Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 27.kapitola

surprise-ukázka

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Forbidden to Forget 27.kapitolaAAA je tu ďalší diel k FtF! K tejto kapitole som sa musela dokopať! Takže neviem či to je dobré ale dúfam.

05.08.2009 (20:30) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1211×

Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

27.kapitola- návšteva

 

 

ISabella letela pomedzi stromy ako víchor. Vietor jej vial vo vlasoch aj v krídlach. Nemyslela, na nič. V hlave mala absolútne prázdno. Strojene prekladala nohu cez nohu aby sa mohla pohnúť ďalej. Obehla jeden les, dva krát, tri krát? Možno aj štyri? Alebo zabehla aj cez hranice Kanady? Nevedela, lebo nemyslela. Necítila, nevnímala, nemyslela. Začala cítiť až keď vietor bol studenší ako ľad. Cítila ako jej presakuje cez jemné saténové šaty. Zastavila a začala vnímať, cítiť, rozmýšľať. Zastavila úplne. Oprela sa o strom a zasypala sa. Dlhé roky nevypúšťala slzy. Už bola vyschnutá. Celou svojou nadprirodzenou silou si držala hruď a z jej jemných úst vychádzali vzlyky. Nevládala sa pozerať na svojho milovaného bez toho aby ho objala, pobozkala, poláskala. Nedokázala to. Nechcela to vedieť. Navonok pôsobila ako tvrdá, bezcitná osobnosť. Ale bola naozaj krutá, bezcitná, namyslená, vrahyňa? Alebo maskovala svoju bolesť za tvrdou maskou?  Ona zažila niečo strašné. Zobrali jej otca jej milovaných detí, milenca, manžela. Plakala, búchala do stromu aby aspoň trošku tej nenávisti, tej bolesti, toho smútky zo seba dostala. Šticovala sa za vlasy. Nevedela čo má robiť, má sa vrátiť? A ochraňovať ich? Isabella si kládla otázky čo mala na svojom ubolenom srdci. Potom už len ticho plakala...

Keď sa k jej telu pridalo ďalšie.

 

Isabella:

 

Niekto si ku mne prisadol a objal ma. Z druhej strany ma objalo ďalšie telo. Bola som obklopená dvoma telami. Pocítila som nebezpečenstvo. Jednala som rýchlo. Vyskočila som z ich náruče a preskočila pred nich. Cez slzy som videla bronzové a hnedé vlasy. Zelené  hnedé oči. Boli to moje deti. Bože! Aká som hlúpa! Okamžite som sa k nim sklonila a do slova zavŕtala späť do ich náruče. Znova som sa rozplakala. Pri nich, pri mojich milovaných deťom som sa cítila veľmi bezpečne. A to ony by sa u mňa mali cítiť bezpečne.

„Čo tu robíte, zlatíčka?“

„Ale vieš, v rádiu hovorili, že niekoho šialená matka sedí pod stromom a trhá si vlasy a tak som zavolal Nessie a opýtal som sa jej či máš vlasy ona, že áno a tak sme po nekonečných výpočtoch sme spoločne usúdili, že si to ty a tak sme tu, rád by som konečne spoznal aj nášho otca. A tiež chcem vedieť či sa na neho tak strašne podobám a ako vlastne vyzerá? “ Povedal Edward a otočil sa na mňa. Bol mu tak podobný!

„Edward, stačí ak sa pozrieš do zrkadla a na miesto hnedých oči si dáš zelené, Nessinine.“

„No to musím skúsiť ale poďme!“ môj syn ma zdvihol zo zeme a Nessie mi oprášila šaty. A potom sme znova utekali, čím sme boli bližšie k môjmu  domu tým viac som cítila upírov. A jéj asi sa upírom nevyhnem!“

 

ISabella s Edward juniorom a Rennesme bežali cez hustý les. Cítili ako studený vietor im vlaje do vlasov. Ako mráz im prechádza po telách. Edward jun. Sa musel blázniť a tak sa hrali kto bude prvý a Isabella ako správna matka ich nechala oboch vyhrať. Cítila upírov. Siedmych upírov. Vedela kto to je. Cullenovci. V jej dome sa svietilo. Prečo nepočkali vonku? Chcela Cullenovcov pripraviť na ich deti. Ale bolo neskoro. Edward sa chcel ukryť pred Nessinou hrozbou a utiekol do domu. Počula ako sa všetky dychy v miestnosti zastavili.

 

 

 

Rennesme:

 

Môj šialený brat ma zase chcel nahnevať a sotil ma do kríkov. Roztrhala som si svoju Gucci sukňu! Za toto mi zaplatí. Ešte viac som zrýchlila. Už sme videli dom. Mama zastavila, nadýchla som sa ale cítila som nejakú sladkú vôňu. Nevenovala som tomu pozornosť. Vbehla som aj ja do domu. A tam som uvidela, niečo strašné! Edward môj brat sa rehotal na zemi a ja som sa pozrela na sedačku kde sedeli siedmi bohovia. Blondatý, hnedovlasá, blondýna, čiernovlasý, čiernovlasá, bloňďavý a potom presná kópia Edwarda. Ale keď som sa pozrela do jeho očí boli zlaté ale ten pohľad, že keď som zamenila zlatú na zelenú, začala by som rozmýšľať či sa pozerám do svojich očí alebo do zrkadla.

 

Edward junior:

 

Dobehol som do domu. Cítil som sladkú vôňu ale mať Nesiene zuby v mojom krku nebolo lákavé a tak som vbehol do domu. No zamrzol som na mieste. Predo mnou sa krčila moja kópia, môj otec. Iba mal zlaté oči, nemohol som sa nesmiať! Zrútil som sa v smiechovom kŕči na zem.

 

Isabella:

 

Dobehla som domov. Edie sa ešte stále rehotal na zemi, Nessie strnulo hľadela do Edwardových očí. Všetký oči mali jednu jedinú emóciu zmätenosť.

„Dobrý večer!“ pozdravila som.

Carlisle sa jediný na mňa pozrel všetci ešte stále hľadeli na Edieho na zemi alebo na Nessie s Edwardom.

„Bella, to to je kto?“ opýtala sa zmätene Esme.

„No žirafa to nebude.“ Edie pustil ďalší záchvat smiechu. Nessie sa uškrnula šibalským úsmevom akým sa na mňa usmieval iba Edward a Edward si musel sadnúť na miesto v kresle.

„Ahoj otec!“ povedal Edie a objal Nessie okolo ramiem. Jediné čo bolo na mojom synovi skvelé, že ma vždy dokázal rozosmiať.

„Dlho sme sa nevideli.“ Pokračovala Nessie. Ony dvaja keď sa spojili nebolo to nič dobré. Edward sa na nich pozrel a postavil sa. Najprv poláskal po líci Nessie. Niečo si zamumlala ale nič som nepočula a potom podišiel k Edimu. Na toho sa iba vykoľajene pozeral.

„ako ako je to možné?“ opýtal sa Edward. Slova sa ujal Carlisle.

„Keď si odišiel Bella bola tehotná, nezabúdaj na to! A vidíš sú to jednoznačne tvoje deti.“

„Ale.“

„Ale Edward! Si otec mal by si sa tešiť a keď sme pri tom ja som Emmett!“ podišiel k Nessie tej postrapatil vlasy za čo dostal zúrivý vrkot a potom postrčil do Ediemu rameno.

„Nevávam! Toto sú jednoznačne tvoje deti. Tá podoba je až strašidelná!“

„Samozrejme, že sú to jeho deti!“ napomenula som toho valibuka, celkom sympatického.

„Ale keby sa pánovi zapáčilo ostať u manželky tak by ich videl vyrastať.“ Pozrela som sa na Edwarda s nenávisťou.

„Mami! Nemohol za to. A prestaň niečo spomínať, lebo sa zblázni!“ napomenula ma moja dcéra.

„Preto sme tu, Bella, aby sme to všetko vysvetlili.“

 

 

 

 

 

 

 

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 27.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře