Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Evatar 2. kapitola

10.01.2010 (12:30) • MichaelaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1286×

2.kapitola

Bella

Pesnička

Nevidela som nič. Zomrela som? Prečo je tu taká tma a chladno? Pýtala som sa sama seba. Bola som tu sama. Ked´ som sa započúvala, počula som hlas. Hovoril nejakým cudzím jazykom. V tom som si istá. Začala som počúvať a objavovali sa mi d´alšie zvuky. Voda, ktorá mije brehy a odráža sa od skál, Oheň, planúci v teplých domovoch, vietor, chladný a teplý zároven, počula som aj prírodu, rastúce kvety...

Všetky tieto zvuky boli v mojej hlave. A ten hlas stále opakoval:

„Este mai ta nai."

Neviem čo tohovoril ale malo to na mňa upokojujúci účinok. Zrzu bolo ticho. Všetky znuky ustali. Aj ten hlas som nepočula.Bola som sama a cítila som sa z toho zle. Chcela som aspoň niekoho.

Charlie. Neviem čo sa stalo, ale akonáhle sa s niekým stretnem, tak sa ho opýtam, ak samozrej me stretnem. Videla som svoje telo na zemy, ale ja som sa cítila. Takže z toho vyplíva, že som asi mŕtva. Asi som zakopla a proste vypadla. Nikdy nezabudnem na Charlieho od bolesti skrivenú tvár.

Čakala som na psychickú bolesť, ale ona sa nedostavila. Začala som rozmýšlať nad Cullenvcami... nič. Pamätala som si ich, ichtváre, hlasy, aj Charlieho, ale necítila som bolesť. Ako keby som od nich odyšla a neľutovala to.
Pravdu povediac, ani to nelutujem. Akurát mi len Renneé a Charlie bude chýbať. Nikto viac. Možno že ja im, ale v tomto stave som to nevnímala. Stále bolo ticho. Ako keby každá bytosť v mojej blízkosti umrela.

Zrazu sa to zmenilo. Vedela som otvoriť oči. Myslela som si že uvidím Nebeskú bránu alebo bránu do pekla. Ale uvidela som to najkrajšie čo som kedy videla. Ked´že bola noc, videla som hviezdy, ale nie také normálne, ale tieto tam akoby tancovali. Pozerala som sa na to s úžasom. Bola to nádhera.

Vtáci, hoci by mali spať, ale oni spievali nejakú neznámu melodiu. Hviezdy na neby išli stále rýchlejšie a rýchlejšie.  Ich cesta viedla na mňa. Chcela som utiecť, ale moje končatiny ma nechceli poslúchať.Tie hviezdy, aspoň myslím, že to boli, prešli cezo mňa. Videla ako moja koža tmavne a vytvárajú sa tam nejaké cestičky z tých hviezd.

Moju pozornosť však zaujalo niečo iné. Videla som obrazy, obrazy v mojej mysly. Zrazu som sa cítila ako pochovaná v zemy, nevedela som sa nadýchnuť. Zem ma tlačila stále hlbšie a hlbšie až kým som sa neprepadla do vzduchu.

Padala som vo vzduchu, cez oblaky. Cítila som sa voľne ako nikny pred tým, ako vták, ktorý si letí vlastnou cestou a nevráti sa do svojho hniezda. Cítila som  ako sa vietorhrá s mojimy vlastmy. Moje halucinácie sa zas zmenili. Začala som sa dusit vodou. Cítila som ako mi teče do plúc a ja sa ho snažím vykašlať a s tým si privádzam d´alšiu vodu do plúc.

Moje predstavi sa zas zmenili, teraz som cítila ako mi moju kožu olizujú ohene a pravdu povediac, sakramentsky to bolelo, ako keby ma hodili do ohňa. A teraz som necítila nič. Začala som chýbať prstami, hoci som si myslela, že to nedokážem, ale mílila som sa.

Otvorila som oči a všetko bolo v poriadku. Žeby som zaspala a toto by bol len sen? Chcela som zo seba zotrepať hlinu, ale v teby som sa prvý krát uvidela. Zatvorila som oči a spravila to ešte raz. Stále som videleto, čo pred tým. Ja som bola modrá. Len som mala tie cestičky hviezd, ktoré teraz svietili.

Moje vlasy sa zmenili tiež. Mala som ich dlhé a v prírdnom zväzku. Nemala som na sebe nič, ale nevadilo mi to. Zrazu ma niečo ťahalo preč. Na juh. Takto ma nikto nemôževidieť. A tak som sa vidala za svojím novým životom.

shrnutie

Autor: MichaelaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Evatar 2. kapitola: