Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 10.kapitola

17.06.2009 (16:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1784×

Forbidden to Forget

10.kapitola- láske sa podriadiš!!

Isabella:

„Lena!" Nikto. Nič, žiadne zvuky. Dom bol úplne prázdny.

„Lena! Christopher!"

„Halo! Je tu niekto?!" Brána bola otvorené ale všade bolo ticho, no nie také ticho, že vtáky spievajú. Nie aj oni boli ticho bolo tu ticho ako v hrobe. Cítila som niečo mokré na ramene a bolo to červené a teplé!

„Edward ti krvácaš!"

„Bella mala si ma tam nechať."

„Edward ty si sa zbláznil! Nenechala by som ťa tam aj keby som musela!" Pomohla som mu dole z koňa. A pod ramenom som ho chytila a odtiahla do izby. Tak ku mne priletela Lena ale nemala uviazaný korzet. Aha tak ona si tu užívala a Edward bojuje o život.

„Lena! Môžeš mi láskavo vysvetliť kde si bola?!"

„Paní moja prepáčte ja som no bola tak."

„Lena kde si bola?!"

„S christopherom." Sklopila hlavu.

„Nachystaj tvrdý alkohol a dones do mojej izby uteráky a pohni sa!"

„Samozrejme pani moja a mám zavolať aj lekára?"

„Nie lekára nie mohol by nás prezradiť!"

„Edward ale bolo by lepšie ak by sa na teba lekár pozrel."

„Bella to zvládneš aj ty. Prosím lekára nie!"

„Ach Edward ty si tvrdohlavý. Lena pohni sa!" taká zlá som nebola ale ak je láska môjho života v ohrození tak neváham. Chris vyšiel spoza rohu s výrazom raneného šteňaťa a pomohol mi Edward doniesť do izby. Zvalila som ho na posteľ.

„Edward musíš sa vyzliecť, nech sa môžem pozrieť na tu ranu."

„Pani whisky môže byť?"

„Áno Lena môžeš ísť."

Prečo som Lenu poslala preč? Veď aj ona mohla Edwarda vyzliecť. Alebo chcela som to spraviť ja?

Opatrne som podišla k nemu, mal zaťaté päste a zavreté oči. Opatrne som si k nemu sadla a čo najrýchlejšie mu vytiahla šíp.

„AU!"

„Už je to vonku ale počkaj ešte ranu musím vydezinfikovať ranu. Ale musíš sa vyzliecť."

Edward si chcel sadnúť ale ako náhle sa posadil bolesť ho donútila si ľahnúť...

Isabelline prsty sa napriek jej vôli natiahli za prvým gombíkom na Edwardovom drahom kabáte. Jeden gombík bol rozopnutý a Edward hľadel na Isabellu s jasnou túžbou v očiach. Isabella sa mierne začervenala a rozopla ďalší gombík, vďaka bolesti, ktorú Edward cítil sa natiahol za Isabelliným červeným lícom...

Edward:

Tá túžba bola neodolateľná. Jej červené líca ju robili ešte krajšou. Jej drobné prsty boli doslova prilepené na mojej košeli. Opatrne odlepila zakrvavený kúsok košele na mojom ramene.

Isabella:

Nepozerala som sa mu do očí. Odlepila som zakrvavený kúsok košele z jeho rany. Keď ma napadlo, čo sa mu vlastne stalo??

„Edward čo sa ti stalo??"

„Prepadli ma." V týchto lesoch?? Veď sú také riedke, neklam mi Edwrd." Strhla som mu košeľu z boľavého ramena.

„Au!"

„Prepáč, ale bála som sa o teba keď si sa neozýval."

„Bála si sa o mňa?" zašepkal prekvapene.

„Áno! Počkaj musíš si dať tu košeľu dať dole úplne." Vyžívala som sa v tom keď som sa iba akože dotkla jeho nahej hrude. Neviem asi si to nevšimol. Ach keby to videla matka sedím mužom sama v posteli a ten muž nemá košeľu asi by mi dala dať odseknúť prsty. No ale nie je tu...

Edward:

Keď mi vyzliekala až moc často sa ma dotýkala, ale jej dotyk bol ako vstup do raja...

Pomaly prešla prstami po mojej rane, chcel som alebo nie musel som syknúť, čo ju vyplašilo a ruku odtiahla čo sa mi zase nepáčilo.

„Musím ti to vydezinfikovať." Skonštatovala a zdvihla sa z postele. Podišla k stolu kde Lena nechala alkohol a uterák. Ako náhle si znova prisadla začal som si všímať jej nádherný krk a jemné ruky, ktoré opatrne kĺzali po mojej hrudi. Ani som si nevšímal tú bolesť keď sa ma dotýkala. Všimol som si, že na krku nenosí žiadny šperk. Super aspoň tam bude miesto pre ten môj...

Isabella:

Naliala som alkohol na uterák a jemne pritláčala na jeho ranu. Druhú ruku som ani nevedela kde mám a nakoniec skončila na jeho bruchu. Všimla som si ako sa pozerá na môj krk.

„Je na mne niečo zaujímavé?"

„Ani nevieš  ako." Zašepkal a pritiahol si ma na svoju hruď, samozrejme moje telo aj niečo váži a keď som dopadla som mu hlavou rovno do jeho obviazanej rany.

„Edward! Pozri sa čo robíš!!"

„Si nádherná, Bella." Povedal to ako keby videl niečo nádherné a ja som sa samozrejme začervenala. Potiahol moju tvár vyššie a naše pery spojil v jednom nádhernom, vášnivom ale zakázanom bozku...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 10.kapitola: