Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Gianna Volturi Epilóg

01.05.2010 (14:45) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1848×

„Ďakujem.“ Len teraz som si uvedomil, že som ich ešte ani nevidel.

Nechcem opustiť Gin, tak to bude musieť počkať.

Nie! Nevydržím to... Musím ich vidieť.

„Carlisle?“ spýtal som sa ho.

„Áno?“ odpovedal a zdvihol hlavu.

„Prosím, mohol by si ju na chvíľu postrážiť? Chcem ísť za našimi deťmi,“ povedal som. Nevedel som sa dočkať okamihu, keď ich uvidím.

„Jasné,“ postavil sa a ja som šiel preč. Pravdepodobne budú pri Jane, aj keď tá ma občas problém byť pri ľudskej krvi.

„Jane?“ spýtal som sa potichu spoza dverí.

„Pšššt. Spinkajú,“ zasmiala sa.

„Aha. No, dobre. Môžem ich vidieť?“

„Hej, môžeš.“ Otvorila dvere ešte viac a ja som ich za sebou pomaly zavrel.

Jane mi ukazovala kde spia. Bolo odtiaľ počuť tlkot srdiečok. Hneď pri nich som zbadal Bellu, ktorá sa isto o ne starala a pomáhala Jane. Teraz asi sedeli a študovali nejaký módny magazín, ktorý bol pohodený na stole.

„Ďakujem,“ poďakoval som aj jej a ona sa len pousmiala.

Len teraz som ich zbadal. Boli strašne zlaté.

„Predpokladám, že to v ružovom je dievča a to v modrom chlapec, však?“ spýtal som sa s úsmevom na perách.

„Správne.“

„Nelly Gina Carmen Volturi,“ povedal som a opatrne si ju vzal na ruky, lebo spala. Už mala kratšie blond vlasy. Rastie naozaj rýchlo. Ako som ju držal na rukách, cítil som jej srdce a krv pulzujúcu v jej telíčku.

„Ako?“ prekvapene sa ma spýtala Jane. „To jej kto dal také meno?“

„Nelly Gina Carmen,“ odvetil som jej. „A vybrala ho Gianna.“

„Aha,“ povedala a už sa tvárila ako svätúšik.

„Čo ste vymysleli pre chlapca?“ opýtala sa tentoraz Bella.

„David Marco Volturi.“ Jane vypleštila oči. „Čo?“

„Nič, len na to David som práve myslela.“  Položil som Nelly späť do postieľky.

„Jane, som ti veľmi vďačný. To, čo si urobila ty pre mňa by nedokázal nikto.“

„Ale choď. A niesom jediná. Majú na tom zásluhu aj Cullenovci.“

„Ja viem,“ povedal som. „Idem za Giannou. Dúfam, že to prežije, aj keď Edward hovoril o tom, že nič necíti,“ zamyslel som sa. Stále som pozeral na tie dve bábätká, ktoré boli moje deti. Musím si na to zvyknúť. Konečne ma niekto bude volať ´ocko´.

Odišiel som od nich a ponáhľal sa ku mojej Gin. Verím v to, že to prežije. Musí!

„Ako jej je?“ spýtal som sa, keď som otvoril dvere.

„Myslím, že celkom dobre. A čo ty?“

„Sú také roztomilé a podobajú sa na mňa,“ zaškeril som sa. „Aj na Giannu,“ doplnil som sa.

„A už máte aj mená?“ spýtal sa ma Carlisle.

„Jasné. Vymyslela ich Gin.“

„No, to pre dievča je podľa mňa dlhé a pre chlapca... radšej bez komentára,“ priznal sa Edward. Ešteže mám takú dobrú sebakontrolu, lebo by to neskončilo dobre.

„Mne sa páčia.“ Carlisle sa nad nami len pousmial.

Pristúpil som ku Gianne pohladil ju po líci. Znovu to s ňou jemne šklblo.

Čo ak mi Edward klame a naozaj cíti bolesť a spaľuje ju tá horúčava ako všetkých, čo boli premenený.

„O tom pochybujem,“ pošepkal Edward.

„Vieš čo? Čo keby si držal jazyk za zubami a bol ticho? Hm?“ sarkasticky som sa ho spýtal.

„Dobre, dobre. Už idem preč,“ povedal, zvrtol sa a svojou upíriou rýchlosťou zmizol. Carlisle nás celý čas pozoroval.

„Svoju dcéru má doma, nevšímaj si ho. Aj ty taký buseš,“ upozornil ma.

Zrazu sa Gianna začala na posteli mrviť. To nás zalarmovalo. Srdce jej bilo obrovskou rýchlosťou. Je to vôbec možné?

„Už bude koniec,“ povedal a chytil ju za ruku.

Tento okamih som si ešte pamätal so svojho života, teda svoju premenu. To sa mi vrylo do pamäti najviac.

Gin o chvíľu  otvorí oči a ja ju konečne zbadám ako upíra. Po tomto túžila odvtedy, ako u nás začala pracovať.

Srdce jej čoraz viac tĺklo rýchlejšie, akoby s nami hralo preteky. 

Vynechalo jeden úder... ešte raz buchlo a bolo ticho.

Zhlboka sa nadýchla a otvorila oči. Moment, ale ona ich nemala červené ale modré!

Spýtavo som sa pozrel na Carlislea. On len pokrčil plecami.

„Felix, ona porodila dvojčatá, premenila sa v rekordnom čase, tak naozaj nič neviem,“ potichu sa obhajoval.

„Gianna?“ opatrne som ju chytil za ruku. Dúfam, že si pamätá všetko.

„Felix!“ zapišťala a hodila sa mi okolo krku.

„Au!“ povedal som. Prekvapene na mňa zazrela. „Máš teraz väčšiu silu ako ja,“ porazene som priznal.

„To fakt?“ Jej tvár sa roztiahla do úškrnu.

„Áno,“ prikývol som a pozoroval jej tvár. Bledá hebká pokožka, modré oči, ktoré nemala mať, červené pery.

„Carlisle, ako je možné, že sa jej zmenila farba očí na modrú. Nemala mať náhodou červené?“

„Myslím, že to je jej dar. Ale môžem sa aj mýliť.“

„Budeme musieť ísť za Arom,“ vyhlásil som.

„Ale ja by som chcela vidieť moje dieťa,“ ozvala sa svojím milým hláskom, ktorý teraz znel ešte krajšie.

„Ou, a si si istá?“ spýtal som sa a ona sa zarazila.

„Nemôžem ich vidieť?“

„Pravdaže, môžeš, ale si novorodená a oni... im tlčie srdce.“

„Ale ja to vydržím,“ odula sa. Verím jej, že by im neublížila.

„Carlisle...“ začal som.

„Tak my vám pomôžeme,“ povzdychol si a Gianne zažiarili oči. Som zvedaví na jej reakciu, lebo také malé a krásne deti môžeme mať len mi. Pri tej myšlienke som sa len pousmial.

„Kde sú?“ spýtala sa cestou.

„U Jane a Belly,“ odpovedal som.

„U Jane?“

„A Belly,“ doplnil som. „Neboj sa, keď som tam bol, tak ešte spali a Jane by im nikdy neublížila. Aspoň podľa mňa.“

„Aha. Tak fajn.“ Gin bola nervózna. Tiež si ich veľmi prijala vidieť.

„tak, sme tu,“ povedal som, keď sme stáli pri Janiných dverách. Pohľadom som zavolal Carlislea a chytili sme ju za ruky.

„Je to fakt potrebné?“ zničene si povzdychla.

„Je.“

Jednou rukou som otvoril dvere. Všade bola vôňa krvi, tak som to isto necítil len ja ale aj ona. Jane si nás všimla a postavila sa pred postieľky.

„nie, už ste sa zbláznili?“ spýtala sa a zbadala Giannine oči. „To čo?“

„Jane!“ skríkla na ňu.

„Gianna, čo máš s očami?“ zopakovala otázku.

„To nikto nevie,“ povedal som a v tom do izby vletela Alice.

„Ja viem,“ zaškerila sa na všetkých. „Má taký dar. Dokáže si zmeniť farbu očí!“ prekvapene som na ňu zazrel.

„Dobre, to môžeme vyriešiť aj neskôr. Teraz ich už chcem vidieť,“ nakláňala sa, aby ich videla, no Jane jej to nedovolila. „Prosím,“ dodala s nevinným výrazom.

„Jasper,“ zavolala ho Alice. Ani som si nevšimol, žeby sa nachádzal v izbe. Zdalo sa mi tu už plno.

„Ale opatrne,“ zašepkal niekto.

Jane sa odtiahla a Gianna zostala stáť v úžase.

„Dvojičky,“ prekvapene vydýchla. „dievčatko a chlapec.“ Teraz boli ešte väčší, než som ich videl naposledy. „Nelly Gina Carmen a David Marco.“

Áno,“ povedal som a objal ju.

„Sú rozkošné.“ Zrazu Nelly otvorila očká. „Môžem?“ spýtala sa a pozrela sa na Alice.

„Jasné.“

Gin si ju veľmi opatrne vzala do náručia. Stále sa na ňu usmievala a na Nelly bolo vidno, že sa jej v náručí matky veľmi páči. Mojej láske nerobilo problém, byť v blízkosti človeka. To je, myslím, dobré.

„tak, už by sme sa mohli ísť ukázať Arovi, čo poviete?“ spýtala sa nadšená Jane.

„Bude veľmi prekvapený,“ zasmial som sa.

Ja som vzal Davida na ruky a vybral sme sa až do trónnej miestnosti. Cestou sme stretli Adriannu a Corina. Od teraz už bývali spolu, keďže jej izba bola zničená.

„To sú oni?“ prekvapene sa spýtala „Ou, a Gianna, vitaj,“ žmurkla na ňu. „Bože, tie sú milučké,“ povedala.

„A čo si si myslela?“

„Nič, ale dvojičky, no tak to sa u nás stáva len zriedka. Veď aj Jane s Alecom sú,“ pokrčila plecami.

„A podobajú sa na seba presne tak, ako tie bábätká,“ dopovedal Corin.

„Presne,“ povedala Jane a súrila, aby sme šli za Arom.

Teraz sa prebudil aj David a ukázal nám farbu svojich očí. Zelené!

„On je po tebe,“ obvinila ma Gin. „A Nelly je po mne so svojimi modrými.“

„Tie máš len dočasne,“ povedal som a usmial sa na ňu.

„Nevadí.“

„Nádych, výdych,“ zasmiala sa Jane a to malo byť pre Gin, no skoro som sa rozrehotal na celý chodbu, lebo to povedala smiešnym hlasom.

„No tak, už môžeme ísť,“ vyhlásila a zhlboka sa nadýchla. Carlisle otvoril dvere. Aro sedel znudene na tróne a bol zamyslený.

„Aro,“ pozdravil ho Carlisle a Edward naraz. Ona sa na nás len prekvapene pozrel.

„To je čo? To už? A...“ Pri pohľade na nás mu došli slová. „Dvojčatá,“ zaradoval sa a konečne povedal niečo zrozumiteľné.

„Áno, premena trvala krátko. A dokonca ma aj dar,“ povedal mu Carlisle.

„A aký?“

„Pozri sa lepšie,“ usmial sa. Aro sa zadíval na Giannu a vydýchol úžasom.

„Farba očí. Má ich modré,“ povedal to ak, ako keby to bolo úplne normálne. Gianna mala sto chutí niečo urobiť. Len stisla pery a podala Nelly Jane.

„A toto je čo?“ Aro vyvalil na ňu oči. Pozrel som sa a mala ich hnedé.

„Hnedé,“ odpovedal som na Gianninu otázku, ktorú som jej videl na očiach.

„Skús sa ešte raz sústrediť a mysli na konkrétnu farbu,“ povzbudil ju Caius, ktorý sa usmieval.

„Pokúsim sa,“ odpovedala. Zavrela oči a sústredila sa.

„Aké?“ zazrela na mňa.

„Zelené.“

„Podarilo sa,“  zvýskla  Aro neveriacky krútil hlavou.

„Ešte ste mi nepovedali, ako sa volajú tieto dve maličké detičky,“ zasmial sa svojím divným smiechom.

„Nelly Gina Carmen a David Marco,“ zopakoval som ich.

„zaujímavé. Kto ich vymýšľal?“

„Gianna.“

„A Felix,“ dodala Gin.

„Tak toto sa musí osláviť. Dvojitý prírastok.“

Len teraz som si všimol vyzdobenú miestnosť. Sú Vianoce!

V rohu siene stál vianočný stromček a pod ním darčeky. Neviem, kto sa až tak nudil, že ich tam dal, no nuda je z tomto zámku na dennom poriadku.

Ďalej boli po stenách povešané rôzne ozdoby a svetielka. Proste pravá vianočná atmosféra.

„je to tu krásne,“ povedal som.

„To Alice!“ obvinil ju Aro so smiechom. Pozrel som sa na Giannu a ona sa na mňa.

Alice hneď zistila, o čo sa pokúšam, tak mi vzala Davida z rúk.

Pomaly som pristúpil ku Gin a pohladil ju po jej vlasoch. Usmiala sa a chytili sme sa za ruku. Pritiahol som ju bližšie a pobozkal ju. Nemusel som si dávať pozor a ona to dobre vedela, no boli sme v spoločnosti, tak som ten náš  ´prvý´  bozk musel prerušiť a len som sa na ňu pousmial.

Chcela by som sa veľmi poďakovať týmto osobám. Nielenže mi dávali chuť do písania, ale ma aj podporili, keď mi nebolo najlepšie. Ľudkovia, ste úžasný!

Kixy25

MCullen

Elanor

Ostružinka

Mima19974

Doda040506

Cukríček

Gina

Nessienka

EdMaDo

MarieJaneVolturi

Dúfam, že som na nikoho nezabudla.

Ďalej by som sa chcela poďakovať tým, čo ma ukecali na ďalšiu, tretiu sériu. Tá by mala byť o Alecovi, Marcusovi alebo Caiusovi. Budem sa snažiť nejako rozhodnúť. Ale začnem ju písať až keď niečo dokončím. =(

A chcela by som poprosiť, keby každý, kto to čítal, aby dal aspoň jedného malého smajlíka. Chcem vedieť, koľko ľudí to čítalo. =)

+ ku Jane a Gianne (spolu) mám pripravený aj bonus (Jane a Gianna Volturi), ktorý by som chcela napísať čo najskôr. Už som začala.  =P

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Gianna Volturi Epilóg :