Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Gianna Volturi - 1. kapitola

13.04.2010 (16:00) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2712×

Gianna Volturi

Jane:

„Super!“ zakričala som na Felixa. „To si taký nemožný, že si to nemohol zohnať skôr?“ spýtala som sa ho a čakala na odpoveď.

„Veď je nedeľa,“ obhajoval sa. „Kde myslíš, že som mal?! Zajtra už isto pôjdem, sľubujem.“

„No to dúfam. Ale vieš, pohni si, lebo Gianna na teba nebude čakať,“ už som vravela potichie, pretože tu pri nás práve spala. „Chcela som to urobiť ešte dnes, no ako vidím, si neschopný. Dala som ti jedinú úlohu: zohnať pre ňu zásnubný prsteň a ty na to zabudneš,“ pokrútila som hlavou.

„No Bože, nezblázni sa,“ prevrátil očami a ľahol si ku Gianne. Jemne ju pohladil po líci.

„Ja?! Ja som úplne v pohode. Vieš čo? Idem ja preč, lebo ju nechcem zobudiť. Ráno si to ešte s tebou vybavím. Pa,“ povedala som a zmizla. Mala som sto chutí zabuchnúť tie dvere, no Gianna by sa už na sto percent prebudila.

Prebehla som okolo mojej a Demetriho izby. Demetri šiel zohnať nejaké jedlo, pretože Heidy je zaneprázdnená prípravami na zásnuby.

Vybrala som sa za Arom. On možno bude mať vo svojej zbierke nejaký pekný prsteň. Aspoň dúfam...

„Aro?“ spýtala som sa ho, keď som vošla do sály.

„Ahoj, Jane. Čo by si potrebovala?“ usmial sa na mňa.

„Počkaj,“ prišla som ku nemu a podala ruku. Zobral si ju a sústredil sa.

„Aha,“ došlo mu to a mne sa zdalo, že sa mu tak trochu rozsvietila žiarovka nad jeho hlavou. „Jasné, že by som niečo také našiel. To si mohla povedať aj skôr,“ pustil mi ruku.

„Super. Felix nezohnal úplne nič, tak som rada,“ povedala som. Aro sa vybral ku nejakej krabičke, v ktorej bolo dosť prsteňov pre každého.

„Vyber niečo pekné,“ ponúkol mi.

„No, to je teda ťažká úloha,“ priznala som a už som sa v nich hrabala. Našla som niečo krásne. Toto musí mať na ruke.

„Aro? Môžem vziať tento?“ opýtala som sa ho.

„Ou, jasné, že môžeš. Ten je krásny,“ povedal a znova sa usmial. Už mi to vážne žere nervy. Raz sa neudržím a... „Heidy by už mala prísť každú chvíľu, však?“ spýtala sa zamyslený.

„Áno, prečo?“

„Tak zavolaj Felixa,“ odvetil. Dobre som vedela, čo by mi urobil, keby som ho len tak vyrušila. Odtrhol by mi najskôr nožičky, potom ručičky a nakoniec moju krásnučkú hlavu.

„Jasné.“

Felix:

Jane potichu zabuchla dvere. Vedela, že keby náhodou zobudila Giannu, tak by nedopadla najlepšie.

Pozrel som sa na spiacu Gin a počúval jej tlkot srdca. Bolo také krásne ho počúvať. Opatrne som zdvihol ruku a začal jej jemne hladkať prstom líce. Potom som ju pobozkal na jej hebké vlasy. Zamrvila sa a a opatrne otvorila svoje krásne oči.

„Dobré ráno,“ povedal som a usmial sa na ňu.

„To už?“ povzdychla si. „No nič, dobré aj tebe,“ zasmiala sa svojím krásnym hlasom. Prešiel som jej mojím ukazovákom po nose a ona sa znova zasmiala. Potom som ju znova pohladkal a tam, kde som prešiel po jej teplej koži, jej ponaskakovali zimomriavky.

Pomaly som sa priblížil ku jej perám a ona prekonala tú malú vzdialenosť a pobozkala ma. Zrazu som začul kroky po chodbe a potichu zavrčal, čo si, samozrejme, všimla aj Gianna.

„Čo sa deje?“ spýtala sa prekvapená a odtiahla sa odo mňa.

„Raňajky,“ usmial som sa.

„Fajn, ja si niečo pohľadám. Tuším, že ešte niečo zostalo zo včera.“

„Super. O chvíľu som späť.“ Ešte raz som jej vtisol na jej červené pery bozk a zmizol.

„Jane?“ spýtal som sa jej ostrým hlasom. „Nevravel som ti náhodou niečo?!“

„Prepáč, no Aro ma poslal,“ povedala a zatvárila sa ako najnevinnejšie stvorenie na zemi. Pohľadom som si ju premeral od hlavy až po päty, no nejavila žiaden náznak klamstva.

„Dobre,“ povedal som a nevšímal si jej poznámky o tom, aký som nemožný.

„A Felix?“ opýtala sa. „Hneváš sa?“ Jane sa teda musela krotiť, aby sa nesmiala. Zazrel som na ňu pohľadom ´ešte raz sa ma niečo spýtaš, skončíš veľmi, ale veľmi zle´.

„Felíííííííx.“ Á... zasa jej pohľad „ja nič, ja muzikant“.

„Jane! Vyjasníme si pravidla, platí?“ opýtal som sa jej teraz ja.

„Áno, platí,“ povedala a pozorne počúvala.

„Tak po prvé: nemiešaj sa do mňa. Po druhé: už sa ma na nič nevypytuj.“

„A máš prsteň? Lebo ja hej,“ zaškerila sa.

„Davaj,“ zasmial som sa.

„Nie, nie. Až potom ti ho ukážem, aby si nešpekuloval!“ Jane zdrhla do veľkej siene, no mne sa tam nejako extra nechcelo. Demetri tu ešte nieje a chvíľu potrvá, než príde.

Zrazu ma napadla jedna vec. Poteším aj Jane a aj Giannu. Teda Giannu viac.

MillieCull

A chcerm sa vás opýtať, či má cenu pokračovať.

Prosím, zanechajte akýkoľvek komentár. Ďakujem.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Gianna Volturi - 1. kapitola: