Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 4.kapitola

02.06.2009 (21:30) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1686×

Forbidden to Forget

4.kapitola-zakázané ľúbiť...

Isabella:

„Nie! Pusti ma! Okamžite ma pusti! Nechcem, nechcem! Som vysoko postavená grófka! Pusti ma!" búchala som mu päsťami do hrude a on na mňa iba nechápavo pozeral.

„Ale ja ti nechcem ublížiť." Povedal mi veľmi ale naozaj veľmi pokojne.

„Tak prečo ma nesieš na posteľ?" ešte stále ma držal v náruči a musím priznať, že ten elektrický prúd alebo motýliky v brušku som sa ani nesnažila skryť. A moje srdce mi chcelo priamo vyskočiť z hrude, kedykoľvek sa ma tento anjel dotkol. A hlavne v jeho náručí som sa cítila tak bezpečne...

„Si celá zmrznutá a celá mokrá mala by si ležať v posteli aby si neprechladla a nemala zápal pľúc."

„Aha, prepáč to som nevedela."

Položil ma na posteľ, zakryl ma určite drahou pokrývkou a sadol si na kreslo oproti.

„Ako sa voláš??" Opýtal sa ma po chvíľke ticha.

„Isabella."

„Iba Isabella? Musíš byť určite urodzená."

„Áno grófka Isabella  Marie von Swan. Je celé moje meno a smiem vedieť to tvoje??"

„Počkať ty si dcéra grófa Swana?? Toho čo pozná aj môjho otca??"

„Áno. Som to ja. A tvoje meno?" To som chcela vedieť, vedieť meno môjho anjela.

„Ja som Edward."

„Iba Edward? Musíš byť určite urodzený. " musela som sa usmiať ako som použila jeho slová, aj on sa usmial, nádherne, nežne, šibalsky a neodolateľne.

„Gróf Edward Anthony II. Mason."

„A ty si teda syn toho grófa čo pozná môjho otca. Nikdy som ťa nevidela."

Dlhá chvíľka ticha. Ja som si sadla na posteľ a stúlila som sa do klbka, cez chrbát ma hrial Edwardov kabát a inak som bola zababušená v perine. Potom prehovoril.

„Ani ja teba. A Prečo si utiekla?"

„No to je  zložité."

„Myslím, že to zvládnem" znova sa usmial a mne srdce skoro vynechalo.

„No keďže mám už osemnásť mi včera, ak to  správne počítam, mi matka s otcom oznámila, že mám manžela ale ja som ho nepoznala a nevidela a tak som utiekla." Nemohla som mu povedať, že som utiekla preto, lebo by som sa do neho nedokázala zamilovať ale teraz som vedela, že láska na prvý pohľad môže existovať. Nevedela som či som sa zamilovala ale všetko čo som čítala v knižkách sa zhodovalo. Vždy keď nejaká autorka či autor opisovali lásku písali, motýliky v brušku, silné búchanie srdca alebo vynechávanie srdca, aj bez rozhovoru som sa s ním cítila dobre a nemala som potrebu rozprávať. Ale nemôžem my dvaja nebudeme nikdy spolu, nikdy.

„A ty? Prečo si utiekol ty??"

„Ja mám taký istý dôvod ako ty."

„Hmm a myslíš, že nás tu nájdu??" musela som vedieť či nás nájdu.

„No Eileen je moc hlúpa a nepovie to ale aj tak jej môže niečo ujsť."

„Takže nesmiem tu ostať dlho."

„Isabella, môžeš tu ostať ako dlho budeš chcieť."

„Som Bella, môžeš ma volať Bella. Je to tak ľahšie. Volajú ma tak najbližší." Kývala som hlavou ako taká ťapa a potom som zahanbená a s rumencom na lícach som sklonila hlavu.

„Dobre aj tak sme rovnako starý. Teda ja som starší."

„Nie ja som bola skôr na svete."

„Nie určite som bol prvý ja." Neviem čo ma to napadlo a hodila som po ňom malý vankúš.

„Hej! Slečna urodená! Toto ste si dovoliť nemohli!" zdvihol vankúš a hodil ho po mne. Ja som sa zbabelo schovala pod perinu. Bolo mi s ním úžasne. Len ako dlho to vydrží??

Toto je zakázané, musím byť verná svojmu mužovi. Ale môj muž tu nie je a dúfam, že ani ho nikdy nestretnem.

„Pane!" Volal niekto zdola. Strašne som sa zľakla, vyskočila som z postele a ukryla sa za záclonu. Musela som uznať, že to nie je dokonalý úkryt. Edward sa kúzelne usmial a odišiel.

Edward došiel do päť minút v rukách niesol čaj.

Edward:

„Pane!" Volala ma Eileen musel som ísť dole, ale však čo veď budeme tu dúfam dlho. Neviem je to na nej ale aj na mne, a ja chcem s ňou byť už viem, že to nie je vášeň ale nie čo, čo k nej nemôžem cítiť ale aj tak cítim a je to silnejšie než si myslím...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 4.kapitola: