Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grazie mille Volterra - 2. kapitola

30.08.2009 (11:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5931×

2. Kapitola

Bella

Vyšli sme pred dom. Konečne som sa mohla pozrieť, kde to vlastne sme. Dom bol postavený na akejsi čistinke a všade okolo sa rozprestieral hustý les. Bolo tu krásne. Cítila som potrebu nadýchnuť sa. Vzduch tu bol akýsi iný, taký čerstvejší ako vo Forks.

„Damian, kde to vlastne sme?“

„Asi tak tridsať kilometrov od Seattlu, dosť vysoko v horách. Mali by sme ísť. Poď za mnou.“

Rozbehol sa smerom k lesu. Neostávalo mi nič iné ako bežať za ním. Wau, ten beh bol povznášajúci. Ako by som ani nebežala po zemi, ale vznášala sa. Už som chápala, prečo Edward nikdy nenarazil pri behu do žiadneho stromu. Hlava a nohy boli v dokonalom súlade. Chcelo sa mi smiať, po takom dlhom čase sa mi znovu chcelo smiať. Cítila som sa taká voľná, taká slobodná. Bežala som s vetrom o preteky. Práve sme bežali cez nejakú lúku, keď sa Damian zastavil. Prečo zastavil? Mne sa chcelo ešte bežať. Vôbec som sa necítila unavená, práveže naopak, bola som plná energie. Prinútila som sa zastať asi meter od neho. Otočil sa ku mne.

„Dobre, myslím, že tu môžeme začať. Neďaleko sa pasie stádo jeleňov.“

„Aha a čo mám vlastne robiť?“

„Najprv skús počúvať. Čo počuješ?“

Nastražila som uši. Vietor si predieral cestu pomedzi les. Počula som každé zašušťanie lístia, aj to ako do seba narážali steblá trávy, tichý bzukot včiel , žblkot potôčika niekde v diaľke a ešte niečo, čo som najprv nevedela zaradiť. Akési buch buch, také pravidelné. V tom mi to došlo.

„Juhozápadne na lúke?“

Usmial sa.

„Si dobrá. No a teraz sa skús nadýchnuť.“

Zhlboka som sa nadýchla. Zacítila som vôňu krvi. Lákala ma. To pálenie v krku sa prehĺbilo, ten oheň ma stále viac a viac spaloval. Potrebovala som ho uhasiť. Ale ako?

„Čo teraz?“

„Nerozmýšlaj nad tým, skús počúvať svoje inštinkty.“

Znovu som sa nadýchla a rozbehla za tou lákavou vôňou. Ako som sa približovala k jelenovi, snažila som sa sústrediť na tepanie jeho krvi. Prikrčila som sa do útočnej pozície a skočila mu po krku, tam som najviac cítila pulzovanie krvi. Moje zuby sa jeho kožou prehrýzali úplne ľahko, vrstvu po vrstve až narazili na to, čo som tak veľmi chcela. Krv mi začala prúdiť dolu krkom. Bol to zvláštny pocit. Dovtedy sa mi pri pachu krvi vždy robilo špatne. Teraz som to vnímala len ako čosi vlhké a teplé. Ale aspoň sa trochu utíšilo to pálenie v krku. Avšak keď som skončila s jeleňom, pálenie sa ozvalo znovu. Neváhala som a skočila po ďalšom. Sotva som zaregistrovala, že vedľa mňa sa zasycoval Damian. Po troch jeleňoch som mala dosť. Ten oheň v krku síce nezmizol, ale aspoň sa trochu zmiernil. Očami som hľadala Damiana. Sedel kúsok odo mňa na pni starého stromu.

„No čo, už máš dosť?“

„Asi áno, cítim sa tak nejak naliata. Prečo stále cítim to pálenie?“

Smutne sa pousmial.

„Budeš si na to musieť zvyknúť. Je to našou súčasťou. Pitie krvi ho vždy zmierni, ale ten pocit smädu nikdy nezmizne.“

Postavil sa.

„Mali by sme sa vrátiť. Musíš sa prezliecť.“

Až vtedy som sa na seba pozrela. Tričko aj rifle som mala celé zašpinené od krvi, fliačiky krvi som mala aj na rukách. Dokonca som mala krv aj vo vlasoch. Očkom som pozrela na Damiana. Jeho oblečenie bolo dokonale čisté.

„Ako to robíš, že sa nezašpiníš?“

„To je len praxou. Časom to budeš vedieť tiež. Dobre, poďme naspäť. Myslím, že sprcha ti celkom padne.“

Rozbehli sme sa smerom k domu. Ani nie za 20 minút sme vchádzali do domu. Až teraz som si ho prezrela. Nebol moc veľký, mal dve poschodia. Z vonku mi pripomínal nejakú víkendovú chatu. Avšak vnútri bol dokonalý luxus. Prízemie bol jeden veľký otvorený priestor, naľavo bol kuchynský kút s jedálenkým stolom. Napravo bola veľká rohová sedačka, oproti nej bol na stene prichytený plazmový televízor neskutočných rozmerov. Zaberal skoro polku steny. Po jeho bokoch boli v stene zabudované reproduktory z domáceho kina. Ďalšie dva reproduktory sa nachádzali po bokoch sedačky. Napravo v kúte sa nachádzal krb. Celú severnú stenu zaberala obrovská knižnica.

„Poď, ukážem ti tvoju izbu.“

Vyšli sme po schodoch na prvé poschodie. Boli tu štvore dvere. Zastali sme pri prvých.

„Toto je moja izba. Tá izba oproti je pracovňa.“

Presunuli sme sa k ďalším dverám. Damien ich otvoril. Izba bola nádherná, ladená do prírodných odtieňov. Celú jednu stenu zaberala vstavaná skriňa. Oproti bol toaletný stolík s veľkým zrkadlom. Celej izbe však dominovala obrovská posteľ.

„Toto je tvoja izba.“

Pozrela som na neho, potom na posteľ a zase na neho. Začal sa smiať.

„Haha asi sa divíš čo tu robí tá posteľ, ale toto nie je môj dom, mám ho len požičaný.“

„Aha, tým sa všetko vysvetľuje.“

Otvoril dvere na skrini. Bola plná rôzneho oblečenia. Pripomenulo mi to Alice. Hneď som tu myšlienku zatrhla. Nebudem už na nich myslieť.

„Máš tu všetko čo by si mohla potrebovať. V tej komode vedľa máš aj spodné prádlo. Tie dvere oproti vedú do kúpeľne. Uteráky sú v skrinke pod umývadlom. Teraz ťa nechám, nech sa môžeš dať do poriadku. Keď budeš hotová, príď za mnou dole. Odpoviem ti na všetky tvoje otázky.“

Už som počula len buchnutie dverí. Mala by som si vybrať niečo na oblečenie. To čo mám na sebe si už asi nikdy neoblečiem. V skrini bolo všetko poukladané v úhladných kôpkach podľa farieb. Na ramienkach viseli šaty od výmyslu sveta. Zobrala som prvé čo mi padlo pod ruku. Nechcelo sa mi moc vyberať, hlavne som chcela mať zo seba dole to špinavé oblečenie. Boli to riflové šaty nad kolená. Priložila som si ich k telu. Zaujímavé, vyzerá to byť presne moja veľkosť. Otvorila som komodu. Bola plná spodného prádla od športového až po odvážne kúsky. Všetko samozrejme v mojej veľkosti. Na toto sa tiež budem musieť Damiana opýtať. V skrini bol ešte schovaný botník. Vybrala som si najpohodlnejšie topánky čo som tam našla, čierne balerínky a vybrala sa do kúpeľne.

Tá bola samozrejme rovnako luxusná ako ostatok domu. Bola ladená do vanilkovo oranžova. Uprostred bola ohromná vaňa. Taká veľká, že by sa do nej zmestili minimálne traja ľudia. Pustila som vodu a začala sa vyzliekať. Oblečenie som rovno hádzala do koša, aj tak bolo už nepoužiteľné. Ponorila som sa do vane. Moje telo sa konečne trochu uvoľnilo. Vedľa vane bola polička s rôznymi fľaštičkami. Našla som tam všetko čo som potrebovala. Šampón, balzam aj sprchový gél. Keď som sa dostatočne vydrhla, cítila som sa konečne lepšie. Vyšla som z vane, zabalila sa do uteráku a podišla som k zrkadlu.

To čo som videla v zrkadle ma šokovalo. Zo zrkadla sa na mňa pozerala nádherná bytosť. Úžastne hladká bledá pokožka, mokré vlasy vlniace sa okolo dokonalej tváre, jemne červené pery. Ale to čo ma najviac  šokovalo boli moje kedysi hnedé oči. Tá krvavo červená sa nedala prehliadnuť. Ako je to možné, veď som nepila ľudskú krv? Ďalšia z vecí, na ktoré sa budem musieť opýtať Damiana. Kúpeľna bola skutočne dokonale vybavená. Našla som kefu aj fén. Rýchlo som si si upravila vlasy, obliekla sa a zišla dole. Chcela som sa čo najkôr dozvedieť odpovede na moje otázky.

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Grazie mille Volterra - 2. kapitola: