Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Femme au masque - Prológ + 1. kapitola

16.01.2013 (17:00) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 23× • zobrazeno 5568×

Prológ

Život je ako jedna veľká myšlienka. Ako tisícka neprečítaných strán, v ktorých je ukrytá nádej, nový svet. Je to jeden veľký plán, milión uličiek a len jedna pravá.

Hovorí sa, že kľúčom ku šťastiu je viera v krásne veci.

To skutočne nie sú slová nejakého prastarého filozofa. Na to som prišla sama, to ma naučil život. Šťastie je zázrak. Malý zázrak, ktorý sa nám stáva každý deň, hoci málokto si to uvedomuje.  A to je chyba. Ľudia si často nevážia obyčajných maličkostí a to je obrovská chyba. Čo ja by som dala za to, keby sa mi splnil jediný môj sen.

Mať svojho otca pri sebe. To však nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Nevyrastala som ako iné deti v kruhu šťastnej rodiny. Ja som sa nenarodila do normálnej rodiny. Nevyrastala som s matkou, neučila ma veciam, ktorým učí matka svoju dcéru. Mňa matka ani len nepochovala, keď som sa narodila. No, narodila... Ako sa to vezme... Prehrýzť si cestu na svet z matky a rozmliaždiť jej pritom všetky kosti, asi nie je normálne...

Áno, som vrah. Pripravila som o život vlastnú matku. Keby bolo na mne, už dávno zomriem na výčitky svedomia. To mi však môj otec nikdy nedovolil. Neustále mi opakoval, ako ma moja matka milovala. Vraj som bola darom, pretože spojenie ľudskej ženy a upíra je niečo, čo sa často nevidí. Ale čo môže robiť upír, keď sa zamiluje láskou, ktorá je silnejšia ako čokoľvek iné. Takejto láske sa nedá vzdorovať, zamilujete sa a vaša polovička sa stane celým vašim vesmírom. Nevyberiete si ho sami, ono to príde ako blesk z jasného neba. Matka ho vraj milovala okamžite. Priťahoval ju svojim zovňajškom, osobnou arómou, úplne všetkým. Upír má neobvyklú vôňu a krásu, ktorou dokáže omámiť každého. Je to preto, aby ľahšie získal a omámil svoju obeť. No nie všetci upíri sú rovnakí.

Medzi nami žijú aj takí, ktorí sa živia zvieracou krvou a hovoria si vegetariáni. Otec ma naučil žiť na vegetariánskej strave, začo som mu vďačná. Do mojich osemnástich rokov sa o mňa staral a učil ma všetkému. Odolávať ľudskej krvi, i keď niekedy to je ťažké, a tiež používať svoj dar. Ustavične ma presviedčal, že som veľmi silná a jediná môjho druhu. Tvrdil, že nestretol upíra, s takým darom ako mám ja. Mám dar štítu, čo znamená, že mi nik neublíži. Cez môj štít neprejde nijaký fyzický ani psychický dar. Dokonca ani upír necíti to, že som upír.  Vďaka tomu si myslia, že som človek. Srdce mi bije, pokožka nie je až taká ľadová, na slnku sa netrbliecem ako diamant. Dokonca smiem jesť ľudské jedlo a chutí mi.

Bože, tak strašne mi chýba. Stretnem ho snáď niekedy? Kde asi teraz je a čo robí? Je vlastne v poriadku? Tieto otázky ma napadajú každý deň. Na druhej strane sa ho snažím pochopiť, že odlúčenie bolo pre neho ťažké, avšak nevyhnutné. Ak by som ja milovala niekoho, tak ako on miloval moju matku, konám asi rovnako. Preto mu to nezazlievam.

Teraz som tu v Anglicku, v Bradforde...

Prvá kapitola  

Bella:

„Všetkých srdečne vítam. Som rád, že sme sa stretli v takom hojnom počte. Tento deň je pre nás výnimočný. Päť rokov sme sa všetci snažili a pracovali na prípade Browna. Nikto z nás ho nedokázal usvedčiť z vraždy siedmych malých detí. Až do včerajšieho dňa. Podarilo sa to až to našej novej kolegyni a žubrienke – Isabelle Swanovej.“

Ako ja z duše neznášam toto jeho pomenovanie. Ja mu dám žubrienku, nemohol si to odpustiť aspoň na verejnosti?  Je to zakrpatený slizák s menom John Forest, ktorý by pretiahol všetko, čo má dieru. Keď ma otituluje menom žubierka, vždy mám chuť sa mu zahryznúť do krku a vysať ho do poslednej kvapky. U mňa chlapec nepochodí ani keby bol posledným mužom tejto planéty.

 „Bella, poď sem,“ požiadal ma môj šéf a ukázal na miesto vedľa seba.

Postavila som sa a kráčala som smerom k nemu. Musela som prejsť pomedzi všetky stoly, za ktorými sedeli všetci zamestnanci. Prišla som k nemu a postavila som sa po jeho pravici. Po boku nedorasteného plešatého pajáca som si pripadala ako obor. Zakaždým mi bolo do smiechu, keď som stála vedľa neho a on na mňa pozeral so zaklonenou hlavou. Oči upieral na mňa ako slizký had.

„Bella, všetci sme radi, že si si vybrala práve našu právnickú spoločnosť, že si sa stala súčasťou nášho tímu. Len vďaka tebe sme sa teraz stali uznávanou spoločnosťou. Ponuky sa nám len tak hrnú a to je len tvoja zásluha.“ Nešetril slovami chvály na moju adresu. Je pravdou, že mali mesačne jeden prípad a teraz sa s nimi rozsypalo vrece, od kedy som prišla. Aspoň to hovoria ostatní.

„Pane, ja som rada, že tu môžem byť, že mám tú česť spolupracovať so špičkovým tímom ľudí. Môj úspech nie je iba môj. Je to náš úspech.“ Po mojich posledných slovách všetci vyskočili na nohy a začali tlieskať.

Pomalým krokom som sa rozišla k môjmu stolu, kde už na mňa čakala Sophie. Sophie je moja najlepšia priateľka už od prvého dňa, čo som sem nastúpila. Spomínam si na ten deň, akoby to bolo len včera. Pristúpilo ku mne útle žieňa s vlasmi ako slnko, ktoré sa jej vlnili až po ramená. Padla mi do oka, pretože dobrota z nej priam sršala.

Pomohla mi nájsť kanceláriu Foresta a po mojom pohovore som ju pozvala na kávu. Bolo to z mojej strany malé poďakovanie za pomoc, ktorú mi tak ochotne ponúkla. Sophie tu pracuje ako hlavná sekretárka a má pod palcom celú spoločnosť. Je skrátka šikovná. A najlepšie, čo na tom je, že je pri zdroji všetkého a vie, čo sa kde šustne. Preto ako správne ženské si vždy vymeníme čerstvé klebety. Stali sa z nás najlepšie priateľky a teraz bez seba neurobíme pomaly ani krok. Dokonca vie o mne všetko. Celý môj život a dokonca aj to, kým som, respektíve čím som.

Chudinka sa to dozvedela nie práve príjemným spôsobom. V ten deň som podcenila svoje sebaovládanie. Dlhšie som nebola na love, pretože som si myslela, že to ešte nepotrebujem. To bol obrovský omyl. V ten istý deň sa Sophie porezala na papieri, keď ho zakladala do tlačiarne a mňa jej krv začala lákať. Hlas mi zhrubol a oči naberali na čiernej farbe. Z môjho hrdla vyšlo nekontrolovateľné vrčanie a čo urobila ona? Nič. Stála nehybne, nie však od strachu o seba, ale o mňa. Bála sa, čo sa so mnou deje. Iný človek by vzal nohy na ramená a utiekol kade ľahšie, ona však nie. Ostala stáť a prehovárala mi do duše a upokojovala ma. Zázračne to fungovalo. Nechcela som jej ublížiť, uvedomovala som si fakt, že je to ona. Nabrala som posledných síl a vzoprela som sa tomu zvieraťu vo mne. Vtedy sa dozvedela o mne pravdu a prijala ma takú, aká som. No nie je skvelá?

„Bells, John ide k nám,“ šepla vedľa mňa. Pozrela som sa nenápadne jeho smerom a mala pravdu, smeroval k nám, v rukách držal akési papiere. Sakra, dúfam, že mi nenesie nejaký nový prípad. Teraz ma tu chválil, ide víkend a on ma chce zavaliť prácou? To si snáď robí zo mňa srandu.

„Ako sa zabávajú najpôvabnejšie dámy v miestnosti?“ zalichotil nám obom. Tak to začína stále, pár milých slov a potom šup, máme tu nový prípad.

Pretočila som nenápadne očami, tak aby si to nestihol všimnúť. Síce on je slepý ako patrón. Minule som odchádzala z práce a šla k svojmu autu. V podzemnom parkovisku boli len dve autá, moje a jeho. Zastal pred svojím a spýtal sa ma, kde má auto. Buď sa snažil o nepodarený vtip alebo je debil. To druhé mi na neho sedí oveľa viac.

„Veľmi dobre a vy?“ prehovorila som ako prvá, Sophie len prikyvovala, že mám pravdu. Síce obe by sme najradšej odišli a zaľahli do postele. Bol to náročný týždeň. Ani nie tak pre mňa ako pre ňu. Ona ostáva stále dve-tri hodiny po skončení pracovnej doby. Nikdy neodíde skôr, kým má rozrobenú prácu. Nepochopím to. Ako a prečo sa snaží, keď má mizerný plat. Viem, že je detailistka, je pracovitá a svedomitá, ale netreba to preháňať. 

„Skvele, odkedy sme úspešní, som šťastím bez seba. No teraz som prišiel z iného dôvodu. Bella, preukázali ste sa ako skvelý pracant a ja by som vás chcel odmeniť. Pridelím vám stážistu,“ povedal a ja som nevychovane otvorila ústa. Sophie sa od smiechu zakuckala. To je odmena? Mať na krku nejakého usmrkaného pubertálneho človeka, ktorý nevie, čo so sebou? Tak to v žiadnom prípade, neprichádza do úvahy.

„Ale...“ Chcela som niečo namietať, ale zastavil ma a hodil predo mňa papiere.

„Nemusíte mi ďakovať. Zaslúžite si to.“ Ďakovať? Kto mu chcel ďakovať? Ja určite nie. V žiadnom prípade. Ako mu to mám povedať? Sophie sa za jeho chrbtom uškŕňala, dobre sa na tom bavila. To si ešte vybavíme. „Tu sú tri žiadosti, vybral som tých najlepších, ale konečné rozhodnutie je, samozrejme, na vás. Nechcem na vás tlačiť, ale najlepšie by bolo mi dať vedieť, kým nepôjdete domov,“ postavil sa a odišiel. Nič viac? To je akože všetko? Ako si to predstavuje? Čo sme v holubníku, prídem, poviem a odídem?  A ešte mi dá málo času. Síce aj rok by bola krátka doba.

„Bells, si v poriadku?“ strachovala sa o mňa a mierne so mnou triasla.

„Čože? Vravela si niečo?“ Len pokrútila hlavou a zasmiala sa.

„Som v poriadku, ale čo to malo znamenať? Ja nemám záujem o nijakého stážistu. Bude sa mi pliesť pod nohy, budem mať o ďalšiu starosť viac. Mne ho fakt netreba,“ povzdychla som si. Išlo aj o to, že si dokážem počas pracovnej doby naštudovať aj tri prípady a pri nováčikovi sa budem tváriť, že si dokážem naštudovať len jeden. Bude ma brzdiť. Odmietam pracovať ešte aj doma.

„Pozri, nebude to také zlé. Bude ti robiť poskoka. Urobí ti kávu, pošleš ho robiť to a zase ono. Ty niečo vymyslíš,“ povzbudzovala ma. Aspoň sa o to snažila, v konečnom dôsledku mala pravdu. Skúsim niečo vymyslieť.

„Ten vyzerá zaujímavo,“ povedala a prerušila tok mojich myšlienok. Ani som nezaregistrovala, kedy si vzala spredo mňa papiere a začala ich prezerať. Zobrala som jej papier z rúk a začítala som sa do toho najúžasnejšieho životopisu, ktorý som kedy držala v rukách. Mal vysokú školu, dobré vzdelanie, vyznamenania. Aj jeho žiadosť bola napísaná na vysokej úrovni.

„Myslím si, že máme výhercu,“ usmiala som sa na ňu. Nadšene prikyvovala. Škoda len, že nemáme fotografiu. Zaujímalo by ma, ako asi tak vyzerá.

„Dúfam len, že nebude mať dioptrie, ulízané vlasy a výzor debilka. Mohol by vyzerať aspoň trochu k svetu, sama vieš, že tu nie je žiadny poriadny chlap, na ktorého sa dá pozerať,“ posťažovala sa a mala pravdu. Vo firme sú samí zakrpatení, sadlovití, ohyzdní a k tomu všetkému plešatí muži. Nič mladé, krásne a sexy tu človek nenájde. Akoby všetci nádherní chlapi vymreli.  

„Tak mám ísť za Johnom a povedať mu, že chcem toho tretieho?“ hľadela som na Sophie, ktorá si upravovala šaty.

Nie som lesba, ale byť chlapom, tak po nej skočím. Dlhé červené šaty s decentným výstrihom jej zvýrazňovali prsia a dokonalý rozparok odhaľoval vyšportované lýtka. Nepochopím, prečo si nenájde chlapa. Síce nemá veľa času, kvôli práci, pochopiteľne, ale keď sme niekde na káve, tak sa za ňou muži otáčajú a šepkajú si, že je krásna. A ja to musím vedieť najlepšie predsa. Mám dokonalý sluch.

„Jasné, ešte si tu?“ zasmiala sa. Milovala som, keď ma podpichovala.

Zodvihla som sa a namierila si to k baru, kde do seba hádzal John už asi piateho panáka. Ľutujem jeho manželku Kasandru. Je to veľmi milá žena, ktorá si s ním užije svoje. Stále sa ožerie ako prasa, príde domov, nažerie sa a ide spať. Ona celý deň sedí doma, upratuje, vyvára a čaká na neho. Má síce na konte miliardy, ale čo je to za život?! Pretočila som oči a sadla si vedľa neho.

„Šéfe, už som si vybrala. Beriem toho tretieho,“ povedala som a položila pred neho žiadosti. Pozrel na mňa s očami ako dve čiarky. Bolo vidieť, že už má dosť.

„Dobre, zajtra mu zavolám a v pondelok ho môžete očakávať vo svojej kancelárii,“ odpovedal s podnapitým tónom.

„Rozumiem, tak v pondelok. Dovidenia a príjemný zvyšok večera,“ rozlúčila som sa s ním a pobrala som sa konečne preč. Bola som už uťahaná. Potrebovala som si dať sprchu, ktorá ma preberie. Čaká ma ešte dlhý večer. 

Viem, že opýtať na názor po prvej kapitole je asi hlúposť. Veľa ste sa nedozvedeli, ale nemôžem všetko prezradiť hneď na začiatku. Napriek tomu dúfam, že sa to niekomu páči a zanechá mi nejaký komentár. Poteší ma aj kritika, preože vymyslieť niečo z vlastnej hlavy a neinšpirovať sa ničím nie je veľmi jednoduché. :) 

Vopred ďakujem za každý komentár 9moncici9. :)

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Femme au masque - Prológ + 1. kapitola :