Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 28.kapitola

06.08.2009 (15:30) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1483×

Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

28.kapitola-vysvetlenie? Načo?!

Isabella počkala kým sa Edie a Nessie zaradia do spolku čo sa im podarilo rýchlo. Hlavne Edie si rozumel s Emmetto. Isabella to využila a išla sa hore prezliecť. V sprche sa krásne uvoľnila. Vyšla von iba v uteráku. Sadla si k toaletnému stolíku. Natrela sa pleťovým krémom, prečesala si vlasy, vyfénovala si ich, obliekla si spodné prádlo, namaľovala sa a obliekla. Dala si bielu sukňu a tmavo modré tričko. Nalakovala si nechty na tmavomodro. Celá ladila. Bola šťastná a tak zišla dole. Vedela, že ako uvidí Edwarda jej šťastie prejde. Nebude sa ho môcť dotknúť. Nebude môcť nič, bude bez mocná. A to ju ničilo. Poznanie a bezmocnosť. Poznanie, že už jej nepatrí a bez mocnosť, že sa ho nemôže dotknúť.

Počula zdola jemný smiech jej dcéry a spevavý smiech jej syna. Aspoň to ju tešilo, že ma aspoň časť svojich milovaných pri sebe. Aj keď bol Edward pri nej, tak blízko, že sa ho môže dotknúť ale nemohla bol blízko a zároveň ďaleko.

Edward:

Moje deti, moja manžela. Čo am ešte čaká?! Vedel som, že keď som odchádzal bola Bella tehotná. Ale to, že budeme mať dvojičky? A to, že ich aj uvidím? To som nečakal. To bolo úžasné. Ani mi nevyčítali to, že som ich opustil. Teda možno Nessie zo začiatku ale keď jej Carlisle vysvetlil aké je to ťažké byť novorodený a aký som bol pre nich nebezpečný tak mi možno odpustila. Pomaly schádzal po schodoch môj anjel. Mala bielu sukňu a tmavomodré tričko s menším výstrihom. Bola nádherná. Ale už nie moja. Aký som ja blbec. Mali by ma zatvoriť do blázinca. Urobil som najhoršiu chybu mojej existencie. Utrpene som sa na ňu pozrel, ale cez jej kamennú masku sa môj pohľad nedostal. Bolo to strašné, bola tak blízko a zároveň tak ďaleko. Nemohol som ju chytiť, pohladiť, poláskať, pobozkať, nemohol som nič. Bol som bezmocný. A to ma ničilo. Jasper sa na mňa nechápavo pozrel. Ja som pokýval hlavou, že nechcem o tom rozprávať. A za chvíľu ma zaliala vlna pokoja. Škaredo sa na mňa pozrel. On my vyslal myšlienku.

Čo sa ti ,Edward, nepáči ? máš nádhernú manželku a dve deti.

Pokýval som znova hlavou, že mu neodpoviem.

Aj ona ťa miluje. Iba to nechce dávať moc najavo. Nechce znova zažiť to utrpenie. Naozaj si jej ublížil, Edward. Pozrel som sa na neho ´ja viem´ ale nedal si povedať a pokračoval.

Je rozbitá a ty ju dokážeš opäť zlepiť, len potrebuje čas.

Pokýval som hlavou ´viem´ potom ma nechal na pokoji.

Isabella:

„Bella, veľmi nás to mrzí.“ Povedal Carlisle.

„Nemá Vás čo mrzieť. Carlisle.“

„Tykaj mi, Bella.“

„Bella! Poďte bývať k nám!“ zakričala na mňa Esme.

„Nemôžem, Esme, nedokážem s vami žiť pod jednou strechou!“

„Ale, Bella.“

„Vieš ako ste mi vy traja ublížili? Viete si to predstaviť? Ty Esme skús bez Carlisla žiť tristo rokov a potom keď príde späť ho uvidíš s inou ženou a pri tom ti prisahal vernosť!“ rozkričala som sa na ňu a Edward bolestne odvrátil oči.

„To je iné!“

„V čom Esme v čom je to iné?! Iné mená? Iný vek?“

„Nie celkovo. Edward to musel spraviť! Inak by neprežil!“

„Aha a čo robil tristoštyridsať rokov? Nehovor mi, že bol stále novorodený! Dobre možno takých desať rokov by som Vám odpustila ale tri storočie?“

„Bella, to....“

„Nič Esme nehovor! Vieš, keď ma učili bojovať, trénovali ma na toto!“ premenila som sa pred nimi na anjela.

„Vždy mi hovorili, že môjho manžela zabili vlkolaci a démoni, hovorili mi nech každého zabijem, každého kto mi zabil manžela, milenca a otca mojich detí! Niekoľko dní som nejedla, nepila a neoddychovala iba som stopovala a behala. Zabíjala som v kuse. Mučila. Ale keby, že mám zabiť pravých vrahov tak musím zabiť Vás! Podrazili ste ma! Všetci traja! Ako ste mohli? Čo som spravila, že som to musela byť ja?!“ dokončila som svoj monológ. Stiahla krídla späť.

„Na to nie je vysvetlenie. Bol som hlupák.“ Povedal Edward prvý krát za celý večer a postavil sa k dverám. To chce odísť?! Už? Chtiac nechtiac som si musela priznať, že mi bude strašne chýbať. Teraz keď ho mám tri metre od seba.

„Áno, to si bol!“ povedala som a skôr ako chcel odísť on, opustila som miestnosť ja.

A znova som našla útočisko v lese...

Isabella bežala a netušila, že niekto za ňou. Znova ako náhle prekročila myslenú hranicu lesa, prestala vnímať, cítiť, rozmýšľať. Bežala a nebola duchom pri tele. Znova fingovala ako stroj.

Spomínala. Spomínala na tie nádherné chvíle, ktoré strávila s Edwardom. Nádherné milovanie. Či už v izbe alebo vo fontáne v jazere. Bolo im skoro jedno kde ale hlavne, že boli spolu. Že boli jedno telo, jedna duša. Zastavila na konci. Pod ňou bolo už iba morte, hlboké, plné načakaných vecí.

Isabella:

Počula som za sebou kroky. Bol to tá blonďatá upírka, nie Rosalie ale Tanya.

„CCCCC. Čo tu robíš? Niečo hľadáš? Asi Edwarda, čo?“

„Daj mi pokoj Tanya!“

„Nedám! Ukradneš mi muža! Ale neboj sa! Volturiovci sú na ceste, ty a tvoje deti skončite v cele smrti.“

Hystericky som sa zasmiala.

„Prečo si to myslíš? Za to, že mám upírov chrániť a tak ich nezabijem? Som najmocnejšia bytosť na celom tomto svete! Každý upír, vlkolak, démon alebo anjel ma pozná vie, že nemám zľutovanie. Mučím a ešte sa v tom vyžívam! Ja som, milá Tanya, zákon! Čo ja poviem to platí. Každý sa trasie keď spomenieš moje meno. Vidíš aj  ty sa ma začínaš báť.“ Povedala som jej a začala okolo nej krúžiť ako sup. Triasla sa, bolo to vidieť.

„Bojíš sa ma Tanya a ty ešte nevieš čoho som schopná!“ Zakričala som a chcela po nej skočiť ale niekto ma strhol na zem. Cullenovcov držali upíry aj moje deti a trojica mužov išla smerom ku mne.

„Ach, drahá Isabella, tak rád ťa spoznávam.“ Povedal ten prvý a tiež sa mierne uklonil. Nechápem na čo sú mu takéto zbytočnosti. Stačí jeden pohľad alebo jeden bozk či dotyk a je mŕtvy.

„Ale ja Vás nie! Toto je moje územie!“ ten bloňďavý sa ku mne naklonila  povedal pevným hlasom.

„Celým svetom vládneme my!“ prišla som k nemu vrazila mu takú facku až si sadol na zadok, šúchal si boľavé miesto, niektorý upíry chceli na mňa skočiť ale iba raz som sa na nich pozrela a bol z nich prach. Ostatný na mňa pozerali ako na svätú asi, že som si toto dovolila. Naklonila som sa k nemu.

„Teraz si dovládol! Choďte preč! Hneď!“

„Nie!“ postavil sa predo mňa ten čo prehovoril prvý. Pozrela som sa na neho ako na hmyz, tak otrávene.

„Isabella, som kráľ upírov! Chcem ti pomôcť. Pridaj sa k nám a ja pustím tvoju rodinu.“ Začala som sa smiať. Ja viem svoju rodinu vyslobodiť sama. Na to som trénovaná!

„Ale moju rodinu si vyslobodím kedy chcem vlastne ani teraz ju nikto nedrží.“ Povedala som a pozrela aj na ostatných upírov a tí sa zmenili na prach. Iba jeden čo bol pri tom prvom stál ako stolný stĺp. Ale na neho môj pohľad neplatil. Skúšala som to ale nič. Ten prvý a asi najotrávenejší sa zasmial.

„To je tvoj manžel, Isabella.“

„Ha ha ha ha ha ha ha ha ha! Ale nehovor a ako ma donútiš sa za neho vydať? Si môj rodič nie si tak sa môžeš strčiť vieš kam.“

„On je mocný ty si mocná! A on po tebe už dávno túži.“ Počula som ako Edward zavrčal. Takže mu na mne záleží. No nič, zbavím sa tohto exota, tým najbolestnejším spôsobom.

Pohodila som vlasmi a nahodila zvodný pohľad. Pomaly som prešla k nemu.

„Ako sa voláš?“

„A-Adam.“ Stiahla som ho na zem a obkročmo som si na neho sadla. Už som to nebola ja. Toto už bola moja zlá polovica. Tá, ktorá túži zabíjať, tá, ktorá je vo mne vypestovaná. Moja anjelská polovica lačná po zamilovanom srdci. A ak ten muž hovoril, že po mne túži tak musí byť do mňa zamilovaný a pre mňa to bude pochúťka. Robila som to iba párkrát. Už som ani nevedela čo som hovorila.

„Vieš Adam, keď som sa stala anjelom, tak mi zobrali manžela. A vieš čo mi na ňom asi najviac chýbalo?“ opýtala som sa ho a pobozkala ho na krk. Košeľu čo mal na sebe som mu začala pomaly dávať dole. bol vzrušený. Aj som bola ale nie tým spôsobom ja som lačnila po jeho aj keď kamennom srdci ale zamilovanom.

„Neviem.“

„Sex. Áno bol to sex, bol skvelý milenec.“ Začala som ho vášnivo bozkávať, lačno som mu hrýzla pery. Chcela som sa mu dostať k srdcu. Ako náhle mi dal pozvánku, otvorením úst. Môj jazyk nerozmýšľal, okamžite sa premenil na hada a lačno si cez jeho krk brodilo cestu k srdcu. Za hrýzla som mu do pier tak, že som mu ich od hrýzla. Odhodila ma odo mňa a chcel utiecť no ja som ho dobehla. Všimla som si ich vydesené pohľady.

„Kam ideš? Ja som neskončila!“ A pokračovala som tam kde som prestala. Aj bez pozvánky som si našla cestu k srdcu. Surovo vytrhla. Ostal lapať po dychu. Neviem či bude žiť keď nemá srdce ale dúfam, že nie. Srdce bolo jasne zamilované. S lačnosťou som ho zjedla. Cítila som ako nová sila mi nabehla do mojich vyschnutých žíl, ako putuje v mojom tele. Všetci traja muži sa na mňa vydesene pozreli.

„Vypadnite ak nechcete skončiť ako on! Viete, že ja nemám zľutovanie ale bez Vás by bol vo vašom svete bodrel! Tak bežte!“ zobrali toho chalana a utekali čo im sily stačili. Otočila som sa na rodinu. Ten pohyb mi vystrelil mrazivý kŕč do tela. To je tou novou krvou, preto túto síce veľmi dobrú praktiku, nerobím. Bolesť bola strašná, hučalo mi v ušiach. Triasla som sa. Niektoré ruky ma pridržiavali pri zemi. Potom ma niečo zdvihlo a ja som upadla do spánku otupenej bolesti...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 28.kapitola: