Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forget 6.kapitola

25.06.2009 (09:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1300×

Forget

6.kapitola

Nessie:

Pred oknom som pozerala na scénu pred sebou. Mala som chuť môjmu otcovi tak vynadať, že by to nerozdýchal ale nejako som nemohla, keď som cítila ako si ma tlačí úplne k sebe keď ma bozkával do vlasov. Ja som cítila, že mám konečnú rodinu mám aj otca ale ja mamu a strýkov a tety. Ale jedna upírka mi sympatická nebola. Bola o tá Tanya. Viem, že je nebudem mať rada. Mama je niečo povedala a ešte niečo povedala aj otcovi, Edwardovi ako som zistila, a potom odišla. Musela som sa prestať pozerať, lebo boli pri mne moje najlepšie kamošky.

„Nessie! Prečo si mi nikdy nepovedala, že ťa MacDowlenová vybrala hrať pred celou školou? A ešte na klavíry?! Odkedy vieš na klavíry hrať? A videla  si tých nových? Volajú sa Cullenovci či tak nejako, však Kessie?!" vykričala na mňa Grace.

„Ale ja som si myslela, že vy viete, že viem hrať na klavíry. A áno Cullenovcou som videla tiež."

„bože, Nessie a videla ako sú vám podobní? Tebe aj tvojej sestre? A hlavne tebe je ten bronzovlasý! Nie ste príbuzní?" no Grace to je môj otec ale nevadí.

„Nie asi nie. No baby musím na hodinu ešte sa uvidíme! Papa!" zakývala som im a utekala do triedy.

Bella:

Utekala som do školy a za sebou som nemala Jane čo ma znepokojilo. Išla som popri škole a nechcela som ho stretnúť. Ale samozrejme neboli moje želania vypočuté a niekto ma schmatol za ruku a pritlačil k stene. Bola som prekvapená, že som to nečakala a tak som nekládla ani odpor. Ale ako jemne ma priložil k tej stene to ma prekvapilo najviac.

„Bella." Zašepkal mi hlas pri uchu. Ten krásny, ten melodický. Ten pri ktorom sa   mi podlamovali kolená. Bol to on, bol to Edward! Pritiahol si ma k hrudi a kolísal ma. Bola som prekvapená a ešte stále zamilovaná. A potom ako blesk z čistého neba do mňa vletela zloba. Vyskočila som z jeho náruče a bojovne som sa pred neho postavila. Samozrejme som nezabudla vrčať. Pozeral na mňa vykoľajene.

„Bella."

„Choď preč! Alebo vieš čo? Ja idem preč!" zdvihla som nos a chcela odísť on ma však chytil za pás a pritlačil na stenu.

„Pusti ma!"

„Nepustím!"

„Ale áno pustíš!"

„A keď nie?" opýtal sa ma a viacej sa na mňa pritiskol, mnou prebehlo vzrušenie. Motýliky mi narážali do steny v bruchu. Znova sa u mňa vypukol boj láska verzus zloba. Zatiaľ vyhrávala zloba. A tá aj vyhrala.

„Tak sa pustím sama." Povedala som a zhodila ho na zem. Ležala som nad ním a zákerne som sa usmiala. Keď som z neho vstala a chcela odkráčať chytil ma za nohu a stiahol späť na zem, tentoraz som ležala pod ním, ešte mi uväznil ruky nad moju hlavu.

„Bella, prosím dovoľ mi to vysvetliť!" prosil, aj ja som prosila ale nepomohlo mi to. Cítila som ako moje kamenné srdce sa stalo ešte väčším kameňom.

„Načo veď to bol čistý rez, nie?" povedala som a pozrela mu do očí. On sa na mňa zahľadel s láskou, vášňou, túžbou ale aj bolesťou. Moje srdce sa znova troška rozmrzlo.

„Pusti ma!" aj ja som práve prosila.

„Nie až keď ma vypočuješ!" zahľadel sa mi do očí a potom mi prešiel perami po kľúčnej kosti, krku až po líci ku spánku. Mne sa hneď vynorili spomienky na našu prvú noc. Musela som si kusnúť do pery a samozrejme tak silno, že to vydalo trhavý zvuk. Edward sa pozrel na mňa.

„Vidíš ešte stále na mňa reaguješ. Tak prečo ma nechceš vypočuť?"

„Edward, nie je čo. Ja som ťa už dávno pochopila chceš byť voľný a si voľný tak budeš ja ti v ceste stáť nebudem. Máš priateľku a mal by si ísť za ňou."

„Tanya nie je moja priateľka tou si bola vždy iba ty!"

„Jasne! Na takéto reči ti už neskočím." Nedával pozor a pretočila som sa nad neho, tiež som mu uväznila ruky nad hlavou.

„Nechaj nás tak Edward a budeš šťastný ty i my."

„Prečo si myslíš, že budem šťastný??"

„Ja neviem ale nechaj nás tak."

„Ale Bella, je to aj moja dcéra." To ma rozohnilo!

„Áno je no a čo! Teraz sa chceš hrať na dobrého ocka?? Na to už je 26 rokov neskoro. A Nessie.."

„Nessie? Volá sa Vanessa?" skočil mi do reči.

„Nie a čo ťa vlastne do toho." Otočila som sa a chcela odísť, znova mi v tom zabránil.

„Bella, ako sa volá?"

„Rennesme."

„Rennesme??"

„Áno." Zašepkala som a zmizla...

Edward:

„Rennesme. Rennesme." Opakoval som si stále dookola až kým som prešiel ku triede tam som videl oznámenie, ktoré mi vyrazilo dych...

Nessie:

Cez hodinu nudnej matiky keď sme práve preberali rovnice, ktoré som vedela na spamäť mi prišiel lístoček.

Nessie, vedela si, že sa volajú rovnako ako ty?? Aj ty sa voláš druhým menom Cullenová!! Prečo si mi to nepovedala?!

Ozaj prečo som im o nepovedala?? No lebo to meno nepoužívam.

Grace, neviem nepoužívam to menom vôbec takže ale musí to byť iba v zhode mien. Nie som s nimi príbuzná. Radšej používam Volturiová.

Musela som sa zasmiať, keby som jej len povedala prečo používam radšej Volturiová. Presne aby sa ma každý upír bál...

Edward:

„Edward videl si to??" opýtala sa ma celá rodina. Na plagáte bola malá Nessie pri klavíre a hrala na ňom, pod plgátom bolo napísané:

Fenomenálne 13 ročné dieťa!! Vie hrať na klavíry lepšie ako najväčší umelci z celého sveta!!

Bude mať aj svoje vystúpenie aj u nás. 22,10,2009, lístky si objednajte predom na tel. čísle 090000000.

Rennesme Carlie Cullenová!! Otázkou je, po kom  má taký skvelý talent?!

Toto mi stačilo, strhol som plagát strčil do ruksaku a utekal na hodinu, určite ju musím počuť...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forget 6.kapitola: