Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forget 11.kapitola

12.07.2009 (19:03) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1187×

Forget

11. kapitola

Bella

Pozerala som sa ako Nessie spinka na zadnom sedadle. Spala ako anjelik. Jemne okusovala okraj paplóna, ktorý jej tam dala Rose. Edward sa pozeral raz na mňa a raz na Nessie. Videla som v jeho očiach toľko lásky až som si myslela, že mu oči pretečú. Jeden raz som pocítila na lícnych kostiach niekoho chladné prsty. Samozrejme, že Edwardové. S prekvapení som sa na neho pozrela. Hľadel na mňa s túžbou v očiach. Tá túžba bola tak mocná až ma rozpálila.

„Edward! Prestaň! Čo na to povie Tanya?!“ odtlačila so jeho ruku. V jeho očiach bola bolesť a tá bolesť bolela aj mňa.

„To je mi jedno. Nie je, nebola, nebude moja priateľka! Ani manželka, milenka, žena. Tou budeš vždy iba ty!!“ zašepkal keď položil naše kufre na kontrolu a malá Nessie sa mu držala okolo krku.

„Jasné a ty ma miluješ a budeme spolu až do konca sveta a bude šťastní ako blchy v kožuchu!“ zdvihla som obočie a skrížila ruky na prsiach.

„Bella, prečo mi neveríš? Vždy som ťa miloval!“

„Ale jasné!! Ako krtko betón, však?“ usmiala som sa na neho. Snažila som sa ignorovať tú bolesť v jeho očiach. Zrazu ani neviem ako som mu bola na jeho hrudi a on mi dýchal pri krku. Boli to ako impulzy. Každý nádych ma roztriasol.

„Milujem ťa! Musíš mi veriť! Si moje všetko, môj vzduch, moja voda pre smrteľníka. Aj ty i Nessie. Milujem vás obe.“ Zašepkal.

„Prosíme aby sa rodina Cullenová dostavili do súkromného hangáru. Ďakujem!“

„Náš let.“ Zamumlala som aby som nemusela pozerať do Edwardových očí. Možno ma miluje?? Edward položil malú na posteľ. Aro myslel naozaj na všetko.

Smer Volterra, tam sa dozvieme kam presnejšie poletíme. Celý let sa mi Edward pozeral do očí. Aj ja na neho. Snažila som sa aby boli moje oči ako kúsky ľadu, ako kedysi boli jeho. No už po pár minútach som sa v jeho očiach topila, ako kedysi. Po ďalších minútach sa mi dotýkal lícnych kostí. Zvláštne mala som ho otlačiť a odtiahnúť sa ale nemohla som, nechcela som. Rozhodla som sa, že budem zlá ale iba chvíľu ešte chvíľu mu budem hádzať do rán soľ. Ublížil mi ale milujem ma. Aspoň to hovorí a ja mu budem chvíľu robiť zle. A v hlave mi zrodil diabolský plán...

V sekunde som mu sedela v lone. Prekvapene na mňa pozeral. Chcel niečo namietnúť. Ale moje pery sa prisali na tie jeho. Vzrušujúcim spôsobom som mu jazykom prechádzala po perách. Ruky som mu zašla pod košeľu a hladkala jeho svalnaté, vypracované brucho. Cítila som ako mu naskočila husia koža, aj keď neviem ako je to pri upírovi možné. Po chvíli keď sa aj jeho jazyk doskúmal moje ústa. A ja som ťažko oddychovala. Môj plán sa každým bozkom, dotykom a vzdychom, ktorý sa predral buď z mojich úst alebo z Edwardových, sa rúcal. Ale moje svedomie a chuť na pomstu ma predrali. Skĺzla som jazykom na jeho krk. Láskala som ho. Jemne som použila zuby i jazyk. Veľmi ale naozaj veľmi som bola rozohnená. S túžbou v hlase som zašepkala a nechty som mu zaryla do kože na bruchu.

„Vždy si tak božsky voňal. Nikdy som si nemyslela, že je to voňavka. Čím to je?“

Keď mi chcel odpovedať tak som mu zahryzla do ušného lalôčka. Znova ma chcel pobozkať, ja som si oblizla pery aby som ho ešte viac vydráždila a keď už medzi nami bola možno ľudským znakom neviditeľná tak som natočila líce. Pobozkal ma naň. Znhova ma chcel pobozkať a znova som mu natočila iba líce. Zavrčal. Pretočil ma tak, že ja som sedela na sedačke a on nado mnou. V jeho očiach bola túžba. Jeho oči rozpálili moju pokožku.

„Aj ty si vždy nádherne voňala a nikdy som nevedel čím to je.“ Teraz to bol on kto mal ruky pod tričkom. Láskal mi chrbát. Jeho prsty mi robili rozhoručenú stopu na chrbte. Ja som mu odkryla kúsok košele a odhalila rameno. Bozkávala som ho na krku a na kľúčnej kosti, ramene. Jeho pery mi bozkávali obnaženú pokožku a jeho dlane ma naďalej hladili po chrbte. Mala som ho stopnúť ale až nebezpečne sa mi to páčilo. Pomaly som mu rozopla ďalší gombík na košeli. Mal asi polovicu gombíkov na košeli rozopnutých. Ja som už blúzku nemala vôbec. Ležala som na pohovke, ktorá bola v lietadle asi druhá najpohodlnejšia. Posteľ nám obsadila Nessie. A Edward  sedel zboka pri mne. Prechádzal mi po prsiach, páse, bokoch až k stehnu. Hladkal mi ho. Tak jemne až som to skoro necítila. Roztápala som sa pod jeho dotykmi a topila sa v jeho očiach. Ktoré boli iba niekedy otvorené inak boli stále zatvorené v nekonečnom bozku. Obmotala som mu ruky okolo krku a ešte viacej som sa na neho prilepila. Viem, môj plán išiel kade ľahšie. Cítila som ako mu ruka sa stala odvážnejšou a posunula sa až k okraju sukne. Ja som mu zatiaľ chcela odopnúť ďalší gombík keď sa odo dverí ozvalo.

„Mami? Tati?“

Nessie:

Keď ma Jasper položil do auta tak som skoro už spala. Ešte som cítila ako mi Rose, podľa jej vône, dáva pod hlavu paplón a vankúš. Inak som upadla do hlbokého spánku. Zobudila som sa ako tak na letisku kde ma tato vyložil na chrbát a po tichu sa rozprával s mamou. Nezaujímala ma o čom. Len nech sú spolu. Bola som parádne nabrúsená! Takto ma budiť! Nech si ma Aro nežeá keď dôjdeme do Volterry niečo mu hodím do hlavy! Dúfam, že Gianna má nejaké vajíčka! Potom si ešte pamätám ako ma oco pokladá do postele. A zase okno...

Prevalila som sa na bok. A otvorila oči. Najhoršie je na tom to, že neviem prečo som tie oči otvorila. Znova som sa prevalila naspäť na chrbát. Chcela som ešte zaspať keď som počula nejaké zvuky z druhej časti lietadla. Boli to vzdychy? Preboha?! Niekto tam umiera?? Zdesila som sa. Nie, nie toto bolo stonanie?! Áno toto bolo stonanie. Kto tam preboha môže stonať?? Mama a oco určite nie. Musím to zistiť. Potichu som prehodila nohy cez kraj postele a obula si topánky čo mi tu oco nechal. Potichu som našlapovala tak, že ani upír ma nemohol počuť. Ani som nedýchala. Jemne, ticho som otvorila dvere a čo som uvidela mi vyrazilo dych...

Keby som dýchala. Ostro som si pomyslela.

Mama ležala bez blúsky a oco na nej. Aj ocovi za chvíľu padne košeľa. Bozkávali sa a nepríjemne sa pri tom olizovali. Začalo mi byť zle. A keď oco zašiel rukami pod maminu sukňu normálne ma naplo. Už už jej chcel ísť ešte vyššie ale to som sa bála, že by som sa povracala tak som potichu zašepkala.

„Mami? Tati?“ ale nechcene sa mi páčilo, že budú zase spolu, len by nemuseli sa takto verejne oblizovať. Lebo nabudúce sa naozaj povracám. Mama vyzerala ako keby dostala porážku a oco infarkt. Rýchle oca odstrčila ale asi zabudla, že nič nemá a keď sa ku mne približovala tak sa znova zasekla. Jej vlasy vyzerali ako po výbuchu a keby bola človek tak je červená asi až za ušami. V obidvoch pare očí bola vidieť taká túžba až som  sa začala báť kam by to došlo keby som neprišla. Mama strhla ocovú košeľu a zahalila si dekolt. Oco ten vyzeral, že práve prekonal mŕtvicu.

„Asi som vás vyrušila.“ Zložila som si ruky na prsiach a ticho som dodala. “Ešte že.“

„Nessie? Ty ty nespíš?“ opýtala sa ma mama.

„Nie, lebo niekto tu vzdychá, vrčí, stoná. Neviete o kom hovorím?“ zdvihla som obočie. A mama sklonila hlavu. Zviezla som sa na zem v kŕči od smiechu. Prichytila som svojich rodičov pri ehm ehm. Ani radšej neviem pred čím. Smiala som sa ako postihnutá. A keď vyzeralo, že už už prestanem tak som sa znova pozrela na mamu alebo oca a ony vyzerali strááášne smiešne a môj kŕč sa znova prejavil a aj som sa smiala ešte silnejšie. Pritiskla som si ruky aj nohy k telu a húpala sa na chrbte z jednej strany na druhú. Nemohla som sa prestať smiať. Tie tváre keď som ich prichytila. Z tohto sa Emmett pociká smiechom. Ako keby mohol.

„Nessie? Si v poriadku??“ opýtala sa ma mama.

„A-a-a-a-a-a-áno!“

„Nessie! Ako že si hore?“ opýtal sa ma oco.

„ale tato! Nehovor, že som vás moc vyrušila?!“

„Pristávame. Je pekné počasie. Je 17 stupňov a sme vo slnečnej Volterre. Čaká vás tu súkromné auto. Prajem pekný deň. Je 6 hodín ráno.“ Povedala starwardka a my sme sa museli pripútať. Ešte stále som sa zmietala v smiechu na sedadle. Mama s ocom na seba ani nepozreli...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forget 11.kapitola: