Tááááááááááák je tu ďalší diel!!! Konečne!!! Toto je už jeden s posledných dielov. Bude možno jedna kapitola a epilóg alebo bude iba epilóg...
22.08.2009 (11:30) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1089×
Forbidden to Forget
Zakázané zabudnúť
33.kapitola-prebudená
Isabella:
Cítila som svoj tep ako sa mi po tristo rokov znova rozbúchalo srdce a popohnalo moju krv. Krv, ktorá prúdila mojimi vyschnutými žilami. Cítila som pot na mojom čele. Cítila som chlad a teplo. Môj čuch. Už som nedokázala rozlíšiť jednotlivé vône. Na svojom tele som cítila niekoho ľadové ruky, hlasy sa mi zlievali do jedného bzukotu. Fúkal na mňa ľadový vietor ale nevedela som určiť odkiaľ, nedokázala som ani určiť či od mora alebo z pevniny. Ale najviac ma všetko bolelo. Pálilo, trhalo. Celým telom sa mi rozlieval chlad ale aj horúčava. Bojovali medzi sebou. Ako keby bojovali o územie. Ale na krajinu nebrali ohľad, že víťaz dostane spustošenú krajinu. Začala som padať, dlho som padala a do temnoty. Chlad a oheň stále súperili o pozíciu ale utlačila som bolesť do úzadia a nechala som sa odvliecť temnotou...
Ležala som na niečom mäkkom. Asi posteľ. A niečo ma pálilo. Už ani neviem čo to bolo. Ale cítila som ľadový dych na svojom krku. A potom zuby ako pretrhli moju kožu. Definitívne vyhrával oheň. Spaľoval ma zaživa. Jednotlivo a zároveň celú. Každú jednu bunku ale zároveň celú sústavu. Chlad prechádzal od hlavy ma pohládzal a ako tak krotil oheň, ktorý sa mi rozbláznil po celom tele. Chlad ukončil svoju púť po mojom tele a na stehne sa stratil úplne, nezostalo po ňom nič. Cítila som ako moje telo opäť stvrdlo ako sa mi srdce rozbúchalo silnejšie a krvný obeh išiel rýchlejšie, cítila som ako krv koluje mojimi žilami rýchlejšie. Môj sluch opäť zosilnel a tak som počula každý úder môjho srdca, ktoré splašene bilo. Spaľovalo moje telo naozaj oheň? Alebo to bola iba ilúzia? Ale asi to bol naozaj oheň. Na mojich skoro zhorených rukách som mala asi nejaký balzam. Aj na mojich perách, ktoré boli naozaj spálené sa raz za čas pretrelo niečo chladivé, príjemné. Bol to ako balzam. Nedokázala som rozmýšľať, nedokázala som myslieť, lebo myseľ som mala ako v plameňoch...
Raz mi povedal jeden vlkolak, že balancujem na strane života a smrti a raz mi moje hriechy niekto oplatí a tak sa mi to asi teraz vracia ale videla som Edward a miluje ma teraz pretrpím všetko. Moja tenká strana, ktorá ma oddeľovala od smrti sa asi pretrhla a teraz umieram. Umieram ale šťastná.
Myseľ sa jej zahalila do plameňov. Telo mala ako v plameni. Necítila chlad iba horúčavu, ktorá jej zohrievala celé telo. Balzam, ktorý ju hladil bol Edward. Nedokázal sa pozerať ako sa Isabella krúti v bolestiach na posteli...
Edward:
Bella ležala a bolestivo skučala na posteli. Stále som ju držal za ruku a niekedy som ju pobozkal na pery. Jej pokožka nabrala ešte bledší odtieň, spevnela, skamenela, premenila sa na mramor. Cítil som pod rukou ako jej koža skamenela, ako srdce cez jej saténové pery vykĺzol posledný vzlyk, ako jej srdce posledný krát buchlo. Jej vlasy nabrali troška bledší odtieň ale stále boli nádherné. Jemne som sa ich dotkol, ich jemnej štruktúry bolo to ako hladkaj jej kožu. Jej pery nabrali plnší tvar a sčerveneli. Vždy bola krásna ako anjel aj keď bola anjel ale teraz jej červené pery oproti bielej pokožke alebo jej mahagonové vlasy oproti jej pokožke. Musel som zatajiť dych. Jej hrudník sa zdvihol a moja láska otvorila oči.
Rennesme:
Počuť mamine výkriky boli strašné. Otec sa od nej odmietal pohnúť a celý čas, po tie tri dni, bol pri nej. Bolo strašidelné ako v pravidelných intervaloch sa celým domom rozozvučal mamin bolestný výkrik. Keď som bola pri nej a videla ako zakričí tak som sa na otca ani nepozrela. Radšej. Taký zmučenú tvár som nevidela a to som ich videla dosť. Ed sa doma radšej ani nezdržiaval, ani on nezniesol mamin krik ale on miloval vždy len jednu ženu, samozrejme, iným spôsobom ako iné ženy. Miloval našu matku. Ja som ju milovala a preto nás to bolelo. Ed strávil veľa času na útesoch. Ja s ním. Ostatní tiež neboli moc doma iba sa prezliecť a odišli. Až keď nám po troch dňoch Alice oznámila, že mama sa prebudí. Mala som strach, že otec to nestihne a jeho jed nebude fungovať ale keď sa mama rozkričala a Carlisle zašepkal: „Premena je začatá.“ Z Edom sme skoro vyleteli z kože. Ale usadil nás mamin výkrik. Naozaj to bolo strašné. Keď ale Alice povedala, že sa mama preberie tak sme boli doma až sa za nami prášilo...
Mama bola nádherná ale to bola vždy. Pomaly zamrkala a otvorila červené oči. Otec sa k nej zohol, poláskal ju po líci a pobozkal.
Edward:
Svoje červené oči, ktoré mi vybili dych. Pozrela sa na mňa nechápavo. Poláskal som ju po líci a nežne pobozkal na pery. Zohol som s a k jej uchu.
„Vitaj v novom živote, láska.“
Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Forbidden to Forget 33.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!