Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forgiven - 9. kapitola

26.04.2010 (14:00) • MySecrets • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1159×

9. kapitola

Pripadala som si ako v krásnom sne, z ktorého som sa za žiadnu cenu nechcela zobudiť. Každý z rodiny sa ku mne správal milo a pripadalo mi, ako keby boli šťastný, že som tu. To som doteraz ešte nepochopila.

Ležala som na koberci vo svojej izbe a Alice ležala zase na mojej posteli, hlava jej padala cez okraj a tým sa pozerala na mňa. Rozprávali sme sa o jej dare, lebo som strašne chcela vedieť, ako to v jej hlave vyzerá. Strašne ma to fascinovalo, vlastne ako všetky dary na svete.

„Takže, keď dostanem víziu alebo keď niečo chcem nájsť v budúcnosti, akoby sa mi zahmlil zrak a ja už len vidím scénu pred sebou. To čo sa stane. Je to jednoduché, ale nie vždy je to príjemné. Nevidím totiž len dobré veci,“ usmiala sa na mňa.

„Videla si už aj zlé veci?“ spýtala som sa so zdvihnutým obočím.

„Áno, ale nebolo to až také strašné. Zlé veci som videla najprv, keď som zistila, že som premenená a vtedy som ešte bola zo všetkého strašne zmätená. Netušila som, čo sa mi to v hlave deje a keby som nevidela svoju vlastnú budúcnosť, tak by sa zo mňa stala prostá divoška, čo by najpravdepodobne bola po prvom roku zabitá Volturiovcami.“ Pri tom slove sa mi zdvihol žalúdok a asi by som celého jeleňa vyvracala naspäť, ale zamaskovala som to šokom.

„Ty si videla, že sa pridáš ku Carlislovi?“ spýtala som sa šokovane.

„Áno,“ usmiala sa.

„Takže vlastne vidíš veci, ktoré sa týkajú nejakého upíra, ale vidíš iba jeho rozhodnutie,“ zhrnula som to.

„Presne. Ale nevidím len upírov, ale aj ľudí. Akonáhle ten upír alebo človek zmení rozhodnutie, tak potom sa mu zmení aj budúcnosť. Vieš, celý náš život závisí nad rozhodnutiami. Stačí len jedna malá zmena a celá budúcnosť je úplne zmenená.“

„Wow, to je skvelé. Ešte som nestretla upíra, čo by mal takýto skvelý dar. Ale asi by som sa nevymenila,“ usmiala som sa a pohladila koberec podo mnou.

„Zato ja by som hneď s tebou menila. Ty máš úžasný dar a čo s ním dokážeš robiť je niečo neuveriteľné,“ pochválila ma a keby som bola človekom, asi by som sa začervenala.

„Nie je na ňom nič skvelé. Akurát ochraňuje moju hrozne sprostú hlavu,“ zasmiala som sa.

„No, ale ja to vidím inak. Podľa mňa ti to v mnohom pomáha. Je to akoby štít, vieš čo je to?“

„Áno, videla som...“ chcela som povedať Renatu, ochrankyňu Ara, ale radšej som to vynechala. „nejakých tých upírov, ale dosť sa svojím darom od seba odlišovali.“

„Musela si vidieť veľa upírov, čo?“ spýtal sa Edward, ktorý práve vošiel do mojej izby.

„Videla si ho, ako vojde?“ spýtala som sa vzrušene Alice a ona sa len zasmiala.

„Páni, to je skvelé,“ usmiala som sa a Edward s Alice sa na mne smiali.

„Vyzeráš presne ako malé dieťa, čo vidí prvýkrát plyšového medvedíka,“ zasmial sa Edward.

„Hej, ja som malé dieťa. Veď mám len 16,“ osopila som sa na neho a hodila po ňom vankúš, ktorý však bez problémom chytil.

„Áno, ale teoreticky si oveľa staršia ako my. Jediný, kto je od teba starší, je Carlisle,“ zasmial sa a ja som mu musela dať za pravdu.

„Aj tak sa to dá brať. Fíha, som skoro pre vás starká,“ zasmiala som sa.

„No dobre, berieme radšej to 16 - ročné dieťa,“ zasmiala sa Alice.

„Dobre, dieťa sa teraz pýta pána Edwarda, ako je to vlastne s tvojím čítaním myšlienok?“ usmiala som sa na neho a on sa zasmial. Sadol si pri posteľ, oprel sa o ňu a upriamil na mňa svoje zlaté oči.

„A čo chceš vedieť?“

„Neviem, hocičo. To akože vidíš pred očami vety, ktoré vychádzajú z hlavy nejakého človeka alebo upíra?“ opýtala som sa a obaja sa na mne zasmiali. Smiech sa ozýval ešte aj zdola a s rôznych kútov domu. Zas nás všetci počúvajú.

„To dievča sa mi začína páčiť,“ počula som ako povedal Emmett.

„Prestaňte!“ zakričala som, ale smiech neprestal.

„Ako môžete vydržať to, že nás všetci počúvajú?“ opýtala som sa nechápavo.

„My nemáme pred sebou tajomstvá,“ usmiala sa Alice. No tak to všetko vysvetľuje. A to je hneď jeden dôvod, prečo ja nemôžem patriť do tejto rodiny. Tajomstiev mám milión.

„No dobre, tak ako je s tými myšlienkami?“ spýtala som sa.

„No, nevidím žiadne vety písané nad hlavami ľudí alebo upírov,“ uškrnul sa Edward.

„Ja vidím len do ich hlavy a počujem, čo si všetci myslia,“ zjednodušil mi to.

„Vážne? Tak čo si myslí Emmett dole?“ spýtala som s jedným zdvihnutím obočím. Bola som strašne nedočkavá a myslela som si, že to bude Edwardovi dlho trvať, ale on si len vzdychol a hneď mi to povedal.

„Myslí si, či by ťa dokázal poraziť v súboji. Myslí si, že by to bola hračka,“ usmial sa a ja som na neho zízala s otvorenou pusou.

„Emmett sa chce so mnou biť?“ zašepkala som a dávala si do hlavy súvislosti. Netuším, čo som spravila, veď som s ním skoro nehovorila.

„Nell, ale to len akože. Nič si mu nespravila alebo podobne. On sa len chce s každým upírom pobiť, lebo si myslí, že je najsilnejší,“ rýchlo mi to vysvetlil Edward a pretočil očami. Alice zašepkala slovo debil a ja som sa na tom zasmiala.

„To je teda prípad. Ale dopredu vám hovorím, že sa nebudem s nikým biť,“ povedala som smrteľne vážne.

„Ale do kelu!“ zanadával Emmett a už bol v mojej izbe pri nás.

„Prečo nie? Jediný s kým sa môžem biť v tomto dome je Jasper, ale aj ten je vycvičený, takže s ním nie je zábava. Edward a Alice podvádzajú, Esme je zbabelec a Rose sa nechce zašpiniť. Ja sa len chcem zabaviť,“ povedal zúfalo. Bolo mi ho ľúto, tak som mu všetko vysvetlila.

„Emmett, mňa by si neporazil. Iba by som ti ublížila a aj tak by to nebolo možné. Nie, keď je nablízku Alice, Jasper a Edward.“

„Prečo aj ja?“ spýtal sa Jasper pri dverách.

„Aj ty máš nejaký dar, že?“ overovala som si a on prikývol.

„No tak v tom prípade je to jasné,“ prikývla Alice a Jasper sa na ňu nechápavo pozrel.

„Nell má takisto dar a nie len tak hocijaký,“ usmiala sa na neho a on prešiel k nej na posteľ.

„A aký?“ spýtal sa.

„Aj ja by som to rád vedel,“ povedal Carlisle, ktorý sa zrazu objavil vo dverách.

„Asi si na toto nezvyknem,“ zašepkala som a uškrnula som sa. Edward si ľahol vedľa mňa a ticho mi povedal.

„Budeš musieť.“

Zasmiala som sa a keď si Carlisle sadol a prišla ešte aj Esme s Rose, tak som s veľkou námahou začala znova hovoriť o svojom dare.

„Jeden môj dar je, že dokážem spoznávať upírov s darmi. Neviem rozoznať, o aký dar ide, ale viem, že nejaký majú. Ale tento dar je veľmi... ako by som to povedala... no, bolestivý. Upírov s nadaním spoznám len vtedy, ak ma príšerne rozbolí hlava. No a preto mojím ďalším darom je ochrana. Nie štít, ale ochrana. Štít pracuje na tom, že môže ochraňovať upíra alebo ďalších upírov, tak aby sa mu nič nestalo napríklad v bitkách. Ja neochraňujem iných upírov, nanajvýš seba, svoju hlavu. Keby som nemala ochranu a bola by som v prítomnosti Edwarda, Alice alebo Jaspera, asi by som tú bolesť neprežila. A preto mám teraz v hlave ochranu, aby ma nebolela hlava. Ale s mojou ochranou si dokážem robiť čo chcem, teda aj vypudiť polovicu z mysle a druhú viem premiestniť do realistickej podoby.“

„Ako?“ spýtal sa fascinovane Carlisle. Nič som nepovedala, pozrela som sa na vázu s kvetmi a udrela som do nej ochranou. Všetci sa zľakli, až na Alice, ktorá to už videla vo svojej hlave a Edwarda, ktorý to počul zase v jej hlave. Váza sa rozbila na milión kúskov, ktoré dopadli na podlahu s malým zadunením.

„Do kelu, beriem späť to, že sa chcem s tebou biť. Ja sa ťa bojím,“ povedal Emmett a ja som sa na ňom zasmiala.

„Takže, ty dokážeš posúvať a hádzať svoju ochranu ako chceš a tým niekoho alebo niečo zasiahnuť. Pripadá mi to niečo ako silové pole,“ zamyslel sa Carlisle.

„Môže byť,“ súhlasila som s ním.

„Ale ako to, že máš dva dary?“ spýtala sa Rose.

„Podľa mňa má len jeden, ale musí mať niečo, čím by chránila svoje telo a myseľ pred takým mocným darom,“ povedal Jasper a všetci sa na neho nechápavo pozreli.

„No, myslím, že to môže byť,“ povedal zamyslene Edward a teraz určite počúval Jasperove myšlienky a rozmýšľal nad nimi.

„Vysvetlíš nám to, Jazz?“ spýtal sa Carlisle a Jasper prikývol.

„No, ak som to správne pochopil, Nell má dar zisťovať dary iných upírov. Ale to tak, že ju rozbolí hlava. No ale nebol by to predsa dokonalý dar, keby stretla hneď nejakého upíra s darom a zomrela by od bolesti. Preto si jej telo vyformovalo niečo ako protilátku k tomu daru. Podľa mňa má Nell viacej prvkov človeka. Dokáže spať, plače a vie vyjadrovať svoje pocity fyzicky, a určite je ich viac. No a preto si jej telo spravilo tú protilátku. Podľa mňa je to dosť logické,“ pokrčil plecami a ja som na neho hľadela ako na zjavenie. Ani vo sne, ktorý nemám, by ma nenapadlo, že práve toto je odpoveď na moje otázky ohľadom môjho daru. Nikto na toto nikdy neprišiel, až teraz Jasper a stačil mu na to necelý deň.

Ale je naozaj pravda, že moja ochrana je protilátka na môj dar? Má to zmysel, predsa by nemohol upíra zabiť jeho vlastný dar. Ale je tiež naozaj pravda, že som z časti človek? A to je ako možné? Nie, to nie je pravda. Človeku bije srdce a mne už mlčí tristo rokov. Človek by mal pulz, ale ja si ho neviem nahmatať už večnosť. A človek by mohol jesť a piť, no mne sa ľudské jedlo hnusí a takisto aj krv zvierat a ľudí. No ale potom by som nemohla existovať. Jediné, čo je na mojom upírom živote divné je, že spím a že dokážem plakať. A to je v podstate taká unikátnosť. Nie, človek vo mne už dávno zomrel.

„Jazz, možno máš pravdu, ale ja už dávno človek nie som. Dokážem len spať, ale aj to sa cítim, akoby ma uzavreli do jednej temnej miestnosti a stojím tam večnosť. A môj plač súvisí len s mojím nervovým rozpoložením.“

„Asi hej, ale s tou protilátkou to dáva zmysel,“ usmial sa víťazoslávne a ja som sa zasmiala.

„Áno, na to si prišiel. Mám ti zatlieskať?“ spýtala som sa provokatívne a on hodil po mne vankúš, ktorý však dopadol na Rose, ktorá sedela vedľa mňa. Tá na neho vražedne zazrela a všetci sa rozosmiali.

Carlisle sa ma potom stále vypytoval všetky detaily o mojom dare a ochrane a všetci boli pritom v izbe a pozorne nás počúvali. K večeru som už bola hrozne unavená a vedela som, že na mňa už ide môj spánok bez snov, tak som chcela slušne všetkých vykopnúť z izby, ale Alice ma prebehla.

„Tak rodinka, Nelly je už unavená a presne o 5 minút odpadne, takže by sme ju už mohli nechať na pokoji,“ povedala a žmurkla na mňa. Všetci sa začali sťahovať a popriali mi dobrú noc, len Esme s Carlislom ma predtým objali a dali pusu na čelo. Alice zostala v mojej izbe.

„Nell, aké by si chcela pyžamo?“ spýtala sa ma, lebo dobre vedela, že tu nemám žiadne veci. Ja som posledné roky žila putovným životom a oblečenie som si kupovala len niekedy, keď som narazila na nejaké mestečko.

„Hocijaké. Najlepšie nejaké voľné tričko a nejaké kraťasy. Mne je naozaj jedno v čom budem spať,“ pokrčila som ramenami a v tom do izby vošiel Edward s nejakými vecami. Alice sa usmiala.

„Tak rozťahané tričko máš po mne a tie kraťasy sú Rosaline,“ povedal a usmial sa. Hodil mi veci do náruče a ja som ich rýchlo zachytila.

„Nebude ti vadiť, ak si zoberiem tvoje tričko?“ spýtala som sa.

„Nie, už je staré a vyzerá to tak, že ty máš rada staré veci. Aspoň tak nám to vravel Carlisle.“

„Takže on sa rozkecával. A nebude vadiť Rose, že som si zobrala jej kraťasy?“ spýtala som sa, ale odpoveďou mi bolo len NIE zakričané z vedľajšej izby. Tak som sa len usmiala a poďakovala som mu. Rýchlo som išla do VLASTNEJ kúpeľne a osprchovala som sa. Keď som sa už čistá vrátila do izby, stále tam boli obaja.

„Pristane ti to,“ pochválil ma Edward a ja som sa zasmiala.

„Hm, Carlisle mi vždy vravel, že som skôr chlapec ako dievča. Ale ja som sa vždy cítila ako baba,“ povedala som zahanbujúco. Určite som musela vyzerať ako tulák.

„Nie, podľa mňa vyzeráš ako jasná baba, že Alice?“ pozrel sa na ňu, ktorá sa jasne usmievala.

„Podľa mňa ti to tiež pristane,“ usmiala sa ešte viacej.

„No dobre, je to len pyžamo,“ zasmiala som sa a v tom som cítila, že strácam vedomie. Pozrela som sa na nich ospravedlňujúco a zašepkala dobrú noc.

„Edward, chyť ju,“ povedala nahlas Alice a ja som stratila rovnováhu.

10. kapitola

zhrnutie

Autor: MySecrets (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forgiven - 9. kapitola :