Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 15.kapitola

29.06.2009 (16:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1818×

Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

15.kapitola-Ples

Isabella:

Zobudilo ma svetlo, ktoré prúdilo cez zamatové závesy ku nám do izby. Ležala som na Edwardovej hrudi, pozrela som sa hore a videla som, že ešte spí. Bol taký nádherný, vyrovnaný výraz v tvári a jemné črty. Snívala sa mi moja svadba?? Snívala sa mi včerajšia noc a tie pred tým? Snívalo sa mi o anjelovi?? Nadvihla som hlavu a poobzerala som sa po izbe. Pozrela som sa na svoju ľavú ruku a na prívesok na krku. Nie nebol to len sen. Šťastne som sa usmiala a začala som prechádzať prstami po Edwardovej vypracovanej hrudi. Hodnú chvíľu som pohybovala prstami po jeho hrudi až kým nevzdychol a opatrne neotvoril oči...

Opatrne sa otvorili viečka a ukázali jeho smaragdové oči plné žiarivých iskričiek. Nadvihla som sa na rukách a jemne som ho pobozkala na sánku. Pod mojim dotykom sa zachvel.

Pretočil ma na chrbát a začal ma bozkávať hrubšie ale zato vášnivejšie...

„Dobré ráno." Pozdravil keď sme sa od seba po chvíli odtrhli.

„Beé ráno. Veríš tomu?"

„Verím čomu?"

„Tomu, že som tvoja manželka a nemusíme sa skrývať??"

„Keby si len vedela ako som šťastný!" pohladkal ma po tvári...

„To aj ja..."

Ubehli tri mesiace od doby kedy sa Edward a Isabella vzali, hoc násilím ale osud ich privial k sebe aj skôr. Boli živí v podstate ako deti. Často sa naháňali po pozemkoch na koňoch ale plávali v jazere tiež na ich pozemkoch. Každú noc aj keď mali spávať niekedy oddelene nikdy to nedodržiavali. Vždy sa zakradol buď Edward alebo Isabella. Nemohli bez seba vydržať. Ak Edward chodil na lovy, Isabella doma sedela a nič nerobila. Nič ju nebavilo. Buď plietla pre ich deti, ktoré boli v nedohľade ale aj tak dúfala, že jedného dňa by sa mohla pozerať na jej a Edwardové deti ako rastú...

Isabella:

„Dcérka! Ako sa má moja vydatá dcérka?" opýtala sa moja matka hneď ako vystúpila z kočiara a vrhla sa mi do náruče.

„Vítam ťa matka aj vás Elizabeth. Mám sa dobre a vy??"

„Isabella, koľkokrát ti mám hovoriť, že ma máš volať iba Elizabeth??"

„Prepáč Elizabeth."

„Poďme dnu!"

„No dcérka  ako vy dvaja?" opýtala sa ma matka pri stole kde sme mali čaj.

„Ako mi dvaja?"

Obidve sa zasmiali nad mojim výrazom. Snáď nechcú aby sme tu rozoberali môj život??

„No čo Isabella, vnúčatká nebudú??"

„Och no...my...viete...my...sa.....snažíme.." začervenala som sa keď som si predstavila naše noci. Keď som sa ráno zobudila a mala som mokro v rozkroku a Edward sa iba potulne usmieval. Alebo keď ma prepadol v stajni alebo ma niekam zatiahol a sladko pomiloval...

„Och my to chápeme, že o tom nechceš hovoriť ale vieš, že pre náš rod a ja pre váš je dedič naozaj dôležitý." Povedala moja matka.

„Ja viem matka my sa naozaj snažíme."

„Bella, tešíš sa??" opýtal sa ma Edward keď prišiel do mojich komnát.

„Samozrejme keď budem s tebou." Keď som mala tancovať s Edwardom tak mi nič nemohlo vadiť.

Ples. Pred tým som ich nenávidela a teraz ich milujem, je to ples na našu počesť. Obrovský a úžasný taký veľkolepý, že sám pán kráľ príde na oslavu, že jeho najvernejšie rody sa spojili. Kráčala som ruka v ruke s Edwardom po dlhej cestičke až ku kamenným dverám. Keď sa otvorili rozozvučali sa trúbky na našu počesť. Samozrejme som musela sa začervenať, keď ma Edward chytil za pás a predstavoval svojim priateľom. S manželkami Edwardových priateľov som si nerozumela. Ony už behali za deťmi a ja ešte stále nič. Nemohla som mať deti?? Ešte ma zarážalo aké boli...špinavé?? áno boli špinavé, šaty mali ofŕkané blatom ale zašpinené jedlom a svoje pachy sa snažili skrývať rôznymi vôňami. To sa neumývali?? Bola som prekvapená ale aj riadne zhnusená. Ja som sa musela kúpať aspoň šesť krát do týždňa samozrejme, že s Edwardom...

Tssss, Edward ma tu nechal samú, že oni musia ísť prediskutovať jeden veľký hon na upíry. Tss toto mu nezabudnem.

„Paní som gróf Carlilse Cullen a moja dcéra Invinia Esther Cullenová, sme veľmi radi, že ste nás pozvali." Pomaly som sa otočila sa zamatovým hlasom. Zamrzla som šokom, keď som hľadela do zlatých očí a nádhernej, bielej tváre a ostrým rysom. Pozerala som na Bloňdavého anjela, ale čo ma najviac zarážalo bola malá čiernovláska s čiernymi očami ale tentoraz bola bez krídiel. Bol to ten istý anjel akého som videla na svadbe.

„Som rada, že ste prišli. Máte nádhernú dcéru a smiem sa spýtať kde je matka a vaša manželka som si istá, že sme vám posielali tri pozvánky."

„Moja manželka skonala aj s dieťaťom pri pôrode." Smutne pozeral anjel do zeme.

„Och to mi je ľúto."

„Nemusí, nechcem súcit. Smiem vás požiadať o jeden tanec?" Bola som prekvapená keď sa  ma to spýtal ale mohla som?? Poobhliadala som sa po sále a videla som ako Edward tancuje s jednou mladou bloňdatou kráskou a ako sa pri tom smeje!

„Áno budem poctená!" pristúpila som bližšie k nemu.

„Invi, môžeš sa ísť najesť, ale nestrať sa mi z dohľadu!"

A začali sme spolu tancovať. Musela som priznať, že bol ešte lepší tanečník ako Edward. Pri jeden otočke som už nebola v náručí čarovného grófa ale môjho manžela Edwarda...

Jeho oči boli presýtené zlobou ale aj troškou lásky ale tá bola schovaná. Teraz som sa ho začala báť. Keď sme o pol tretej ráno odprevadili posledný pár mali sme ísť do izieb ale ja som sa bála spať pri Edwardovi. Už som sa nemohla rozprávať s Carlilsom Cullenom ani jeho tajomnou dcérou, lebo Edward ma ťahal všade za sebou. Ale videla som ako sa s ním rozpráva Esme a videla som ju ako sa často usmievala. Edward sa na mňa ani raz nepozrel a ale ťahala ma do izby, chcela som mu zabrániť ale držal am pevne. Keď sme došli do izby surovo ma hodil na posteľ a okamžite ma začal vyzliekať. Rukou mi zašiel po sukňu šiat a až priveľmi mi držal lýtko. Musela som syknúť.

„Au, Edward to bolí." Tlačila som mu na hruď ale nepodarilo sa mi ho zo seba dostať.

„Toto ťa bolí? Ale keď si tancovala s ním tak ťa to nebolelo." Vyštekol na mňa a hneď mi to bolo jasné! On žiarlil.

„Ty žiarliš." Povedala som a začala som sa usmievať.

„To ti pripadá smiešne?!" pozrel na mňa. „Si moja manželka a patríš iba mne!"

„A ty keď si tancoval s tou blondýnkou?? Hm?? Ja som nemala žiarliť?"

„Prečo by si mala?"

„Vieš čo nebudem spať s niekým kto žiarli aj keď nemá na čo." Zdvihla som sa a odišla.

Umyla som sa vo vode, ktorú mi pripravila Esme, vyzliekla som si šaty a ľahla do postele. Zababušila som sa perinou až po uši, keď na posteľ dopadlo ďalšie telo. Vedela som, že je to Edward ale nechcela som sa k nemu otočiť, tak som sa prevrátila k nemu chrbtom aby videl, že sa hnevám. Samozrejme toho využil a pritiahol si ma k telo.

„Prepáč, láska, nechcel som žiarliť ale keď som ťa  s ním videl tak ma to úplne dorazilo." Zašepkal mi pri uchu a rukou mi začal blúdiť po stehne. Ruku som mu dala preč aby jasne videl, že sa hnevám.

„Ale tak ty môžeš žiarliť a ja nie?!"

„Bella, láska, to bola manželka môjho dobrého priateľa."

„To je jedno." Nevydržal a pretočil ma na chrbát, jemne ma pobozkala na pery, na krk, dekolt, bruško, chcel aby som sa nehnevala. Ja som si ho pritiahla k viacej k telu a my sme spoločne zaspali spotený po ďalšej krásnej noci spoločne v náručí...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 15.kapitola: