Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forgiven - 3. kapitola

11.03.2010 (21:00) • MySecrets • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 956×

Carlisle sa neukázal dva týždne. Nikto o ňom nič nevedel a jeho otec začal vybavovať pohreb. Mne sa nič nepovedalo a ani som neverila, že by zomrel. Niečo sa určite stalo a ja som nevedela čo. Bola som v šoku, plakala som, že posledný člen mojej rodiny zmizol...

3. kapitola

Celé dni som bola nešťastná, nikam som nechodila, ani do školy. Snažila som zistiť čo najviac o tom, čo Carlisle robil, ale nikto mi nič nepovedal. Jeho otec na mňa vždy kričal, keď som išla za ním. Hovoril mi, že som skazila život jemu a aj jeho synovi. Trápilo ma to, ale aj tak som stále neverila, že by bol mŕtvy. Po mesiaci som sa vzdala nádeje, že by sa opäť vrátil a staral sa o mňa. No v jeden daždivý večer som mala na stole v izbe list, ktorý nemal adresu odosielateľa. Otvorila som ho a skoro som odpadla.

Milá Nell,

Viem, že som ťa sklamal mojím náhlym zmiznutím. Ale musel som odísť. Keby som zostal, spravil by som niečo, čo by som navždy ľutoval a nikdy by som si to neodpustil. Pokračoval som vtom, čo robil môj otec. Hľadal som zlo, bytosti, o ktorých som si myslel, že neexistujú, ale oni existovali. Našiel som skrýšu ozajstných upírov a musel som ich zabiť. No nepodarilo sa mi to a ja som sa stal tým, čím som v živote nechcel byť. Nebudem ti tu rozpisovať detaily, viem, že ma teraz nenávidíš a chápem to. Je mi to strašne ľúto. Len jedno chcem aby si vedela. Milujem ťa ako svoju sestru, si moja rodina a vždy budeš. Prosím vzpomínaj na mňa v dobrom.

Zbohom.

Carlisle

Môj Bože. On v tom pokračoval? Ako to myslel? Veď jeho otec vravel, že odcestoval niekde za školou a mal nehodu. On mi klamal? Áno, to je možné, lebo Carlisle by mi nikdy neklamal, vždy mi hovoril pravdu. A teraz si myslí, že by som ho nenávidela. Mala by som, ale ja k nemu nenávisť necítim. Je môj starší brat a ja ho neopustím. Teraz, kedy ma najviac potrebuje? Potrebuje moju pomoc a ja mu pomôžem. Viem, že nemôže byť pri mne, ani pri ostatných, ale keď mu napíšem list a nechám ho pred domov, tak ho nájde a prečíta si ho. Musel ho doručiť sem, keď som bola v škole a Maggie v práci. Ale prečo mi stále vŕtalo v hlave, tie slová: viem, že ma teraz nenávidíš a chápem to. Je mi to strašne ľúto. Prečo si myslí, že by som ho nenávidela? Veľa som čítala knihy o upíroch a viem, že sú zlý a zabíjajú nevinných ľudí, ale Carlisle taký nie je a nikdy nebude. On medzi nich nepatrí. A ja nemám dôvod nenávidieť ho.

Milý Carlisle,

naozaj si myslíš, že by som ťa teraz opustila a nechala ťa samého utápať sa v žiali? Tak to ma asi dobre nepoznáš. Pamätáš sa, ako sme sa rozprávali o tom, čo by som urobila, keby som sa stala upírom? Lovila by som zvieratá a tým uhasila svoj smäd. Neviem síce, aké to je, ale ty to zvládneš. Ty nie si netvor, ty si človek. Aj keď si sa stal upírom, na mojich citoch to nič nemení. Stále si moja rodina a chcem aby si sa vrátil alebo ma aspoň zobral so sebou. Stačí len, aby si ovládol svoj smäd. Verím ti, Ty nikdy nikomu neublížiš. Prosím, mysli na to a drž sa toho. Nenechaj ovládnuť zlo v tvojom srdci, je tam totiž len dobro!

S láskou

Nell

Dôkladne som zalepila obálku a behom som vyšla z domu. Dopis som dala na stolík v záhrade a nechala ho tam. Nech si myslí, čo chce, ja ho neopustím. Nikdy neopustím svoju rodinu. Spokojne som si išla ľahnúť a hneď som zaspala.

Na druhý deň som bola celý čas v škole nesústredená a neustále som rozmýšľala nad slovom upír. Čítala som zopár kníh o upíroch, ale určite to boli len legendy alebo historky, čo si nejaký ľudia vymysleli. Nemohla to byť pravda, ale ja som aj tak v tomto ohľade nevedomá. Cesnak a kríž...to malo zastaviť upíra. Že vraj. Lenže ja som si vždy predstavovala upíra ako silnú bytosť, ktorú nezastaví nič. A cesnak už vôbec nie.

Škola skončila a ja som rýchlym krokom prišla domov. Pozdravila som Maggie, ktorá mi robila obed a ešte aj nejaký koláč, keďže som bola strašne nenažratá. Vždy som veľa jedla a nikto sa na to nesťažoval. Pozrela som sa von z okna a videla som na stole nejaký papier. Zadržala som napäto dych a rozbehla sa do záhrady. Schmatla som ten lístok a pozrela sa, čo je na ňom.

Ďakujem, vrátim sa. C.

Len z tých troch slov som mala takú radosť ako keď mi otec prvýkrát povedal o mame. Neviem prečo, ale rozosmiala som sa. Mala by som sa ho báť, veď je najnebezpečnejšia osoba v okolí, ale ja som naopak cítila radosť, že nezomrel a že sa vráti. Asi som blázon.

Rok som čakala, kým sa Carlisle vráti a presne deň po mojich narodeninách niekto zaklopal na dvere. Maggie už dávno u mňa nebola a ja som išla so zlou náladou dole. Pýtate sa prečo? Včera som mala totiž narodeniny a Maggie ich chcela poriadne osláviť, no ja som spravila hysterickú scénu, že žiadne narodeniny nechcem. Odkedy zomrel môj otec, som neoslavovala a ani nebudem. Svoje narodeniny už nikdy.

Zišla som dole a zamračená otvorila dvere. V hlave mi vŕtala myšlienka, ktorý blbec môže klopať takto neskoro večer. Trhnutím som tie sprosté dvere otvorila a predo mnou stál muž zahalený celý v čiernom. Mal čierny dlhý plášť, čierny klobúk, ktorý mu padal do tváre a ja som nevidela, kto to bol.

„Kto ste?“ opýtala som sa nervózne. Muž zrazu zodvihol tvár a na mňa sa pozreli dve zlaté oči plné smútku. Hneď som ho spoznala. Bol to Carlisle. Ale teraz vyzeral úplne inak. Bol celý bledý alebo aspoň jeho tvár, ktorú som jedinú videla a k tomu mal zlaté oči.

„Carlisle?“ zašepkala som a žiarivo som sa usmiala. Vrhla som sa mu okolo krku a pevne ho objímala.

„Ja som vedela, že sa vrátiš. Ja som vedela, že ma tu nenecháš samú!“ hovorila som šťastne a pritom aj plakala. Nič nehovoril, zatiahol ma dovnútra, zavrel dvere a potom jemne objal. Akoby si na niečo dával pozor.

„Tak si mi chýbala,“ zašepkal a ja som sa zasmiala. Odtiahla som sa od neho a pozorne si ho prehliadla.

„Vyzeráš ako mŕtvola,“ povedala som a on sa rozosmial.

„Prídem sem po roku, som upír, máš sa ma báť a ty mi povieš, že vyzerám ako mŕtvola? Ty si to všetko asi naozaj neuvedomuješ!“ povedal mierne nahnevane.

„Carly, vieš dobre, že aj keby si bol vrah, tak aj tak by som ťa stále brala ako svojho staršieho brata. Nechápeš to? Si moja rodina a ja sa ťa len tak ľahko nevzdám!“ povedala som rozhodne.

„Nell, ale ja som upír. Nevieš čo som, nevieš čo všetko obnáša byť upírom.“

„Tak mi to povedz,“ založila som si nahnevane ruky na hrudi. Nebavilo ma ho presviedčať, ako veľmi ho mám rada a že sa ho nikdy nevzdám. Nie dobrovoľne.

„Som nesmrteľný, nikdy nezomriem. Som neuveriteľne silný, rýchly a nikdy nemôžem jesť ani piť, nikdy nespím a jediné, čo chcem a čo potrebujem, je krv. Som zlý Nellien, som netvor!“ povedal zúfalo a skryl si tvár do dlaní.

Najprv som sa na neho nechápavo pozerala, nečakala som takúto reakciu. Ale potom mi došlo, že chce aby som sa ho bála. Ale ja to nedokážem. Prišla som k nemu a zložila mu jeho studené kamenné ruky z tváre. Pozrel sa na mňa so smútkom v očiach.

„Carlisle, ja ťa nikdy nemôžem nenávidieť. A to že si upír mi nevadí. Síce to má svoje nevýhody, ale ja s tým už proste nič nenarobím. Nechcem ťa už znova stratiť, netušíš, čo som prežívala. Si moja jediná rodina, prosím, nerob mi to ešte ťažšie ako to je!“ povedala som potichu a pritom som sa celý čas pozerala hlboko do jeho očí. Po chvíli sa usmial a zobral ma do svojho tentoraz železného objatia. Aj ja som sa usmiala a vedela som, že odteraz to bude zase také ako predtým, len s malým rozdielom. A to tým, že je upír.

→ 4. kapitola ←

zhrnutie

Autor: MySecrets (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forgiven - 3. kapitola: