No ďalšia kapitola. Zase dúfam, že so nesklamala... P.S Pekné čítanie...
08.06.2009 (00:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1369×
Forbidden to Forget
6.kapitola-V lese
Isabella:
„I-i-deš so mnou?" koktal.
„Áno! Nechcem sa vydávať a ak sa vrátim tak ma násilím vydajú. A ešte preto lebo..." sklopila som hlavu nevedela som čo povedať. Ako mu mám prejaviť svoje city?? Nikdy sa nepozeralo na city, ani matka s otcom sa nebrali z lásky, ale až potom u nich prekvitla.
„A prečo??" nenechal sa odbiť no to už pred bránou zastavili kone.
„Poviem ti to potom, mali by sme odísť!" odtlačila som ho z cesty aby sme mohli odísť.
„Poď." Natiahol predo mňa ruku. Usmiala som sa a Edward ma vytiahol cez okno. Aj šaty som si natrhla.
Tam nás už čakal kôň, môj. Zo šatami sa mi tam vysadalo dosť zle ale s Edwardom som tam vyliezla. Edward si sadol za mňa, jednu ruku mi dal na pás a pritiahol na hruď, druhou rukou držal opraty. Cez bránu som videla asi dvadsať vojakov, jedna skupinka bola čierno biela a druhá bola zeleno biela. Čierno biela bola moja garda a zeleno biela asi Edwardova.
„Paní! Pani Isabella! Vráťte sa!" Viac som nepočula to už sme vyšli spomedzi nich. Išli sme tak rýchlo, že prekvapený vojaci a ich kone nám spravili cestu. Keď sa za nami rozbehli my sme už boli od nich ďaleko v lese...
Edwrd:
„I-i-deš so mnou?" zakoktal som, čakal som, že povie, že nebude sa naháňať po lese ako utečenec po mojom boku. Ale povedala áno.
„Áno! Nechcem sa vydávať a ak sa vrátim tam ma násilím vydajú. A ešte preto, lebo..."
Sklopila hlavu. Chcela ešte niečo povedať?? Videl som ako jej zružoveli líca, bola ešte krajšia, ale čo chcela povedať. Pred mostom boli už vojaci, asi dvadsať. Desať mojich a desať asi Belliných. Ale chcel som vedieť čo si myslela.
„A prečo??"
„Poviem ti to potom, mali by sme odísť!" Odtlačila ma z cesty.
„Poď" podal som jej ruku aby sme mohli odísť cez okno. Najprv som išiel ja potom Bella. Ešte si aj šaty natrhla. Tam nás čakal pripravený jej kôň, môjho som pustil nech ich zmýli. Vysadil som Bellu a seba. Jednu ruku som jej dal okolo pása, dosť som si to užíval keď som cítil jej jemné vlasý pod mojou tvárou. A druhou rukou som držal opraty. Popohnal som koňa no vojaci si nás už všimli.
„Paní! Pani Isabella! Vráťte sa!" Viac nestihli a my sme cez nich prešli. Boli taký prekvapený, že nám uvoľnili cestu. Keď sa za nami rozbehli my sme boli ďaleko. Mali sme dosť veľký náskok.
Vietor nám šľahal do tváre takou veľkou rýchlosťou sme išli. Bella sa držala sedla iba jednou rukou, druhú mala položenú na mojej. Držala mi ju pevne. Zo začiatku som si myslel, že chce aby som ju pustil no keď som to skúsil chytila ma pevnejšie. Ja som jej tiež stískal ruku.
Išli sme asi dve alebo tri hodiny. Cudzí dupot koní už počuť nebol...
Edward s Isabellou utekali cez horu do ktorej sa ukryli. Mohutný kôň už začal dýchať rýchlejšie od vyčerpania ale nútil sa ísť rýchlejšie. Aj Isabelle začali klesať viečka ale nútila sa ich s námahou otvoriť aby videla kam idú, aj keď Edwardovi 100% verila. Vedela, že by jej nikdy neublížil. V Edwardovom náručí kde sa cítila úžasne, tam by zaspala ani by si to nevšimla.
Cez obzor sa začalo brieždiť slnečné svetlo čo znamenalo, že išli celú noc. Isabella ani nevedela kde je ani v jakom panstve či krajine je, nevládala ani zliezť z koňa nieto sa postaviť. Ale Edward hnal koňa ďalej. Už nevydržala a musela sa spýtať.
„Edward kde sme??" opýtala sa nedočkavo v jej hlas bol poznačený hlbokou únavou.
„Môj otec pozná tunajšieho panovníka a on ten panovník má u neho taký menší domček tam sa môžeme na chvíľu skryť ale musíme tu nie kde prespať, nebude to úžasný komfort ale keď sme sem s otcom chodili na lov je tu taká menšia chatrč, musíme tam sa aspoň vyspať aby sme mali sily ísť ďalej. Do toho domu je to ešte asi deň cesty." Isabella vedela, že nebude spať v úžasnej posteli ale keď bude s Edwardom mohla by spať aj na zemi.
Došli ku menšej chatrčke. Isabella si povedala, že mohla čakať aj horšie. Chatrč bol pri potôčiku a bola celkom v dobrom stave. Edward uviazal koňa a pomohol Isabelle odísť do vnútra.
Isabella:
Chatrč nebola palác ale ani niečo strašné. Mala tam iba jednu posteľ. Páčila sa mi predstava, že bude pri mne Edward, nenechám ho spať na zemi.
„No budeš musieť spať pri mne."
„Nevadí ale mali by sme byť po tichu aby nás nenašli." Schúlila som sa v jeho náručí a spoločne sme jedli kus chleba, ktorý som si ešte z domu stihla zabaliť. Potom nás Edward prikryl jeho plášťom a my sme spoločne zaspali...
Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Forbidden to Forget 6.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!