Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 8.kapitola

12.06.2009 (11:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1708×

Forbidden to Forget

8.kapitola-Rozprávka

Isabella:

S trhnutím som sa prebudila...

Sadla som si a uvedomila som si, že to bol iba sen, nočná mora. keď som sa zobudila, trhla som sebou tak, že som odhodila Edwardov kabát na zem a priviala čerstvý, studený vánok.

Okamžite som sa pozrela na Edwarda, spokojne dýchla. Hruď sa mu dvihla a klesala. Ale aj to môže byť iba sen. Naklonila som sa tak ako keby som ho chcela pobozkať na pery. Na svojich perách som cítila jeho teplý a sladký dych. Jednu ruku som mu priložila ku krku a pod mojou studenou rukou som cítila jeho tepnu ako splašene pulzuje. Položila som si hlavu na jeho hruď, pod mojou hlavou, ktorá sa zdvíhala s Edwardovim dychom som tiež počula aj divoký buchot srdca. Teraz som bola pokojná. Ten pocit keď tu vedľa mňa ležal pokojný Edward s búchajúcim srdcom a jemným úsmevom na tvári, som bola šťastná áno bolo to šťastie, ktoré sa mi rozlievalo celým telom.  Potom keď som skontrolovala životné funkcie môjho anjela som sa mu znova uvelebila na hrudi a Edward ma automaticky objal, bolo to zlaté ako keby to robil odjakživa. Bolo mi jednoducho krásne....

„Stávaj bábika." Jemne mnou triasol zamatový, nádherný hlas. Edward.

„Mne sa nechce!"

„Bella, mali by sme odísť môžu nás nájsť!" ako to dopovedal okamžite som bola na nohách. No rýchlosťou sa mi zamotala hlava a ja som padala na zem. Edwardove pohotove paže ma zachytil. Položil si ma do lona a on sám sedel na zemi.

„Čo sa deje, bábika?" opýtal sa ma keď som na neho hľadela asi päť minút v kuse. Ešte stále som nevedela uveriť, že je tu so mnou a nie je mŕtvy ako v mojej nočnej more. Bol tu živý a teraz sa na mňa pozeral s takým zmätkom.

„Stalo sa niečo?" pohladkal ma. Nikto sa ma nedotýkal a ak áno tak ho matka poriadne zbila a už vôbec sa ma nemohol dotýkať cudzí chlapec. Samozrejme z tej jeho blízkosti sa mi ihneď zružoveli líca a musela som sklopiť zrak. Edward sa tlmene zasmial a podal mi kúsok chleba, ktorý nám ešte zostal. Kým som ho jedla Edward ma zobral do náruče a nasadil na koňa. Sám potom vysadol za mňa. Obmotal mi ruku okolo pása a ja som pevno chytila tu jeho. Bola teplá, ďalšia vec ktorej som sa tešila, ďalší náznak, že je tu, so mnou.

„Teraz pôjdeme v kuse asi deň možno deň a pol. Nevadí??"

„Nie."

„Dobre." Viacej sme sa nerozprávali iba sme spoločne pozerali na cestu. Vietor mi šľahal do tváre a môj už nepekný účes, teda už žiadny účes mi úplne rozpadol a vlasy sa mi hrnuli do tváre. Veľa krát som mala pocit, že Edward sklonil hlavu a nadýchol sa vône mojich vlasov ale to bola určite  iba predstava.

„Kedy tam už budeme?"

„Ešte chvíľu, bábika."

„Dobre ale potom ma zobuť." Zasmiala som sa a oprela som sa o jeho hruď. Išli sme už dosť dlho aj keď s Edwardom cesta ubehla rýchlo.

Edward s Isabellou išli aj s koňom veľmi rýchlo. Utekalo cez západné až konečne došli do Štótska. Tam kde si aspoň chvíľu môžu vydýchnuť. Zastavili a v milej krčmičke si kúpili chleba a vodu, ktorú zjedli cestou a znova uháňali cez lesy a hory, lúky a všemožné pasienky. Až napokon uvideli krásne hory ich nového domova. Isabella bola šťastná, že je s ňou Edward a nemusí sa vydávať. Aj Edward bol šťastný, že bola Isabella s ním.Došli cez veľkú bránu ich nového domova. Hneď k ním pribehla slúžka. Lena.

„Pane! A Urodzená paní. Vitajte gróf Nother nám povedal všetko! Nebojte sa u nás vás nenájdu. Poď určite ste po dlhej ceste hladný a unavený aj vy paní ste určite hladná a unavená."

Isabella:

„Ďakujem Lena naozaj som hladná aj trošku unavená."

Keď sme prešli cez veľkú bránu ostala som ohromená. Bol to taký zahalený dom nie dom ale taký malý útulný domček. Bol namaľovaný na žlto a bola tu nádherná záhrada. Kvety od francúzka až po orientálny svet. A všetkému dominovala krásna fontána. Lena nás zaviedla do jedálne. Bola som taká hladná, že som sa nechala uniesť a nedbala som na etiketu a hltavo jedla, no nebola som jediná aj Edward tak jedol. Potom mňa aj Edward zaviedla do našich izieb.

Moja izba bola hneď vedľa Edwardovej. Bola zladená do červeno-striebornej. Vyzliekla som si to čo ostalo z mojich šiat a ľahla do postele. Myslela som si, že zaspím okamžite ale iba som sa prevracala a nie a nie zaspať, niečo mi chýbalo. Podišla som ku knižničke, chvíľu som si čítala no aj tak som nezaspala. A potom ma asi niečo osvietilo mne nechýba niečo ale niekto. Už som si navykla zaspávať s Edwardovou prítomnosťou, že teraz nemám šancu zaspať. Ale mám prísť k nemu a čo by som povedala?? Nie! Nejdem tam! No ale srdcu som nerozkázala. Tak som sa zdvihla a odišla ku dverám. Jemne som ich otvorila a smerovala som ku Edwardovim dverám, jemne som mu na nezaklopkala.

„Ďalej." Ozvalo sa z izby.

„Bábika, deje sa niečo??" ani neviem kedy si pre mňa takú prezývku vymyslela ale páčila sa mi.

„No viem tá izba je veľmi veľká a ja sa tam trošku bojím. Nemohla by som spať s tebou??" klamala som nebála som sa v tej izbe ale čo už.

„Poď ku mne bábika."

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 8.kapitola: