Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Elizabeth Uley - 9. kapitola

the-host


Elizabeth Uley - 9. kapitolaJe tu ďalšia kapitolka. Nejdem moc prezrádzať, prečítajte si. Podľa mňa je toto trocha nudnejšia kapitola. Prajem príjemné čítanie, vaša Eliza2.

9. kapitola

 

Začali sme spolu s Mattom toho upíra sledovať. Išli sme po jeho stope už tri dni, mal voči nám značnú výhodu - nemusí spať. Za celé tri dni sme dokopy spali asi iba tri hodiny a boli sme hrozne unavení. Išiel smerom k mestu Juneau, kde som od únavy po tom dlhom behu pred dvoma rokmi, zaspala. Obaja sme sa báli, že zabije nejakého človeka, možno je aj novorodený. Keď som si len predstavila, že by niekoho zabil, zachvátil ma vždy silný hnev. Ale dnes sme už boli pri ňom veľmi blízko.

Očividne o nás nevedel. Totižto sme zachytili čerstvú stopu, nedáva si moc pozor, je väčšia pravdepodobnosť, že je to novorodený. To je dobre, nebude sa ani moc brániť. Za tri hodiny rýchleho behu sme ho konečne uvideli. Mal z nás dosť veľký strach a mal červené oči, to znamená, že je isto novorodený, pretože cestou nezabil ani jedného človeka, to vieme isto. Vrhli sme sa na neho spoločne a roztrhali sme ho na kúsky, ktoré som začala nosiť na jednu kopu. Matt sa musel premeniť, aby ho mohol zapáliť. Pravdaže, v prírode sa len tak zapaľovač nenájde, tak začal niečo hľadať a našiel dva kremene. Silou a popritom aj dosť rýchlo ich o seba škrtol a hneď sa mu to podarilo. Pri jeho sile sa ani nečudujem, dokonca bol už väčší ako ja vo svojej vlčej podobe. Zapálil ho a konečne bolo po ňom.

Potom sme išli ďalej, zase sme sa bezcieľne túlali lesmi. Zistila som, že mať spoločnosť nie je vôbec zlé. Ani lov už nebol taký strašný. Jemu vôbec nevadilo, že to mäso, ktoré práve je (vlastne žerie) je surové, krvavé, poväčšine aj špinavé od zeme alebo aj od srsti. Dokonca ho bavilo zabíjať medvede. V skutočnosti sú ozrutné a v prírode sú na vrchole potravinového reťazca, ale keď sa na jedného z nich rozbehne Matt, tak pred ním utekajú. Mne to pripadá smiešne a Matt sa na tom tiež smeje, štekavo, čo toho medveďa ešte viac vydesí. Pre tentokrát sa ale Matt nesmial a rovno ho zabil, pretože už bol hladný. V myšlienkach ma zavolal, nech sa idem najesť aj ja. Potom sme nemuseli moc loviť. Vedeli sme sa podeliť, aj keď to bolo väčšinou 20:80. Ja som väčšinou zjedla tých 20% a on zvyšok. Mne to stačilo a jemu asi tiež. Stal sa mi najlepším kamarátom, aj keď sme sa občas pohádali. Už som konečne začala zabúdať na Chrisa.

Pod Mattovým vplyvom sa mi čoraz viac chcelo vrátiť domov. Stále sa ma o tom snažil presvedčiť a začala so mu v tom aj dariť. Odolávala som tomu dosť dlho, až som dospela k názoru, že sa domov vrátime. Rozmýšľala som o tom skoro ráno, keď Matt ešte spal. Keď spí, už mu nevidno do hlavy a ani neviem, čo sa mu sníva. Z jeho mysle vôbec nič nevychádza, ako keby bol premenený na človeka, ale s tým, že ešte stále cítim pri sebe jeho vedomie. Zajtra sa vrátime domov. Matt má tiež svoju rodinu, ktorá jeho odchodom trpí rovnako, ako tá moja. Nechcela som ho budiť a tak som sa rozbehla do lesa, nech sa trochu rozcvičím. Keď som pobehovala asi takú polhodinu, sa konečne zobudil a v myšlienkach mi povedal:

„Dobré ráno, už dlho beháš?"

„Ani nie, len sa nudím."

„Si hladná?"

„Nie, prečo?"

„Lebo ja hej, ideš so mnou na lov?"

„Jasné, ako vždy a mám pre teba dobrú správu."

„Akú?"

„Zajtra ideme domov, ale budeme si musieť zohnať mapu, bohvie, či trafíme."

„Tak si sa konečne rozhodla vrátiť domov? Dávid bude šťastný, aj tvoj otec, ale tvoja mama asi najviac."

„Hej, hej! Najprv tam budeme musieť trafiť a okrem toho, aj ty máš rodičov, tak už prestaň!"

Ďalej sme len tak premýšľali a spoločne sme sa tešili domov. Po našom ďaľšom, ako vždy úspešnom love, sme šli do najbližšieho mesta. Matt mal ešte stále pri sebe pár drobných, ktoré si zobral na cestu, a išiel kúpiť do najbližšieho stánku mapu. Pre neho to bolo dosť trápne, ísť bez trička cez mesto, ale čo narobí, ja nemôžem ísť, lebo som to tričko stratila. Na mape sme si vyhradili trasu. Pôjdeme od mesta Juneau smerom cez lesy do Kanady a tam popri mestách Stewart, New Haselton, Kitimat, Marilla, Bella Coola a nakoniec do Vancouveru. Odtiaľ už trafíme až do La Push.

10. kapitola + epilóg



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Elizabeth Uley - 9. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!