Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 12.kapitola

26.06.2009 (17:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1214×

Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

12.kapitola-násilné odvlčenie

Isabella:

„Bella, stávaj! Miláčik stávaj!" zatriasol mojím ramenom Edward. Ležala som na rozpálenej plachte v Edwardovom náručí a jeho prsty mi zľahka prechádzali po chrbte. Z jeho nádherného hlasu sa mi vynárali spomienky na včerajší večer, slabo som sa začervenala. Edward pritisol svoje pery k mojím a prevrátil ma na chrbát. Jeho ruka znova vyrazila na prieskum môjho tela. Keď znova do mňa vstúpil. Necítila som bolesť ale niečo neopísateľné. Spotené  telá sa nám navzájom o seba treli. Znova som oddychovala na jeho hrudi a zľahka mu prechádzala po hrudi.

„Bella, prečo to robíš?"

„Robím čo?"

„Toto." Ukázala na moju ruku, ktorá bola až nebezpečne blízko až pri lemu saténovej prikrývky.

„Lebo ťa milujem."

„Aj ja teba."

„Musím odísť."

„Kam musíš odísť??" povedala som so strachom v očiach i hlase. Nemohol ma už chcieť?? Teraz ma odhodí ako kus handry?? Podišiel ku mne a zakryl moje pery svojimi.

„Idem vysvetliť, že sme v poriadku. A, že  odchádzame na sever."

„Nie je to nebezpečné! Môžu nás nájsť, keď už vedia kde sme."

„Bella, neboj sa nič nevedia a nenájdu nás." Vyhlásil pevne tak veľmi som mu chcela veriť. Ale mohla som??

Edward sa zdvihol z postele a začal sa obliekať. Isabella hľadela raz von oknom a raz na svoju lásku, na Edwarda. Pociťovala strašnú zlobu na slnko už len preto, lebo vyšlo a ešte ju chce obrať o jej lásku. Len pre jednu hlúpe zasnúbenie. Nenávidela, ale zároveň milovala. Milovala tie teplé slnečné dni, keď sa s Edwardom preháňali na koňoch okolo pozemkov.

Isabella:

„Edward, nechoď prosím!"

„Bella, vrátim sa ani sa nenazdáš a budem tu." Jemne ma pobozkal na pery a vysadol na koňa a uháňal preč.

Zbehla som do izby aspoň prezliecť periny. Všimla som si krvavú škvrnu na plachte a rozpačito som sa usmiala. Ako som prezliekala, pritiahla som si plachtu k sebe a cítila som úžasnú Edwardovú vôňu. Ach bože!! Je preč iba pár minút a chýba mi! Nie veď za chvíľu sa vráti odídeme na sever a budeme spokojne žiť sami.

Sedela som na verande pred domom. A zrazu som počula dupot koní a kočiar...

Na dvor došiel koč so sprievodom pár vojakov. Moc dobre som poznala ten koč lev v sede a v labách mal meč, za ním bol náš hrad. Vedela som čo to znamená, lev zdatnosť, meč odvahu a hrad naše rodné mesto. Z koča vystúpila moja matka s otcom.

„Isabella." Čakala som besnenie od mojej matky, tá ale pribehla ku mne, padla pred mňa na kolená a tuho ma objala.

„Bella, dievčatko moje čo si nám to spravila?! Vieš ako sme sa o teba báli? Toto nám už nesmieš spraviť!"

„Bella, dcérka." Povedal aj otec a objal ma.

„Ja nechcela som ale musela som ja sa vydávať nechcem!"

„Dcérka, ale ty si zasnúbená už od narodenia a vieš aká by to bola hamba pre náš rod??" keby len vedeli čo som spravila včera večer...

„A ako vyzerá môj manžel?" opýtala som sa bez dychu aj tak si ho nevezmem, znova utečiem.

„Je tak starý ako ty! Tiež má osemnásť!" osemnásť?? Presne ako Edward. Ach bože! Edward už ho v živote neuvidím. Nikdy. Pustil sa mi prúd sĺz na mojej tvári. Matka si to všimla ale pripísala ani neviem k čomu. Edward, môj Edward. Objímala som si hrudník rukami a kolísala sa dopredu a dozadu. Matka ma hladkala po chrbte a utešovala.

„Bella, miláčik neboj sa gróf Masen je šlachetný a gentleman."

„Mami ja sa nechcem vydávať! Ja milujem iného!"

„Isabella!" zvrieskol po mne otec.

„Charlie!" napomenula ho matka a mne sa láskavo zahľadela do očí.

„Bella, drahá. Nemusíš sa báť! Aj ja som bola zaľúbená keď som sa mala vydávať za tvojho otca a tiež som ho v živote nevidela. A teraz ho milujem, rozumieme si a nedovolím aby si bola nešťastná! Ale ver mi gróf Masen nie je zlý!"  gróf Masen ako chladne to znie. A ja? Budem Isabella Mary Swan grófka Masenová. Brr.

„Nie nevydám sa!" vytrhla som sa z matkinho náručia a utiekla asi dvadsať krkov.

„Bella, prosím poď po dobrom, lebo vieš, že to pôjde aj po zlom."

„Nie matka neprinútiš ma!"

„Charlie? Drahý tak keď to nejde po dobrom nech to ide po zlom." Povedala matka, otočila sa a smerovala do kočára. Ku mne pribehol môj otec, zdrapil ma za zápästie a tiahol ma tiež ku kočáru. „Nie! Nikam nejdem!" kričala som, bránila som sa, kusala a kopala no nič mi nepomáhalo. V kočiari mi matka dala železnú okovu okolo zápästia a druhú si dala okolo toho svojho. A takto sme vyrazili...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 12.kapitola: