Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 32.kapitola

10.08.2009 (18:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1517×

Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

32.kapitola-Nie, nie a ešte raz nie!

Isabella:

Na kraji lesa zastali všetci Cullenovci aj s Nessie s Ediem. Tanya namierila na Edieho.

„Rennesme, okamžite poď sem! Inak tvojho brata zastrelím na mieste a môžeš mi veriť, že sú v tom zlaté guľky!“

„Nessie!“ zakričala som a chcela sa rozbehnúť, Edward ma posunul za seba.

„Prečo? Tanya, čo sme spravili, že chceš zabiť moju vnučku? Mala si všetko.“ Povedal Carlisle.

„Nie, Carlisle, nemala som všetko. Nemala som lásku! Však Edward? Iba došla tá fľandra s tými deckami a ty si hneď na mäkko, nevidíš, že nie sú tvoje?“ povedala Tanya a Emmett sa zasmial. Teda všetci sme sa smiali.

„Tanyia, že nie sú moje? Tak sa pozri na Edward alebo Nessie.“ Povedal Edward.

„Nie, naozaj nie! Buď budeš so mnou alebo tvoja dcéra zomrie.“ Edward sa napol.

„Nie, otec, ona to nespraví.“ Povedala sebaisto a založila ruky v bok. Videla som ako v Tanyiných očiach zahorela zlosť. K Tanyii sa zozadu prikradol Jasper. Vyhodil jej zbraň z ruky a zhodil ju na kolená. Stiahol jej ruky dozadu a na chrbát jej položil svoje kolená. V jednej sekunde bol Jsper na Tanyi a v druhej letel Jasper do stromu v ďalšej už Tanya strieľala na moju dcéru a v ďalšej som sa vrhala do dráhy streli. Umriem šťastná. Moja dcéra bude žiť. Padla som na Nessie. Ale guľka ma aj tak zasiahla. Poškrabala ma cez stehno. Bolestne som sa na zemi skrčila. Z miesta vyšľahol oheň, ako strašne to bolelo. Bolo to ako kŕč. Ležala som vedľa Nessie, ktorá pri mne okamžite začala jednať. Dobehol ku nám aj Carlisle.

„Nessie, tvoj opasok!“

„Bella!“ zakričala moja láska po chvíli.

Edward:

Videl som ako Bella pri mne zrazu nebola, hodila sa na Nessie. Jej nádhernú, saténovú kožu pretrhla strela. Po jej nádhernej tvári prešla bolestná maska. Tanya stále držala zbraň. Nessie sa okamžite postavila a priložila k Bellinej rane svoju ruku. Belle zaskučala, to ma prebralo a keď chcela Tanya opäť vystreliť tak guľka sa odrazila od Emmettovho tela, ktorý ju aj s Rosalie zložili na zem. Alice odkopla zbraň ďaleko od nej a Jasper z nej spravil nefunkčný plech. S úžasom som pozeral ako sa moja druhá rodina bije pre moju lásku. Carlisle okamžite pribehol k Bella a tá znova bolestne zaskučala. Podišiel som k Tanyii. Trhala okolo seba ale Emmett ju nepustil. Podišiel som k nej a ona na mňa uprela tie zákerne zlaté oči. Edie sa na ňu vrhol. No ja som mu položil ruku na hruď.

„Počkaj!“

„Na čo chceš čakať? Naša matka pomaly sa mení na človeka! A táto ťava! Žiť nebude.“

„To máš pravdu, žiť nebude.“ Pozrel som sa zákerne na Tanyu.

„Edward! To nespravíš! Miluješ ma! Aj ja ťa milujem! Daj nám ešte šancu.“

„Zabudni Tanyia!“ podišiel som k nej a odtrhol som jej hlavu.

„A je po ňej.“ Povedal som a podiel k môjmu anjelovi, ktorý sa bolestne zvíjal na zemi.

„Bella!“ pohladkal som ju po čele.

„Čo jej je, Carlisle?“

„Ja neviem.“

„Nevieš?“

„Musíme ju odviezť domov a pozriem sa do kníh.“

„Nie.“ Povedala moja dcéra.

„Je to iba škrabanec, potrebujeme alkohol najlepšie vodku alebo slivovicu niečo s vysokým percentom.“ Povedala moja dcéra a všetci sme sa na ňu pozreli.

„No nepozerajte sa na mňa tak. Je to škrabanec, nezabije ju to ale premení , keďže je tam málo jedu na zabitie. Jedine zlato nás zabije ale musí sa dostať do krvného obehu, aj keď má v sebe krv ale nepreťalo to hlavnú žilu v nohe.“ Povedala a všetci sme si oddýchli. Ale Emmett sa opýtal na to čo som sa chcel opýtať ja.

„Ale počkať! Na čo sa premení?“

„Podľa kníh na človeka.“ Povedala smutne.

„Ale potom ju môžete premeniť na upíra! Inak zomrie.“

„Nie! Nebude z nej upír!“ povedal som pevne. Podišiel ku mne môj syn aj s dcérou, nemohol som vydržať môj a Bellin pohľad.

„Chceš ju nechať umrieť?“ povedala moja dcéra.

„Otec, zostarne a zomrie.“ Povedal môj syn.

„A potom ti to neodpustím.“ Povedala moja dcéra.

„Ani ja.“ Úžasne sa dopĺňali.

„Ak ju necháš zomrieť, zostarnúť, budeš sám iba s tvojou novou rodinou ale my pri tebe nebudeme.“

„A budeme ťa v noci strašiť, po celok tvojej večnosti.“

„Ani ja ti to neodpustím.“ Ozvala sa moja čiernovlasá sestrička.

„Ani ja! Síce Bellu nepoznám ale ak je ako jej detičky tak je s ňou haluz.“ Povedal Emmett a šťuchol do Nessie.

„Edward, zomrie. A druhá Bella nebude.“ Povedal Carlisle.

„Edward, tak dlho si bol sám, tak dlho si na ňu čakal a teraz, teraz keď si ju konečne našiel, ju necháš zomrieť? Edward je mi ako dcéra. Nenechaj ju pre nás zomrieť druhý krát. Prosím.“ Povedala Esme a smutne sa na mňa pozrela. Premením ju? Večnosť bez nej? To bola hotová mučiareň aj keď som si myslel, že je mŕtva ale vtedy som si myslel, že dožila šťastný, ľudský život. A teraz keď ju naozaj nechám zomrieť? Nie, ale nebude z nej netvor. Celá moja rodina sa na mňa pozerala. Ich myšlienky boli skoro rovnaké.

Edward, Druhá Bella nebude.

Carlisle

Edward, je to moja dcéra! Nenechaj mi ju zomrieť.

Esme.

Otec ak ju nepremeníš tak si nás neželaj!

Edward a Nessie, bolo úžasne ako dokázali myslieť na to isté.

Edward, je to ona po ktorej túžiš? Tak ju premeň!

Emmett, Jasper, Alice a Rosalie. Aj keď Rosa by si ľudský život s Bellou vymenila.

„A nemôže byť opäť anjel?“

„Môže ale nemusí. Ale premena na anjela je dlhšia.“

„A bolestnejšia.“

„Dobre, ale odnesme ju domov.“ Povedal som nešťastne aj keď niekde u mňa vo vnútri som sa tešil, konečne bude so mnou. Bude iba moja. V jej tele začala kolovať krv. Srdce sa jej rozbušilo a tvár jej nabrala červeň. Bola taká nádherná aj keď tvár skrývala bolesť. Dobehli sme domov. Za nami sa tiahol veľký oheň. Troška do fialova a smrdel ako kadidlo. Tanya nás už neohla ohroziť. Došiel som ku mne do izby. Položil som svojho anjela na zlato-čiernu posteľ. Bolestne stiahla tvár. Prišiel som k nej a nahol sa k jej krku. Odhrnul som jej mahagónové vlasy z krku. Pomaly som prstom prešiel po celej línii jej tela. Od pier až  po lýtko. Ešte raz som priložil svoje chladné pery na tie jej teraz už teplé až horúce, pery. Videl som ako na mieste kde ju Tanyia postrelila sa tvorí zlatá pavučina.

„Nessie, Carlisle?!“

„áno, otec?“ dobehlo moje malé, veľké dievčatko.

„Prečo má zlatú pavučinu?“

„Jed sa začal napádať kožu. Z nás nevysáva silu ako u vlkolakov striebro ale u nás to je ako nákaza, napáda to kožu, krvný obeh, mozog a nakoniec ti to rozožerie srdce. A preto by si si mal pohnúť za chvíľu už nebude tvoj jed pôsobiť.“ Všetci odišli a nechali ma samého.

„Uvidíme sa o tri dni láska.“ Chytil som jej ruky, ktorými si chcela vyškriabať srdce a priložil pery na jej krk. Do izby sa dovalil Emmett s Jasperom.

„Len pre prípad, že by si sa prestal ovládať.“

Nevšímal som si ich a pretrhol jej jemnú kožu na krku. Jej krv chutila ako najsladšia čokoláda na svete, nevedel som sa odtrhnúť. Začala kričať ešte silnejšie a ja som nemohol odtrhnúť. A potom prestala kričať. Emmett ma od nej odtiahol. Pozeral som sana jeh mŕtvolne bledé telo. Jej srdce nebilo. Nechcel som tomu uveriť. Potom som videl ako zlatá pavučina mizne a
Bella sa rozkričala...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 32.kapitola: