No na túto kapitolu som potrebovala menšiu depku. aj keď sa depka nedostavila iba menší smútok je tu ďalšia kapitola. Prosím komentíky, kritiku...
02.07.2009 (12:30) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1355×
Forbidden to Forget
Zakázané zabudnúť
18.kapitola-Prečo??
Isabella:
Prebudilo ma slnečné svetlo prúdiace cez ťažké, zamatové závesy. Ostré slnečné svetlo mi udrelo do očí...
Ale nebolo to čo ma postavilo. Vystrelila som z postele ako šíp z kuše. Až som pocítila ostrú bolesť v podbrušku. Musela som bábätko upokojiť. Zjavne bolo znepokojené.
„Neboj sa miláčik mamička to nechcela iba ju niečo vystrašilo.“ Hladkala som si bruško. A kde je Edward?? Nikde neležal, čo bolo nezvyčajné. Nenechal by ma ráno samú. A už vôbec nie sa prebudiť. Bol so mnou vždy! Zmenilo sa niečo? A hneď vo mne sa zapálil ten podozrivý pocit. Bolelo ma v hrudi. Taký pocit som ešte nemala. Nikdy. Toto muselo byť riadne zlé. Zobrala som ťažký, saténový župan a obula papuče. Musela som zistiť či sa mi Esmin pôrod sníval alebo nie...
Kráčala som schodmi do kuchyne. Bola som pri knižnici, keď môj pocit sa ešte zosilnel. Musela som sa chytiť aj za srdce aj za bruško. Moje srdce bilo ako o život, keby ešte zrýchlilo tak by mi asi vyskočilo z hrudi. Oprela som sa o stenu a sťažka oddychovala. Musím pokračovať! Prebehlo mi hlavou a ja som sa narovnala. Idem ďalej!
Schádzala som schodmi pri gelérii keď ma niekto silno schmatol za lakeť, vtiahol ma do izby. Ten ťah ma posadil do kresla pri knihách. Bola som tak vyľakaná, že srdce som cítila až v krku. Celé telo mi pulzovalo strachom. Chcela som vykríknuť ale niečia chladná ruka mi zapchala ústa.
Predo mnou stálo dievča. Tajomné. Malo čierne šaty po kolená, dlhé čierne vlasy mala na zátylku a čierne krídla prepletené striebornou látkou jej viali okolo drobnej postavy. A keď sa pozeralo na mňa čiernymi očami. Tak čiernymi, že som nevidela zreničku a nevedela som odhadnúť ani dúhovku, ma striaslo ale aj pochopenie, že toto dievča poznám. Je to tajomná dcéra grófa Carlilsa Cullena. Ale čo tu robí? Alebo niečo hľadá?? Dievča sa na mňa usmialo a odhalilo žiarivo biele zuby. Skrížila ruky na prsiach a ďalej na mňa pozerala. Hľadeli sme na seba asi chvíľu a potom začalo nervózne pochodovať po izbe a ticho si mrmlala.
„Ja som to vedela, že to Carlilse pokazí a teraz? Zobral im otca, manžela a milenca! Do kelu aj s upírmi! Toto ja mám za to! Toto mi bol čert dlžný! Do kelu postrieľať ich a to hneď!“ odkryla jednu vrstvu šiat a tam sa zaleskla strieborná zbraň. Chce ma zabiť? Je tu aby ma zabila?? Oh. Nie! Pozrela som sa na dvere a snažila som vypočítať vzdialenosť medzi dverami a mnou alebo keď začne kričať za ako dlho vytiahne zbraň alebo čo to ma na stehne?! Chytila som sa operadla a chcela sa postaviť čo v mojom stave nebolo najlepšie. Ale dievča to zaregistrovalo a zatlačila naspäť.
„Neboj sa Bella ja ti neublížim.“
„Ale čo to máš?“ ukázala som na strieborné čudo. Zbraň.
„Ale to je na, no to je jedno. Bella, počúvaj ma!“
„Počúvať ťa? Ale prečo??“
„Vybrala som si ťa budeš moja následkyňa.“
„Následkyňa? Ale čo budem robiť?“
„Bella, musíš byť trpezlivá. Keď príde čas všetko sa dozvieš. A tvojho milovaného je mi ľúto.“ Sklopila hlavu. Môj milovaného? Čo je s Edwardom??
„Môj milovaný? Čo je s Edwardoma?“
„Ty o tom nevieš?“ prekvapene sa ma opýtala.
„O-o-o- čom?“
„Edward aj Carlilse ani Esme to neprežili. Zrútili sa do rieky keď išli do Carlislovho sídla. A ja teraz musím ísť preč! Do pekla ja som mu hovorila, že to nemá robiť.“ Nevnímala som. Moje vnútro umrelo. Nie ona ma chcelo mučiť. Týrať! Preletelo mi to cez myseľ ako strela. Zastrela mi myslenie, ovládanie tela a všetky funkcie. Pomaly ale isto sa mi menilo telo na kameň. Môj milovaný je mŕtvy! Nie to je hlúposť! Pozrela som sa do očí toho anjela. Ale nič mi nepovedali.
„Nie to nie je pravda.“ Zašepkala som.
„Bella, za desať minút ti to príde povedať tvoja matka. Takže to pravda asi bude.“
„Nie tomu neverím.“ Ledva som zašepkala.
„Bella, príde čas kedy sa vody zastavia, príde čas kedy sa zotne posledný strom, príde čas kedy chytia poslednú rybu, príde čas kedy aj človek naposledy vydýchne ale ty!“ pozrela som na ňu ale keď spomenula, že vydýchne aj posledný človek sklopila som pohľad.
„Bella, počúvaj! Tak ako pred tebou stojím tak ti sľubujem, že Edwarda ešte uvidíš ale až keď príde čas!“
„Ale ja ho chcem vidieť teraz!“
„Bella, teraz to nejde ale ver mi, že sa dočkáš!“
„Prosím netráp ma! Už teraz umieram! Nezvládnem čakať! Nedokážem to!“
„Bella, keď príde čas.“ Zašepkala a už tam nebola. Zmizla. Zmizla ako vánok von oknom...
Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Forbidden to Forget 18.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!