Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 9.kapitola

16.06.2009 (11:30) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1357×

Forbidden to Forget

9.kapitola- šťastie?? To je ten hrejivý pocit, však??

Isabella:

„Poď ku mne bábika." Zavolala na mňa a mne sa zahrialo srdce nad jeho úsmevom. Odhrnul plachtu a ukázal na miesto vedľa seba. Moje srdce znova poskočilo a ja som si to namierila rovno na ono miesto ale aj tam mi to nestačilo. Otočila som sa mu chrbtom a dúfala, že zaspím, no nie spať som nemohla...

Dlho som pozerala do izby, stále som pozerala a rozmýšľala. Ako dlho tu budeme?? Alebo len budem? A mal Edward vyvolenú?? A čo je šťastie?? To je ten cit, ktorý som zažila až keď som stretla Edwarda? Ten hrejivý pocit?? A ako sa má matka s otcom? A čo môj budúci manžel? Určite som zanahbila náš rod. No ale nemali ma nútiť! Zrazu posteľ zavŕzgala a niekoho ruky si ma pritiahli na hruď a ostali na mojom páse. Niečia hlava mi ostala za krkom kde ma hladkal príjemný dych. Pozrela som sa na ruky a uvidela som prsteň, prsteň, ktorý nosí Edward, je to ich pečať tak ako ja mám svoj. S myšlienkou, že ma Edward drží v náručí som zaspala, príjemným a kľudným spánkom....

Začalo mi svietiť do očí slnko, čo ma prebralo...

„Dobré ráno!" zašepkal mi Edawrd pri uchu. Ležali sme v dosť zahanbujúcej polohe. Ja som mala hlavu položenú na jeho hrudi a on mi prstami prechádzal po tvári. Každý jeho dotyk bol nádherný pri, ktorom zase ten hrejivý pocit.

Silno som sa musela začervenať a samozrejme si to Edward všimol a začal sa smiať.

„čomu sa smeješ??"

„Ale na tebe si taká zlatá a pekná keď sa červenáš."

„Ďakujem."  A schovala som sa pod perinu. Kde som zaútočila na jeho rebrá.

„Hej! Tak toto si nemala vieš aký som šteklivý??"

„Hahahah pre pre prestaň! Edward, prosím stačí."

„ Ti si si začala!"

„Si ako malý!"

„Ja viem!" chytil ma za pás keď som sa chcela ísť zdvihnúť, bola som len v nočnej košeli a v tej by ma nemal vidieť. Ale on sa choval úplne ako malý a znova ma stiahol pod perinu kde zaútočil na mňa tak, že ma šteklil. Boli sme v posteli už asi dve hodiny a aj Lena nás už budila ale Edward ju vždy poslal preč. Bol vážne ako malý chlapec ale to sa mi páčilo. Veď priateľstvo medzi dvoma ľuďmi často prechádza v lásku. Nakoniec som Edwardovi ušla a utekala sa schovať k sebe do izby.

„Bella kde si??"

„Tu!" zašepkala som mu slabým hláskom inak som stála za závesom. Hrali sme sa celý deň bol ako malý chlapec ale aj ja som sa nechovala ako dáma.

„Bella, Bella kde si?"

„Veď ti hovorím, že tuuuuu."

„A mám Ťa!" zahučala som a vyskočila mu na chrbát.

„Poď! Ideme na kone!"

„Ale ja nie som dobrý jazdec."

„Ale Bella, bábika! Prosím."

„Tak dobre."

Doviedol ma ku stajniam a vysadil na koňa. Samozrejme ako som mu hovorila som mala menšími problémami a potom sme vyšli do lesa.

Edward s Isabellou cválali na ich koňoch ďaleko do lesa. Utekali, cválali, behali a smiali sa.

„Nepredbehneš ma!" zakričala som na Edward. No neozýval sa.

„EEEEEEEEEdwwwwwwwwwaaaaaaaard!" kričala som na neho ako som mohla no nič, neozýval sa. Išla som na mieto kde som ho videla naposledy. Môj strach bol strašný, nehorázny, nedal sa vydržať. Rútila som sa ne koni k miestu, moje zlé tušenie, ktoré ma teraz prepadlo bolo k nevydržaniu. Nebol tam ale kôň bol! Takže sa hrá na schovávačku.

„Edward! Vylez!" nič, ticho, začalo sa stmievať...

Isabella hľadala Edward všade, nikdy neverila, že o jednu osobu sa bude tak báť ale tá osoba má jej srdce. Pevne jej ho zviera a ak sa mu niečo stalo tak pre ňu nie je miesto.
Isabella  stále hľadala už strácala nádej keď ho našla! Sedel pri kameni s prepicnutým ramenom a mal zavreté oči. Vyzeral byť smädný. Isabella neváhala a pribehla k Edwardovi. Odviazala mu ruky aj oči hneď ho musela prehľadať...

Isabella:

„Pane bože! Edward čo sa ti stalo??" prezerala som si šíp v jeho ramene. Na jeho oči doslova vyzeral ako ranené zviera.

„Bella odíď, nechaj ma tu."

„Zbláznil si sa?! Okamžite ideme domov."

„Nie Bella odíď!" chrapčal. Vytiahla som  si fľašku s vodou a pomaly som mu ju nalievala do úst.

„Poď." Zdvihla som ho pod ramenom a pomohla mu na môjho koňa. Sadla som si za ňho a bežali sme domov. Hrala som boj s vetrom každá minúta mohla byť pre Edwarda posledná, každou ďalšou minútou strácala ten hrejivý pocit...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 9.kapitola: