Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grálska princezná - 2. kapitola - Odpovede

09.05.2012 (19:45) • Bonnie1516 • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1535×

Bella 

„Isabella,“ začal Charlie, „nerád ti to hovorím, no niektoré veci sa zmenili. Nedokážem ťa už ďalej chrániť. Nie si už viac v bezpečí.“ On sa snáď zbláznil, čo to trepe. Prečo by som nemala byť v bezpečí? Som predsa doma, živá a zdravá, nič mi nechýba.

„Čo sa to, dopekla, deje?“ Fu, začínam strácať nervy. To nie je dobré. Charlie na mňa smutne pozrie.

„Bells, pamätáš si, keď maminka umrela?“ Pri spomienke na mamu mi začnú tiecť po lícach slzy.

„Samozrejme, že pamätám.“ Na ten deň sa nedá zabudnúť. Týždeň pred ním zvonil skoro ráno telefón. Mama pripravovala raňajky, preto som zdvihla ja. Policajt mi však odmietol povedať, čo sa stalo a prikázal mi zavolať ju. Pár minút bolo len ticho, preto som začínala byť zvedavá. Mame zrazu vyhŕkli slzy a zviezla sa po stene. Tak zničenú som ju ešte nevidela, nevedela som, čo si počať. Zobrala som jej telefón z rúk, oznámila som, že zavolá neskôr a zložila. Medzi vzlykmi zo seba dostala len tri slová. „Oni sú mŕtvi“. Až od Charlieho som zistila, čo sa stalo. Teta išla do New Yorku za nami, no nezvládla riadenie. Prišla som o jediných príbuzných, neostal mi už nikto, len rodičia, a to som ešte nemala ani najmenšie poňatie, čo sa stane. 

O týždeň sa konal pohreb. Mama šla bez nás, zakázali mi tam ísť a odôvodnili to tým, že treba zariaďovať sťahovanie, aj keď som celkom nechápala prečo. V deň pohrebu zazvonil opäť telefón. Prišla ďalšia rana, ktorá sa už nikdy nezacelí. Mama, jediná osoba, ktorá mi kedy rozumela, umrela. Dostala mikrospánok a zrútila sa z útesu. Otec bol vtedy celý bez seba, prehodil si ma cez plece a zdrapil tašky. Narval ma do auta a už sme boli na ceste. Nemala som tušenie, čo sa deje a nikdy mi to ani nevysvetlil. Od toho dňa sme sa o maminej smrti nerozprávali, táto téma bola tabu.

„Mrzím ma, ako som sa vtedy správal,“ povie otec a ja už naozaj netuším, o čo mu ide. „Bells, chcel som, len aby si bola v bezpečí. Nepovedal som ti nič, aby som ťa uchránil pred tým, čo už ďalej nejde tajiť. Bella, ty si posledná Grálska princezná.“ Fajn, tak teraz som úplne mimo, vyvalím oči a čakám, čo ďalšie z neho vypadne. „Bells, maminka neumrela pri autonehode. Bola zavraždená odporcami Svätého grálu, cirkvou.“

„O čom to rozprávaš. To nemôže byť pravda, to je snáď zlý sen!“ Rozvzlykala som sa na plno, pritiahla nohy k telu. Nechcem už nič počuť, prosím, nech mi už nič nevraví. No on neprestal.

„Obetovala sa, aby ťa udržala v bezpečí. Boli sme tak dobre chránení, že cirkev nemala poňatie o tvojej existencii. Mysleli si, že po zlikvidovaní tety Sofie a jej rodiny, ostane na svete posledný potomok Svätého grálu, a to tvoja matka. Neprestali by nikdy s jej prenasledovaním a nemohla riskovať odhalenie tvojej existencie. Ešte v ten deň sa rozhodla obetovať svoj život, výmenou za jej. Neuveriteľne ma bolelo vedomie, že ju už nikdy neuvidím. Nemali sme však inú možnosť. Museli sme ťa uchrániť.“

Nie, nie, preboha! „Zabila som vlastnú matku!“ dostala som zo seba medzi vzlykmi. „To ja môžem za to, že je mŕtva!“

„Bells, miláčik, netráp sa, prosím. Tak to malo byť. Niekedy je nutné priniesť obeť pre tých, ktorých milujeme,“ povedal zo slzami v očiach otec.

„To nemyslíš vážne!“ Musím vypadnúť, toto nezvládnem. Prudko som sa postavila a chcela sa rozbehnúť preč. Preč od všetkej tej bolesti, ktorú som vlastne zavinila ja, už len tým, že som sa narodila. Nestihla som však spraviť ani pár krokov a objali ma pevné, chladné paže. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa do tých krásnych karamelových očí a zviezla sa na zem. Opustili ma sily a ja som mu len vzlykala v náručí, neschopná pohybu.

„Bells, ja ťa ochránim,“ zaznel mi pri uchu anjelský hlas. Tak veľmi som mu chcela veriť, tak veľmi som chcela, aby ma zbavil utrpenia.

Edward

Pred tromi dňami 

„Staršina, prepáčte mi moju trúfalosť, no nechápem, čo tým myslíte.“ Neviem, čo si mám o tom myslieť, veď našou jedinou záchranou je Isabella.

„Poď, posaď sa, všetko ti bude v čas vysvetlené,“ odpovie staršina a ja začínam mať neblahé tušenie. „Poverujeme ťa úlohou, najdôležitejšou v celej histórii rádu Svätého grálu. Táto úloha ťa môže stáť život. Si ochotný ho obetovať pre našu vec, pre poslednú Grálsku princeznú?“ Toto sa nemalo stať, jej život nikdy nemal byť ohrozený, mala vychovávať v utajení ďalšiu generáciu. Musím ju ochrániť. Nezaváhal som vo svojom presvedčení ani na okamih. Je naše svetlo, ktoré nás ma viesť svetom.

„Áno, pane. Umrel by som pre ňu.“ S odhodlaním v očiach som čakal na ďalšie príkazy.

„Tak odriekni svoju prísahu ešte raz.“ Pokľakol som pred kryptou Márie Magdalény, položil ruku na mŕtve srdce, ktoré patrí jej a Isabelle, jej poslednému potomkovi.

„Ja, Edward Anthony Masen Cullen, prisahám vernosť a oddanosť, vám, Mária Magdaléna a vášmu rodu. Nedovolím, aby ma strach ochromil. Budem za Isabellu bojovať, až do posledného dychu. Zasväcujem svoj život jej a jej potomkom. Nedovolím, aby niečo strádala, aby prišla k ujme na zdraví, či na duši. Prisahám, že sa postarám o jej bezpečie, aj za cenu vlastného života.“ Staršina ku mne podišiel a k vypálenej značke členov rádu, Dávidovej hviezde, priložil rozpálené železo a napísal Isabellino meno. „To preto, aby si nezabudol, čo je tvoja povinnosť. Povstaň Edward, čaká ťa namáhavá úloha.“

S ostrou bolesťou v pleci si sadám za okrúhly stôl. „Predpokladám, že už vieš, čo bude tvojou úlohou.“ Jemne prikývnem a on pokračuje ďalej. „Arkáďania začali pochybovať, že Isabellina matka bola posledný Grálsky potomok. Nemáme veľa času, preto si zbaľ veci a choď do Atlanty a priveď ju, no nie priamou cestou. Nezabudni zavádzať a zahládzať stopy. Je načase vybrať jej manžela, vhodného k jej postaveniu a splodiť novú generáciu.“

Kývnem hlavou a už letím do svojej izby. Lietadlo mi odlieta za dve hodiny. Musím si pohnúť, inak to nestihnem. Sadám do svojho miláčika, Audi A4, cestu ani veľmi nevnímam. Skôr sa zameriavam na lúčenie s mojou láskou, dúfam, že ju nenechajú rozobrať na náhradné diely. Za hodinu parkujem na letisku, vyberám kufor a preletím letiskovou halou k check-inu. Som nervózny, potrebujem sa k nej dostať rýchlo a lietadlo sa mi zdá až príliš pomalé. Konečne pristávame, dúfam, že auto už bude čakať. Nemám čas si ešte aj nejaké zohnať.

Pri východe ma čaká neznámy muž.

„Pán Cullen?“ povie. A ja len prikývnem. „Môžem poprosiť doklady?“ O čo mu, dopekla, ide? Na hlúposti nemám čas.

„Nemám čas sa tu s vami vybavovať, prejdite priamo k veci.“ Chlap vyzerá vystrašene, no mne je to už úplne jedno.

„Prepáčte, ale na vaše meno bolo u nás zakúpené auto a ja vám mám odovzdať kľúče.“ Hm... no dobre, beriem späť, nejaký ten čas si naňho nájdem. Vytiahnem doklady a čakám, kým mi podá kľúče. „Nech sa páči, užite si auto,“ povie ustráchane chlapík. Podá mi kľúče a doklady, následne, už len uteká preč. Mal smolu, zastihol ma v zlej nálade, po jeho vôni som sa dostal až k autu. Audi A4. Ešteže ma tak dobre poznajú. Vyrážam k Isabellinmu domu a dúfam, že už bude hore, predsa len je skoro ráno.

Zazvoním, za dverami počujem šuchtavé zvuky, takže niekto je už hore. Dvere sa otvoria a v nich stojí Charlie. Je to už dávno, čo sme sa naposledy videli. Vtedy bol ešte ucho, ktoré si Renée vybrala za manžela a postavila sa tým proti rádu. „Ahoj, Charlie, dúfam, že si na mňa pamätáš.“ Vystrašene na mňa pozrie a povie: „Predpokladám, že priateľská návšteva v tvojom prípade nepripadá v úvahu.“

„Máš pravdu, Isabella môže byť v nebezpečenstve, začali pochybovať,“ odpoviem šeptom. „Poď ďalej, no skôr, ako si ju odvedieš, musím jej všetko vysvetliť. Nechcem, aby sa to dozvedela od cudzieho človeka.“

Autor: Bonnie1516 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Grálska princezná - 2. kapitola - Odpovede: