Ďalší diel! V tomto je aj Edward!! Pekné čítanie...
16.07.2009 (20:59) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1194×
Forbidden to Forget
Zakázané zabudnúť
24.kapitola-časť pravdy
Isabella:
Lov dopadol skvelo. Len čo sme došli do klubu tí čo mali si nás všimli.
„ahojte kásky!“
Zvolal jeden moc opálený, namakný frajer a chytil ma okolo pásu. Bol napitý to sa mi hodí. Aj keď nebude sranda pri mučení.
„Hľadáte spoločnosť?“ opýtal sa jeho frajer. A ďalší traja sa smiali ale ich frajerky asi tiež vlkolačky. Nie, nie všetky tri až príšerne smrdeli. Boli to ich ochrankyne. Démonky, ešte lepšie bude väčšia sranda! Kukla som sa na Iv a aj tá sa len usmiala.
„Viete páni.“ Nadhodila som sladký úsmev a výraz.
„Hľadáme sex na jednu noc. A.“ nedokončila som to, podišla k nemu a obmotala mu nohu okolo pásu, ruky som mu z nechuťou, ale dobre som ju skrývala, zastrčila pod tričko. Zavzdychal.
„Neviete o niekom?“ videla som ako sa Iv lepila tak ako ja na toho druhého. Už sa u mňa začala predierať šelma. Už som ho chcela roztrhať ale ešte som ho nemučila.
„Ale samozrejme, že viem. Seth, Sam, Embry. Odchádzame.“ Zakričal ten, ktorého sa chystám mučiť ja. Na ostatných. Dievčatá im niečo povedali ale to sme už ich ťahali.
„Ako sa volá môj spoločník na dnešnú noc.“ Opýtala som sa vyzývavo.“
„Volám sa Jacob.“
„A môj priateľ?“ sladko sa opýtala Invinia.
„JA som Paul.“
„Tak mi bolo cťou Jacob, Paul.“ Povedala som a ešte skôr ako sa stihli premeniť alebo skôr ako stihli niečo povedať už boli bez rúk. Zdesene na nás pozerali. Ja som okolo nich krúžila ako sup a Invinia zakladala oheň.
„Čo čo ste zač?“ opýtal sa zdesene Paul.
„A tak Pulíček si nepamätá kto sme? Alebo veľký Sam vás to neučil. Sme tvoja nočná mora.“ Sarkasticky som sa usmiala.
„Nočná mora? My sme nočná mora pre upírov.“
„No a my sme vaša nočná mora. Vieš čo? Nemám náladu na hranie. Takže je to vlastne výhra.“
„Výhra.“ Zatiahol sarkasticky Paul. Invinia mu bodla nôž, strieborný, rovno do krku.
„Áno zabijem ťa rýchle. Bolo mi cťou Jacob. Zbohom, uvidíme sa v pekle!“ zavrčala som a namiesto sexi súpravy som mala známe čierne šaty a krídla a ani neviem ako a Jacob aj Paul boli len popol. Niečo ma zrazilo k zemi. Bol to démon a za ním išli traja vlkolaci- meniči. Démoni neboli problém. Striborná guľka to istila. Je zaujímavé ako rýchlo sa zmení človek v inom prostredí, aj jeho slovník, takto som v živote nerozprávala. Vlkolak nestihol sa ani prikrčiť a už bol na zemi s guľkou v hlave. Potom sme ich iba roztrhali a spálili. Zo srandy sme si s Inviniou dávali ich popole do urien a vystavovali v jednej izbe. Musela som sa pochváliť, že som ich mala oveľa viac a to som mladšia.
keď sme doleteli domov vo dverách stál Nicolas...
„A tu sú moje lovkyne! Príjemný bol lov? Už podľa tónu som vedela, že niečo chce. Nemala som náladu. Už bol večer mala som sa ísť vyplakať do postele. Zaujímavé za viac ako tristo rokov a ja ešte stále trúchlim a milujem jednu osobu.
„Čo chceš Nikolas?“ otrávene som sa ho opýtala.
„Invinia je čas.“ Povedal a zmizol. Invinia skamenela. Takže som si sadla do kresla a čakala kedy odmrzne. Po hodine ma to nebavilo. A tak som sa osprchovala, prezliekla zavolala miláčikom a zišla dole. Invinia už nebola kameňom a sedela chrbtom ku mne.
„Invinia? Povieš mi to?“
Zhlboka sa nadýchla. A začala rozprávať.
„Bella, mám viac ako tisíc sto rokov.“
„No to už viem, povieš mi niečo čo neviem?“
„Pamätáš si, že aj ja som strážny anjel, však?“ kývla som na súhlas.
„No a určite vieš, že som niekomu strážny anjel, a vieš aj to, že raz som ti povedala, že som si ťa vybrala.“
„áno. Kam smeruješ Invinia?“
„Teraz si na rade ty! Si už vycvičená a výborná si lepšia ako ja! A to celých tých tisíc sto rokov nebol. Si elita najlepších, čo trepem, si najlepšia z najlepších. Teraz budeš strážiť ty! Ochrániš rodinu v ktorej som bola dlhé roky. Nemôžem ti o nich nič povedať. Sama ich musí spoznať. Bella konečne budeš patriť niekomu ako anjel, už žiadne chvíľkové práce. Už žiadne
Blbosti. Odteraz si ich anjel ty! Aj som s hlavou rodiny začínala som jeho naozajstná sestra. Teraz si môžem konečne dožiť ľudský život. Musím ti povedať, že dokým si anjelom nebola ty tak ma tento život nebavil ale aj keď si skoro sále bez nálady tak je s tebou sranda. Pozdrav Hellé, a ozaj povedz jej, že no však ešte pôjdem za ňou. Pozdrav Rennesme a Edward. Nech žijú šťastne no a ja si idem odžiť svoj život. Vieš Bella, istým spôsobom ťa milujem, ako sestru. A Bella! Pamätaj, že tvoj čas neprišiel iba v tomto. A ešte niekedy pravda bolí ale láska víťazí.“ Zakričala a už jej hlas sa ozýval len z útrob domu...
Zbalila som si veci a odišla kam mi Nicolas stihol napísať. Letela som tam viac ako 220 km/h ale nijak moc mi to nevadilo. Keď som pred domom spravila hodiny. Nicolas zahvízdal a otvoril mi dvere.
„Nicolas, tak som tu.“ Povedala som a on ma odprevadil do domu.
„Bella, teraz už si plnohodnotný anjel, nemôžem ti o tej rodine nič povedať nebolo by to prekvapenie. Bella, Bella, počúvaš ma?“
„áno. No kedy môžem ísť.“
„Tu máš kľúče nebudeš bývať s nimi. Nemusia o tebe vôbec vedieť ale môžu. Normálne si prihlásená do školy a tvojím menom Isabella Mason. To grófka som ti tam radšej nedal. Máš dom hlboko v horách. Len aby si mohla loviť. Nežijú tam vlkolaci. Tých čo tam žili ste s Inviniou zabili.“
„Dobre môžem odísť?“
„Áno. A Bells, veľa šťastia, pozdravuj Nessie a Eda.“
„Áno, áno a Nicolas?“
„Áno Bella?“
„Čo sa stalo s Invinou?“
„Našli sme jej rodičov, znova sa narodili či čo a no umrela im dcéra tak sme im vymazali spomienky presťahovali a Invinia si dokončí ľudský život.“
„Aj ja môžem umrieť?“
„Áno, raz áno ale neboj sa nebudeš chcieť umrieť.“
„Jasné, jasné.“ Povedala som a odišla som z domu smer nový domov...
Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Forbidden to Forget 24.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!