Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Elizabeth Uley - 4. kapitola

04.07.2010 (07:45) • Eliza2 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 982×

3. kapitola

Ráno som sa zobudila na to, že na mňa svietilo slnko. Aspoň raz bude pekný deň. Vstala som z postele a hneď som šla do kúpeľne, isto vyzerám strašne. V kúpeľni som zistila, že som sa nemýlila a mala som poriadny výbuch na hlave. Keď som odtiaľ vyšla, (asi až po polhodine) skoro som vrazila do Dávida. Ten ma ale zachytil svojimi obrými rukami a bol poriadne natešený, skoro ako na Vianoce. Mal na sebe iba volajaké čierne kraťasy.

"Liz, poď, všetko ti to vysvetlím", povedal mi.

"Dobre, ale idem sa ešte najesť, asi zomriem od hladu", rýchlo som mu odpovedala a vymanila som sa z jeho objatia.

Zbehla som dole schodmi do kuchyne a tam už raňajkoval oco s maminou.

"Dobré ráno!", povedali mi obaja zborovo.

"Čaute", odpovedala som im, divné, že sú všetci taký šťastný, vlastne tak isto ak Dávid. Niečo sa tu pravdepodobne deje.

Začala som si robiť raňajky a keď som ich jedla, Dávid sa na mňa nedočkavo pozeral.

"Môžeš s tým prestať, prosím ťa!", povedala som mu.

"Keď tak pomaly ješ!", nič iné mu asi nenapadlo.

"Nemám taký žalúdok, ako ty, nenapchám do seba dvadsať hotdogov za minútu!"

"Až na to, že neješ hotdogy, ale vločky!"

"Tak to nechaj tak!", ukončila som náš rozhovor.

Keď som dojedla, brat mi hneď povedal:

"Tak ideš?"

"Hej, ma počkaj, kým sa obujem", pričom ma čakal pri otvorených dverách. Otec asi ide s nami, pretože sa tiež postavil do chodby a povedal:

"Tak poďme!"

Išla som s nimi smerom k lesu. Vošli sme dosť hlboko, sama by som tak ďaleko nešla, zvláštne, že ma z toho ešte nebolia nohy. Potom mi brat povedal:

"Liz, ja viem, že neveríš na naše staré legendy, ale mala by si, prosím nezľakni sa."

"A čo mi chceš ukázať, ako si v lese našiel medvedíka Pu?", a zasmiala som sa a aj on.

No isto, už len jeho sa báť. Zase začínajú s tými legendami, veď to nie je možné, predsa nie sme vo fantazy filme. On zabehol za strom, to sa ešte akože chce hrať na skrývačku, či mu fakt preskočilo? No, beriem tú druhú možnosť, vždy sa mi nezdal úplne normálny. Z môjho uvažovania ma prebral až slabý výbuch, ale keďže bol blízko, mala som možnosť počuť ho aj ja. Že by sa hral s pyrotechnikou? Nie, to sa mi nezdá. Keď v tom spoza stromu vyšiel obrovský čierny vlk, ale vyzeral priateľsky, kýval totižto chvostom. Z prvotného šoku som sa rýchlo prebrala, netrvalo mi to ani tri sekundy a začala som vážne rozmýšľať o tom, že tie legendy musia byť pravé, veď tu predo mnou stojí ozrutný vlk, ktorý má byť akože moj brat? preto som sa neisto spýtala:

"Dávid, to si ty?", a ozrutný vlk pokýval hlavou asi na súhlas.

Otec sa na mňa pozeral znepokojene, akoby sa bál, či náhodou neodpadnem, tak ma napadlo:

"No, ako macko Pu nevyzeráš!", brat iba pokýval hlavou a začal divne štekať, to mal byť akože smiech? Otec sa na tom tiež mierne pousmial a stisol ma. Cestou mi vysvetlili, že by som nemala štvať Dávida, pretuže je ešte vlkom len krátko a nevie sa moc dobre ovládať. Tiež mi povedali pravdu o tom, že maminu nepoškrabal medveď, ale ocino a všetky podrobnosti okolo vlkov a pripútaniu. Tiež mi povedali o upíroch aj to, že preto sa vlastne menia. Tiež aj to, že sa do mesta nasťahovali a volajú sa Hoppeovci a mám sa im vyhýbať. Uzavreli totižto s nimi takú istú dohodu, ako z Cullenovcami. To jediné ma z toho všetkého zaskočilo. Znamená to, že aj Chris je upír. A vlastne no a čo, veď ak sa to naši nedozvedia, možem s ním chodiť. Mám ho rada a zato, že je v našej rodine jeden vlkolak, no vlastne menič, sa s ním už nesmiem nikdy vidieť? Chodievali sme spolu aj tak a väčšinou sa mi podarilo jeho pach na mne pred Dávidom skryť. Najhoršie na tom všetkom bolo to, že sa nezačal meniť iba Dávid, ale aj ostatní. Ako druhý sa premenil Paulov syn Matthew, hneď na to aj Jaredov syn Michael. O trocha neskôr sa premenila aj Embryho dcéra Petra, tá to z nich brala najlepšie, bavilo ju to a taktiež bola z nich najmladšia, mala sedemnásť. Prekvapením bola premena patnásťročného, syna Setha, Mareka. No asi to majú v rodine. Ani mi tak nevadilo, že furt chodia za Dávidom k nám, ale vadí mi to, že sa ku mne pripútal Matt. Otcovi ani bratovi, vlastne nikomu to nevadilo, iba mne. Stále za mnou dolieza a ja mu stále hovorím, že nemám zájem. S Chrisom nám to klapalo výborne, chcel mi povedať, že je upír a ja som mu povedala, že už to viem a povedala som mu aj pravdu o mojej rodine. Taktiež aj o Mattovi, na to sa aj trochu naštval. Vysvetlila som mu, že on vlastne za to nemože. Raz večer sme si dohodli stretnutie pri lese, ktorý bol neutrálny. Nikam inam sme vlastne už ani nechodili. Mne bolo dnes úplne inak už od rána. Neviem prečo sa mi zdalo, že lepšie vidím. Asi na to niečo bude, pretože mi už ani zima dnes nebola. Zistila som to vlastne až teraz, pretože je šero a je okolo desať stupňov, a ja celkom dobre vidím a vobec mi nie je zima a to mám iba tenký svetrík. Chris si nič nevšimol, ale ani ja som sa tým dáko nezaoberala. Už bol zvyknutý na vlčí pach od mojho brata, to bude asi tým. Moj brat teraz častejšie chodí na hliadky, tak sa pred ním už nemusím toľko skrývať. Chodí na ne preto, lebo sa tu potuluje nejaká dvojica upírov pijúcich ľudskú krv. S Chrisom sme si sadli na jeden peň. Obaja sme boli hodne zamyslený. Chodíme spolu už štyri týždne, to je už celkom dosť. A okrem toho, som do neho strašne zaľúbená. Prerušil ma zo svojho premýšľania slovami:

"Liz, viem že spolu chodíme krátko, ale ja ťa aj tak hrozne ľúbim."

Vyrazil mi tým dych, ale aj tak som mu odpovedala: "Ja teba tiež, hrozne moc!"

Hneď po tom sa ku mne zohol a začali sme sa prvýkrát bozkávať. Bolo to krásne, Keď v tom som začula blízko mňa veľmi rýchlo biť srdce a nie jedno, ale tri...

5. kapitola

Autor: Eliza2 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Elizabeth Uley - 4. kapitola: