Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 20.kapitola

04.07.2009 (13:30) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1853×

Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

20.kapitola-anjel

Isabella:

„No čakám na vysvetlenie.“ sadla som si na posteľ a pohľadom som hľadala Inviniu.

„Bella?“

„Áno?“

„čo vieš o deťoch temnoty? Alebo tajomných tvoroch? Nočných tvoreniach?“

„O kom? O čom to tu rozprávaš? Deti temnoty? Tajomné tvory?“

„upíry alebo vlkolaci.“ Povedala s ľadovým kľudom.

„Alebo anjeli či démoni.“

„Jasné! Zbláznila si sa?!“ so smiechom som sa zvalila z postele.

„Nie Bella! Nesmej sa už do toho sveta patríš ty i tvoje deti!“

„Nie moje deti tam nepatria ako tam nepatrím ani ja! Veď ten svet ani neexistuje tak prečo sa s tebou vôbec o tom bavím?? Nie chcem ísť domov!“ Povedala som rozzúrená, kričala som na ňu ako na nepríčetnú. Patrí do blázinca tam kde ju toho diabla zbavia!

„To nejde Bella.“ Povedala smutne.

„Ty ani deti už neexistujete. Ste mŕtvi. Všetci.“

„To je hlúposť ako môžeme prestať existovať ako môžeme zomrieť?“

„Tak isto ako aj Edwa ako ja alebo Marion, Line, Nille ako aj Tom či Roman, Chris, Dorian, Orlando, Johny ako aj Nana, Teressa a mnohý iní. Ako aj ja alebo moji predkovia. Zjedli vás medvede, utopili ste sa v rieke alebo vás prepadli a zabili. Je mnoho spôsobov.“

„Invia to čo mi hovoríš je blbosť. Je to nemožné. Prečo ti mám veriť? Alebo lepšie povedané ako ti môžem veriť?“

„Neveríš?“

„Nie.“

„Tak sa pozeraj!“ prikázala mi a ja som sa pozrela do jej očí boli zvláštne tmavomodré už nie úplne čierne. Ale teraz horeli černotou ako keby tam nič nemala. Celé oči aj s bielkom mala čierne. Prikrčila sa ako mačka a vystrela prsty až nechutne pukli a potom skočila po mne. Roztrhla si šaty a na miesto nich mala iba známe čierne, po kolená, saténové šaty a na chrbte mala čierne krídla prepletené striebornou látkou. Jej skoro biela pleť bola zvýraznená čiernymi očami a vlasmi. Stála predo mnou a jej oči horeli smútkom? Musela som si prikryť ústa aby som nevykríkla a nezobudila deti.

„Bella, neboj sa neublížim ti.“

„Neublížiš? Veď si si ani neviem čo si. Ako môžu tu vyrastať moje deti?? Nestačí, že rastú bez otca?“

„Bella, pokoj nič ti tu nehrozí.“

„Ale čo čo ste?! Ako vás volajú?“

Skrčila sa ako keby ju bolelo ruky a potom padla na všetky štyri s tým ako som videla, že krídla jej znova vrastajú späť do tela. Podľa výrazu jej tváre bolo zrejmé, že je to bolestný prechod. Potom sa postavila a bola iba v látke okolo jej tela pozrela na mňa ešte bolestným

výrazom ale na tvári nemala ani slzu.

Volajú nás rôznymi menami. Strážcovia, opatrenci ale aj anjeli či bohovia ale pre teba sme Bella priatelia.“

„Dobre a čo ste?“

„Vieš upíry sú tu na to lebo sú tu démoni, vlkolaci preto lebo sú tu upíry. Vlastne každá upíria rodina má anjela. Ako každá vlkolačia rodina má démona. Musíme svoju rodinu ku ktorej sme priradený ochraňovať.“

„Ale čo mám s tým ja? Alebo moji anjelici? A ako sa mi to stalo alebo sa mi nestalo nič?“

„Stalo Bella, máš pravdu stalo si anjel aj tvoje deti sú anjeli. Aj ja som anjel a vlastne všetci sú tu anjeli.“

„Moje deti? Sú anjeli??“

„Áno Bella, lebo keď sme ta našli tak si bola dosť v zlom stave e jediné bolo ťa premeniť a premeniť aj deti. Neboj sa toto nie je až taký zlý život.“ Potlapkala ma po ramene.

„toto nie je zlý život?! Veď keď si sa premenila alebo čo tak bolo vidieť ako ťa to bolí tak mi nehovor, že je toto dobrý život!“

„Bella, nebolí to. Teda zo začiatku áno ale keď máš cvik tak to ani nebolí.“

„Fajne chcem o vás vedieť čo najviac.“

„Poď posaď sa.“

„No počúvam.“

„Bella, my sme tu na to aby sme chránili upírov alebo tých, ktorí si to zaslúžia. No takže si rovnako silná, rýchla, dokážeš myslieť na viac vecí, tvoj mozog je rýchlejší, si nesmrtelná, nestarneš, si pekná a hlavne tvrdá. Môžeš ale nemusíš jesť ľudskú stravu aj pitie inak nemusíš nič jesť ani piť lebo si prakticky mŕtva ale je dobre aj ješ zvieraciu krv. Tá ti dáva silu a ešte máš úžasné reflexy a inštinkty si medzi najlepších predátorov si na vrchole potravinový reťazeci. Si najlepšia z najlepších!“ pozerala som na ňu s otvorenými ústami. Upíry? Vlkolaci? Démoni? Anjeli? Nie neverím!

„Neverím.“

„a to čo som ti teraz ukázala? To bolo nič? Videla si ako som sa premenila z človeka na anjela!“

„Ale prečo ja? Prečo ja alebo môj Edward?!“

„Edward nie je...“ začala ale nič nedopovedala, lebo do izby došiel muž. Veľmi pekný muž.

„Invinia! Volajú ťa povinnosti.“ Povedal a Invinia sa zobrala, pobozkala ma na líce a odišla.

„Ahoj Bella! Som Nikolas, budem tvoj osobný strážca? Nie budem niečo ako tvoj učiteľ v novom svete.“

„Ale ja tu nechcem ostať!“

„Musíš Bella, musíš!“

„A moje deti?“

„Tie sú v bezpečí budú s Marion keď budeš preč a keď nie tak tu môžeš ostať. A keď budú vhodné tak aj ony budia plnohodnotní anjeli.“

„MOJE DETI NEBUDÚ BOJOVAŤ!!“ zvrieskla som na neho až ho myklo.

„Budú musieť. Ale neboj sa už budú skvele vycvičení keď pôjdu s tebou.“

„Ale ja nechcem.“ Bránila som svoje deti.

„Bella, budú takí skvelí, že sa nebudeš musieť báť a inak ako sa budú volať?“

„Rennesme a Edward.“

„Dobre a teraz si oddýchni. Prinesiem ti tvoje zlatíčka.“

„Ďakujem.“ Zašepkala som o chvíľu keď som už ležala v posteli tak mi Nikolas doniesol moje milované detičky a ja som zaspávala pri pohľade do mojich oči na malého tváričke a do jeho očí na tváričke malej Rennesme...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 20.kapitola: