Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forever - 1. kapitola

13.08.2012 (15:15) • NessBlack • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1291×

Ráno som za zobudila na jemné tikanie môjho budíka. Nechcela som vstať, ale musela som. Prevalila som sa na chrbát, sadla si a poriadne si zívla, pomaly - tak ako to robím každé ráno - som otvorila oči. Všade bolo šero a tma, obrovská tma. Jediné svetlo, ktoré osvetľovalo vonku les, boli dve pouličné lampy, ktoré sme sem kedysi doniesli. Všetko bolo tak, ako má byť, až na jednu vec. Naisto som vedela, že budík som včera vypla s tým, že sa chcem aspoň raz poriadne vyspať. Pre istotu som sa naň pozrela a mala som pravdu, bol vypnutý tak, ako som vravela.

Keďže som sa zobudila uprostred noci, bola som veľmi rozospatá. Nevedela som to tikanie priradiť k nejakému zvuku alebo hmotnej veci. Ešte sa mi zdalo, že som počula tiché Nessie, ale to sa mi určite len zdalo. Ľahla som si naspäť na chrbát s umýslom zaspať, ale nech som chcela ako chcela, už sa to nedalo a to otravné tikanie ma stále otravovalo. Prevalila som sa na druhý bok a zadívala sa von cez okno, od ktorého sa odrážali kamienky. No moment! Kto to je? Vstala som a pomaly otvorila okno, dotyčný spoznal, že ho vnímam, a tak prestal hádzať kamienky.

„Haló?" spýtala som sa neisto a hľadala dotyčnú osobu.

„Ness, neboj sa. Ja ti neublížim. Prosím, choď preč od okna. Idem k tebe hore," povedal ten dotyčný, podľa hlasu som zistila, že je to muž. Už som sa nebála, na začiatku áno, ale teraz nie. Ten hlas som poznala a verila som mu. Rýchlo som odstúpila, len tak-tak som to stihla, lebo mi dotyčný - podľa toho ako vyzeral - chalan doslova skočil do izby.

„Ness," vydýchol šťastne a zároveň očarujúco, akoby zamilovane. Pozrela som sa naňho a naše oči sa stretli. Mal krásne tmavé, až čierne oči. Vlasy mal doslova čierne a zostrihané nakrátko, čo mu na kráse neubralo, skôr pridalo. A o jeho tele som ani nerozmýšľala, pokojne by mohol ísť robiť modela na plný úväzok.

Tie oči mi niečo pripomínali, ale nevedela som čo.

„Kto si?" spýtala som sa zvedavo a pridala k tomu svoj očarujúci úsmev, ktorému nikto neodolá. No on sa netváril šťastne. Keď som vyslovila otázku, zosmutnel, akoby stratil niečo, na čom mu veľmi záležalo.

„Nessie, to som predsa ja. Jacob, Jacob Black," povedal smutne. Jacob Black? A vtedy mi to došlo.

„Jake!" skríkla som a hodila sa mu okolo krku. Nečakal to a stratil rovnováhu, ale našťastie bol otočený chrbtom k posteli, takže sme mali krásny, mäkučký dopad.

„Čo tu, prosím ťa, robíš?" smiala som sa.

„Prišiel som na návštevu. Ja... keď som sa dozvedel, že si tu, vôbec som neváhal a išiel sem. Musel som ťa vidieť, Ness," povedal, nadychoval sa, že ešte niečo povie, ale ja som ho predbehla.

„Jake, veľmi si mi chýbal. Som rada, že si tu," povedala som a stúlila sa mi na hrudi.

„Aj ty si mi veľmi chýbala. Bez teba môj život nemá zmysel. Tak veľmi som si ťa obľúbil, že neprešiel deň, čo som za tebou nesmútil, alebo na teba nezmysel. Vieš, pred desiatimi rokmi mi Edward povedal, že sa chystáte odísť, ale nemyslel som si, že hneď na druhý deň. Išiel som za tebou ako každý deň, ale vy nikde. Celý dom bol prázdny bez jediného kusu nábytku. Jediné, čo som našiel, bol list, ktorý si s Bellou potajme napísala. Vtedy som všetko stratil. Poslepiačky som išiel do tvojej izby, kde bola malá škatuľka a v nej naše fotky. To bola posledná kvapka. Išiel som ťa vystopovať, ale máš šikovnú rodinu, takže sa mi to nepodarilo. Dennodenne som sedel v tvojej izbe a prezeral si fotky. Bol som ako mŕtvola. Telo som mal, ale dušu a srdce nie. To si si ty vzala so sebou. Už som to vzdával a chcel svoj život ukončiť, keď ma zachránil Bellin list. A teraz som tu."

Pozorne som počúvala každé jeho slovo a do smiechu mi teda nebolo. Slzy som mala na krajíčku a niektoré už stihli pretiecť cez okraj, ale rýchlo som ich zotrela aby, si ich nevšimol, ale neskoro.

„Ness? Ty plačeš? Spravil som niečo?" pýtal sa znepokojene a v očiach mal strach.

„Nie, ty si mi nič nespravil. Neboj sa, ja len som proste rada, že... že si tu. Už odo mňa nikdy neodchádzaj. Nikdy, prosím," povedala som a moje slzy sa spustili. Jake si ma privinul k sebe a snažil sa ma utešiť.

„Neboj sa, som tu. Už neodídem, nikdy v živote. Som tu s tebou navždy," povedal a rukou mu kreslil rôzne ornamenty na chrbát.

„Sľubuješ?" spýtala som sa neisto. Zrazu si sadol aj so mnou, stále sme boli v objatí, ale takto sme si videli do očí.

„Sľubujem," vydýchol a naše pery boli len pár centimetrov od seba a pomaly sa tá vzdialenosť krátila. Už som cítila jeho dych na mojej tvári, boli sme len milimeter od seba, keď mi pípla sms.

Rýchlo som sa odtiahla hneď sa začervenala. Mobil som mala položený na druhej strane izby, tak som vstala a po ceste si nadávala či som normálna, veď ho ani nepoznám, ale zároveň som vedela, že som to chcela. Chcela som ho pobozkať. Všetko ma na ňom tak priťahovalo, ako ešte pri žiadnom chlapcovi. Bol krásny, dokonca si trúfnem povedať, že krajší ako upír. Rýchlo som sa prebudila zo zamyslenia a prečítala si sms-ku:

Ness, rozlúč sa s Jakeom. Nezabudni vyvetrať a ísť do sprchy. Za pár hodín sme doma, ale Rosalie má silný nos.

P. S.: Chráň si myšlienky. Ľúbim ťa.

Zhlboka som sa nadýchla a vyslovila tie najhoršie slová.

„Jake, mal by si ísť." Pozrela som sa na neho so smútkom v očiach, nebudem sa tým tajiť, že som smutná a načo to kryť. Pomaly vstal z postele a išiel k oknu, už sa chystal vyskočiť, ale nemohol.

„Počkaj!" Rýchlo som ho zastavila a pribehla k nemu.

„Prídem za tebou do La Push, čo najskôr. Dobre?" Usmiala som sa na Jakea a úsmev mi opätoval.

„Už teraz mi chýbaš, tak sa poponáhľaj, aby sme boli spolu," usmial sa a objal ma. Ja som sa k nemu čo najsilnejšie pritisla, aby medzi nami neostalo miesto ani pre zrnko prachu. Bol to skvelý pocit, cítiť jeho ruky omotané okolo môjho pasu. Jednoducho dokonalosť sama o sebe. Vedela som, že ak neodíde teraz tak už nikdy.

„Choď už. Bež!" povedala som a neochotne sa od neho odtiahla. Usmial sa na mňa a vyskočil, keď som nakukla cez okno, videla som už len jeho obrys bežiaci k lesu. Musím ísť na vzduch.

Svojou upírskou rýchlosťou som otvorila všetky okná v dome a prezliekla sa. Našim som nechala odkaz nech ma nehľadajú, idem len prebehnúť.  Vyskočila som z okna, tak, ako pred pár minútami Jake. Nevedela som, kam mám ísť, či do La Push, alebo do našej vily. Rozhodla som sa pre vilu. Rozbehla som sa do lesa a len sledovala tmu okolo seba. Milujem behanie. Je tak slobodné, mám pocit, že som sama. Niekedy mám pocit, že les je môj domov, je všetko čo chcem. Je to moje druhé ja...

Zastavila som pri obrovskom trojposchodovom dome a vošla dnu. Bol prázdny, tak ako Jacob hovoril. Prešla som si každú jednu izbu a myslela na to, aké by to bolo, kebyže tu ostaneme bývať. S Jakeom a s chalanmi by som bola každý deň a nemusela by som rozmýšľať, koho mi tie oči pripomínajú. Smiali by sme sa spolu a zabávali sa tak, ako pred mnohými rokmi...

Pomaly som vyšla a rozbehla sa na odľahlú lúku blízko La Push. Ľahla som si a ponorila sa do ríše snov...

 ***

Ráno som sa zobudila na hlasité zavytie. Rýchlo som sa postavila a ostražito sledovala každý pohyb okolo mňa, ale žiadny vlk nevyliezol. Mala som trochu strach, predsa čo zmôže jedna obyčajná poloupírka proti obrovskému vlkovi? Opatrne som sa točila dookola, ale nikde nikto.

Začula som jemné šuchotanie a rýchlo sa otočila tým smerom. Nikoho som nevidela, ale počula som pravidelný tlkot srdca a cítila krv... dosť napáchnutú krv. Bola mi odporná. Zrazu spoza kríka vyšiel chlapec. Mal tiež krátke vlasy, ale trošku dlhšie ako Jacob, svetlejšie, až hnedé oči a telo tiež na modela, ale s Jacobom sa porovnávať nemohol. Jake je proste Jake.

„Stratila si sa?" spýtal sa neisto a opatrne. Čo mu mám odpovedať, viem, kde som, ale do La Push sa asi nedostanem. Tak som sa rozhodla pre malé klamstvo.

„Áno, včera popoludní som chcela ísť do La Push, ale nejako som zablúdila. Nevieš, prosím, ako sa tam dostanem?" spýtala som sa a usmiala som sa naňho. Úsmev mi asi až s veľkou radosťou opätoval.

„Samozrejme, že viem, je to len kúsok odtiaľto. Inak, ja som Embry." Prišiel ku mne a načiahol ku mne ruku. Ajajaj. Čo teraz?

„Ja som Nicole," usmiala som sa a potriasla mu rukou, ale hneď som mu ju pustila, radšej. Pokýval mi hlavou aby som išla za ním a ja som hneď vyštartovala.

S Embrym bola sranda, veľa sme sa nasmiali. Embry má veľký zmysel pre humor a jeho smiech je nákazlivý, naozaj. Celkom som bola aj rada, že je vlkolak, lebo ma stihol asi desaťkrát zachytiť pred rozbitým nosom. Potom znenazdajky povedal, že na niečo zabudol a že musí súrne ísť, ale skôr než odišiel ma pozval na rande. Kde som mu slušne povedala, že niekoho mám, zosmutnel trošku, ale nebol naštvaný. Nenápadne som sa ho spýtala na Jakea, vysvetlila mu, že je to dávny kamarát, tak mi presne povedal kde ho nájdem.

Na ceste k Jacobovmu domu, som doslova skákala, tak veľmi som sa naňho tešila. Týchto pár hodín boli pre mňa muky, aj keď s Embrym bolo fajn, ale nechcem byť krutá, s Jacobom by som bola radšej... oveľa radšej.

Tak a je to tu, pomyslela som si, keď som stála pred červeným domčekom, ktorý sa vôbec nezmenil. Bol taký istý aký som si ho pamätala. Chcela som zazvoniť, ale ruky sa mi triasli od strachu. Rýchlo som stlačila zvonček, aby som si to náhodou nerozmyslela a neušla... Otvoril mi sympatický starší pán, tuším Billy.

„Dobrý deň. Prajete si?" spýtal sa slušne a zároveň nepríjemne, akoby som ho pri niečom vyrušila, alebo otravovala. Už-už som chcela ujsť zo slovami, bol to omyl, ale túžba vidieť Jakea bola silnejšia.

„Dobrý deň, je Jacob doma?" Usmiala som sa a hneď ako som dopovedala otázku dotyčný menovaný sa slimačím krokom dotrepal k dverám. Hneď ako zistil kto tu stojí, sa prebral a úsmev mal od ucha k uchu. 

„Ako vidíte, je tu. Môžem sa opýtať, kto ste?" spýtal sa podozrievavo.

„Nicole, Jacobova kamarátka. Raz sme sa vonku stretli a odvtedy sa nevideli. Jacob je naozaj skvelý chalan, veľmi mi chýbal." Hneď som cítila, ako mi stúpa červeň do tváre. Jacob sa usmial a perami mi naznačil, že aj ja jemu. Nad tým som sa usmiala.

„Jacob, ideš tuto s Nicole von?" spýtal sa jeho otec pochybovačne. Ale Jake už vedel, čo povie.

„Samozrejme, bolo nám spolu fajn." Usmial sa úsmevom, ktorý patril len a len mne. Zabuchol dvere a ťahal ma k lesu, aby nás Billy náhodou nepočul.

„Takže Nicole, hej?" spýtal sa a bolo vidno, že dusí smiech.

„Nechcem, aby tu o mne ľudia vedeli. Bude to také naše malé tajomstvo, dobre?" spýtala som sa aj keď som vedela, čo odpovie.

„Všetko, čo len povieš." Usmial sa na mňa.

„Poďme na pláž," povedala som a rýchlo ho začala ťahať  smerom k pláži, ale on ma chytil, tak aby som sa naňho pozrela. Boli sme len pár centimetrov od seba a aj to mi vadilo.

„Ness, si celý môj život. Bez teba to tu nemá zmysel. Ukradla si mi srdce, ktoré teraz nosíš ty. Milujem ťa," povedal a pomaly sa približoval. Srdce mi tĺklo ako o život. Už sa skoro perami dotkol tých mojich, ale zastal. Čakal na moju reakciu. Vedela som, že teraz je ten správny okamih. Buď teraz alebo nikdy. Tú medzeru som medzi nami pretrhla a pobozkala ho.

Vybuchol vo mne ohňostroj. Bolo to niečo dokonalé. Naše pery boli ako stvorené pre seba. Krásne do seba zapadali, boli sme ako dvaja v jednom. Jednu ruku som mu zaplietla do vlasov a druhou si ho pritiahla bližšie. On ma chytil za pás a pritiahol si ma k sebe čo najbližšie. Bolo to skvelé. Ľúbim ho, nie, milujem ho, veľmi. Tá láska medzi nami bola doslova hmatateľná. 

Neochotne som sa od neho odtiahla, len trošku a to len preto aby sme obidvaja chytili dych. Pozrela som sa mu do očí.

„Aj ja ťa milujem, Jacob Black," povedala som a znova ho pobozkala...

Ja viem, je ten dej trošku urýchlený, ale takto je to naplánované a nebojte sa, v ďalšej kapitole budú aj ostatné postavy, teraz bola naozaj taká kapitola R+J. Vopred ďakujem za váš názor a dúfam, že budete chcieť pokračovanie. :)

Autor: NessBlack (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forever - 1. kapitola: