry. Boj musí byť mimo Volterru,“ povedal, keď pustil Alicinu ruku.

Presne tým vystihol moje myšlienky.

„Odkiaľ prídu?“ opýtal sa Alice.

„Z Florencie. Odtiaľ pôjdu pešo. Chcú byť menej nápadní. Aj tak ich však príde okolo päťdesiat.“

„O koľkej približne?“

„Okolo ôsmej večer,“ odvetila.

Aro prikývol a mňa niečo napadlo.

„Čo keby sme ich počkali na tej čistinke pri San Gimignano? Tadiaľ predsa určite pôjdu, nie?“ otočila som sa na Alice.

Tá sa na chvíľu pozrela do budúcnosti a na jej tvári som konečne zbadala náznak úsmevu.

„Stretnete sa na tej čistinke,“ odvetila. „Vyzerá to pre nás celkom nádejne,“ šeptajúc dodala.

„Dobre. Bella, ty to choď povedať ostatným. Keďže to bude tak blízko Volterry, pôjdu s vami zajtra ešte Anthony, Mia a Celeste.“

Prikývla som a vybehla z pracovne. Mierila som do Damianovej izby. Aj keď Alice tvrdila, že máme nádej, ja som sa bála. Bála som sa o Edwarda, o svoju znovu nájdenú rodinu, o Damiana, vlastne o všetkých. Keby som mohla obetovať svoj život a tak zachrániť tie ich, ani chvíľu by som neváhala. Avšak takto to bohužiaľ nefunguje. A tak mi nezostáva nič iné, ako postaviť sa Fabiusovi, bok po boku s mojími milovanými.

Osud už zamiešal karty a my s nimi musíme hrať...

Zhrnutie

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Grazie mille Volterra. Addio! - 10. kapitola: