Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 11.kapitola

25.06.2009 (14:30) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2986×

Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

11.kapitola-problém??

Isabella:

Prisal sa mi na pery a jeho lahodný dych som cítil až v hrdle. Jemne mi pootvoril svojím jazykom pery a vnikol do nich. Keď sa jeho jazyk stretol s mojim zastonala som. Pretočil sa na mňa a ja som ležala pod ním. Svojím kolenom si vynútil aby som roztvorila nohy. Povolila som a on sa mi tam hneď dostal, čo bol asi jeho zámer. Už nemal ruky iba na mojej tvári ale aj na pleciach a kľúčnej kosti. Pomaly prechádzal k bokom a k panve. Chytil ma za šaty a pomaly ich vyhrnul smerom hore a pohladil ma po stehne. V tom mi prebehol po chrbte sladké mrazenie. Aj Edward sa celý triasol.

Prechádzal mi po stehne a vypaľoval horúce dráhy po jeho dotyku. Obidvaja sme dychčali alebo lapali po dychu. Moje svedomie mi hovorilo ň, nech ho zastavím ale nemohla som až moc sa mi to páčilo. Presunul sa z mojich pier na môj krk. Potom sa začal naťahovať za šnúrkami od korzetu šiat. Nechcela som skončiť to nežné mazlenie tak som prebrala nadvládu a posadila sa obkročmo na neho. Ako som mu ruky položila na jeho hruď , bolestivo sykol. To ma prebralo, musíme okamžite prestať!

Odlepila som svoje pery od jeho pier, vyplietla som ruky z jeho vlasov, stiahla som nohy k sebe a postavila sa na štyri vedľa neho. Zmätene na mňa pozeral. Videla som cez jeho drahú saténovú košeľu presakuje červená tekutina. Krv. Utiekla som k stolíku kde bol ešte stále obväz.

„Bella, spravil som niečo zle?" čo by on mohol spraviť zle?? On? Anjel na zemi? Prešiel mi po perách. Neodolala som a otvorila som ich. Na viac nečakal. Prisal sa mi na ne a naše jazyky si k sebe našli ihneď cestu. Zastonala som s Edwardom skoro rovnako. Zobral  mi kus látky a hodil ho za seba. Chytil ma v páse a vyzdvihol k svojim perám.

„Edward, nie, dosť, stačí." Moje slová boli iba šeptom. Boli slabé asi ako moja vôla prestať.

„Edward, si zranení." Bola som už uväznená pod ním a zamestnaná jeho perami. Ale moje svedomie sa stále mi hovorilo aby sme prestali.

„Edward, ty krvácaš!" cítila som niečo pod mojimi rukami, niečo tekuté a smrdelo to ako soľ a hrdza.

„Bella, prečo ma tak mučíš?? Nevidíš ako Ťa potrebuje?"

„Edward, ale moja a tvoja výchova nám to nedovolí. Sú na to pravidlá!"

„Pravidlá sú na to aby sa porušovali."

„Edward, kým nebudeš zdraví nebudeme nič riskovať!" vyhlásila som pevne a chcela sa postaviť čo ma aj nechal. Podišla som k dverám. Keď sa mi objavili jeho pery na mojom uchu a jeho ruka až nebezpečne nízko.

„Bella." Zašepkal zvodným hlasom a mňa o nenechávalo chladnú.

„Vidíš iba na teba hovorím a teba to nenecháva chladnou. A teraz keď sa ťa aj dotknem." Zašepkal a kúsol mi do ucha, jeho ruka vyhrnula spodný lem mojich šiat a nežne ma pohladkala po stehne. Zrýchlene som dýchala, až neprirodzene sa mi dvíhal hrudník.

„Vidíš iba jemne sa ťa dotýkam. A tak prečo sa nepoddáš?"

„Edward, za prvé si zranení a musíš ležať a za druhé si lahneš!"

„A keď nie?"

„Tak s tebou neprehovorím!"

„Bella, nehráš fér!"

„Ale Edward ja som nepovedala, že budem!" zasmiala som sa  a strkala som ho do postele.

Samozrejme keď padal tak musel stiahnuť aj mňa.

„Edward, som oblečená!" pod perinou som si odopla sukňu a tiež korzet a hodila to na zem.

„Takto sa mi páčiš viac." Chcel ísť rukou pod perinou. Musela som mu po nej plesnúť.

„Edward, musíš byť v pokoji a keby sme... no ...veď vieš tak by si sa zbytočne oslabol a rana by sa ti nemusela zahojiť." Samozrejme som sa musela červenať.

„Páči sa mi ako sa červenáš."

„Dobrú noc Edward." Pobozkala som ho na nos a otočila sa mu chrbtom, chcela som pokračovať v bozkávaní ale nemohli sme moje vychovanie mi to nedovolilo. Možno keď budú moje potreby také silné, že ich neovládnem tak zlyhám...

„Toto by si nemala robiť." Až príliš zvodne mi to zašepkal do ucha. Ja som sa okamžite roztriasla.

„Nemala robiť čo?"

„Takto ma mučiť, lebo ak zmeníš názor..."

Otočila som sa k nemu a znova mu vtisla bozk na nos. „dozvieš sa to ako prvý."

Jedného večera sme s Edwardom sedeli pred krbom. Bol teplý májoví večer.

Keď k nám prišla Lena.

„Paní, Pán!" Edward sa až moc aktívne venoval mojím stehnám a môjmu krku.

„Čo sa deje Lena?"

„Paní, Pán!"

„Lena tu sme!"

Lena celá zadychčaná došla až k nám.

„Nejaký vojaci chytili zlodejov."

„No a? čo s tým máme my?" opýtal sa nedočkavo Edward.

„A tí zlodeji sú pravde podobný tým, ktorý vás prepadli."

„Lena čo po nás chceš?"

„Oni vám ukradli váš pečatný prsteň, však??"

„Áno, a čo??"

„Predali ho nášmu kráľovi a ten si myslel, že sa vám niečo stalo a poslal vášmu otcovi list aj vášmu paní. A vám tiež."

„LENA! Nie to nie je pravda!" vyskočila som z Edwardovho náručia a stepovala po celej izbe, slzy som mala na kraji.

„Bella, ššš, všetko bude dobré, uvidíš." Kolísal ma Edward zo strany na stranu.

„Edwad už nás našli. Ja sa nechcem vydávať!" plakala som mu na remene.

„Lena, ten list tu polož a odíď!"

„Áno pane, prichystám vám kone a niečo na jedenie. Dovidenia."

„Zbohom Lena, radi sme ťa poznali."

„Šššš to bude dobré."

„Nebude."

„Poď oddýchneme si."

Edward odniesol Isabellu do izby kde spal Edward a niekedy Isabella. Isabella hľadela do diaľky. Vedela, že toto je jej posledná noc s Edwardom, posledná noc s jej láskou s milovaným mužom. Povedala si, že radšej sa odovzdá mužovi, ktorého miluje ako niekomu koho uvidí prvý raz v živote. Vedela, že Edwarda možno v živote neuvidí, nechcela, nevedela sa s tým zmieriť. Nevedela s tým žiť, že Edward sa bude dotýkať inej ženy a jej už nie. Nevedela si to predstaviť, nechcela. Pomaly ale isto umierala. Ticho vzlykala do drahej tmavomodrej látky Edwardovho kabátu. Nevedela si seba samú predstaviť vo svadobných šatách. Chcela mať po boku iba Edward a spraví niečo čo by jej matku určite vyvedie z miery alebo pri najmenšom dostane infarkt. Vydá sa ale nie ako panna! Najväčšia hamba ich rodu. Nechce sa vydať a nevydá sa! A keď áno tak nie ako panna, odovzdá sa mužovi, ktorého zo srdca miluje...

Aspoň teraz si chce dopriať posledné hodiny v náručí milovaného muža...

Isabella:

Doniesol ma na posteľ a chcel odísť to som dovoliť nemohla.

„Nechceš si ľahnúť ku mne?"

„Počkaj dám si dole kabát aj ty by si sa mala vyzliecť máš mokré šaty ." No dnes nedovolím aby to ostalo iba pri kabáte. Pomaly som si pred ním vyzliekala sukňu a korzet, nemal by to nejako zvlášť brať, veď som sa pred ním  nespočetne krát vyzliekala ale teraz to malo byť iné. Krásne a jemné a nie bolestivé ako mi o tom hovorila moja matka. Hneď som si všimla iskričky v Edwardových zelených očiach.

Spolu sme si ľahli a vždy iba jeden jemný bozk a stačí ale teraz už nie. Nechcela som to robiť iba aby som nahnevala matku, ale teraz som mohla dať svojim potrebám voľnosť, chcela som si konečne neodoprieť tú slasť akú zažívali moje vydaté priateľky. Hneď som Edwarda začala bozkávať vášnivejšie. Jednu nohu som mu dala okolo pása a tak aby sa vyzliekla spod nočnej košele, ktorú som mala oblečenú. Edward to hneď zaregistroval a ruku mi na nohu položil.

„Bella, čo to robíš?" pozrel na mňa keď som mu začala rozopínať gombíky na jeho košeli.

„O nič." Zašepkala som ako nevinnosť sama a ďalej pokračovala. Bola som taká roztrasená nedočkavá, že keď som mu prebehla perami po jeho nahej hrudi sa mi okamžite zatočila hlava. Edward to bral ako výzvu a stiahol ma pod seba. Košeľu mi pomaly rozopínal a ja som bola za každý nový príchod kyslíka, ktorý mi dovolil iba občas inak som stále mala na mojich ústach tie jeho.

Edward bol nenásytný, bol ten, ktorý jej dal úplne poslednú vec z nej dole. Jemnými bozkami jej prešiel po krku, ramenách, kľúčnej kosti, prsia až po bruško...

Keď mi dal Edward aj moju košeľu dole trošku som sa začervenala ale Edward to nebral na vedomie. Zasypával ma bozkami. Veľa času strávil na mojej kľúčnej kosti alebo na krku. Rukami mi blúdil po tele. Kolenom si vynútil aby som roztvorila nohy a ja som sa mu podvolila, chcela som ho moja túžba bola neukojiteľná. Už nemal ani on jediný kus oblečenia. Potom si pritiahol moju panvu k svojej a vnikol do mňa. Najprv to bolelo presne ako mi hovorila matka ale potom, každým novým vniknutím alebo bozkom na pery či na krk, prsia som cítila, že sa moja túžba sa nie ukojila ale stále stúpa, nikdy ho nebudem mať dosť. Krčila som vankúš a zatínala prsty do pästí alebo mu nechty zabárala do ramien. Pocítila  som vlnu otrasu a mojimi ústami spoločne ako z Edwardových unikali vzdychy slasti a rozkoše. Prvá vlna bola mierna ale druhá bola neopísateľná! Pot nám stekal po tele ale nevadilo nám to, bolo to nádherné. Čelo som mala úplne spotené a nežne sa opieralo o Edwardové líce. Pozrela som sa von oknom a videla som, že sa začína niečo nové, vychádzalo slnko. Ešte stále bolo iba za horizontom ale bolo tam. Toto bola možno naša posledná chvíľa a ja som ju nechcela premárniť spánkom ale ako ja aj Edward bol úplne hotový.

„Bella, vieš o tom, že toto mohla byť naša posledná chvíľa?"

„Pšš, nemysli na to." Prekryla som mu ústa mojimi prstami. Nežne ma pobozkal do dlane.

„A preto chce aby si na mňa nikdy nezabudla!"

„Edward, to sa ani nedá! Zažila som s tebou niečo neopísateľné a nádherné si láska môjho života. Nikdy nebudem milovať iného muža ako teba."

„Ja viem Bella, preto lebo to cítim rovnako ale chcem aspoň niečo čo ti mňa bude pripomínať." Natiahol sa k nočnému stolíku a vytiahol z neho čiernu zamatovú škatuľku.

Položil ju predo mňa a otvoril ju.

Bol  v nej nádherná retiazka s príveskom. Bolo to srdiečko z jednej strany hladké a z druhej bolo niečo vyryté. Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

Bolo nádherné, hneď mi začali tiecť slzy a keďže som mu ležala na hrudi tak mu práve na hruď kvapli.

„Neplač Bella."

„Zavesíš mi ho?"

„Samozrejme. Tam kam patrí." Posadila som sa, ešte stále nahá a Edward mi zapol náhrdelník tam kde bude navždy. Pobozkal ma na krk a do ucha mi zašepkal. "Bella, nikdy na mňa nesmieš zabudnúť!"

„Nezabudnem." Zašepkala a pokojne som mu zaspala na jeho hrudi...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 11.kapitola: