Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Elizabeth Uley - 2. kapitola

27.06.2010 (16:45) • Eliza2 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1098×

2. kapitola

Otec sa zo zamyslenia ihneď prebral, pričom pozeral už smerom na Dávida a zakričal mu, nech ide s ním. Potom sa rozbehol smerom k lesu a Dávid ho nasledoval. Vyzeralo to divne, dokonca až komicky, ale nesmiala som sa už len preto, že som sa Dávidovej zlosti poriadne bála.

V tom mi otec ešte zakričal: „Choď už aj dnu, Elizabeth!"

To ma trochu prekvapilo, kričí po mne, ani som mu nič nepovedala. Tak som šla dnu. Bola tam mamina, zase za sporákom a usmiala sa na mňa.

„Ahoj mami!"

„Ahoj, Liz, ako bolo poledný deň v škole a kde máš vysvedčenie?"

„Bolo fajn, konečne prázdniny a vysvedčenie dám na stôl v obývke, tak si ho potom pozri!" povedala som jej a šla som ho tam zaniesť.

Potom som šla hore do svojej izby, kde som si zapla notebook a písala som si s kamoškami. Dohodli sme sa, že zajtra pojdem s Verou a Rebekou nakupovať do Seattlu. Napísala som im, že sa pokúsim presvedčiť brata, aby nás zaviezol (z čoho si myslím, že asi skákali od radosti) a ak sa mi to nepodarí, tak im zavolám a zavezie nás Rebekin oco. Zišla som dole a sadla som si ku telke. Asi o desiatej mi začínalo byť podozrivé, že oco s Dávidom ešte nie sú doma, tak som sa spýtala mami, ktorá isto vedela, kde sú, pretože bola celkom kľudná.

Odpovedala mi: „Neboj sa, za chvíľu sa vrátia."

„No, len aby!" odpovedala som jej.

„Ak neprídu do jedenástej, tak zavolám kamoškám, že Dávid s nami nejde," pomyslela som si.

Už skončil film a tak som sa už zberala z gauča im zavolať, keď sa otvorili dvere a vošiel prvý oco a po ňom Dávid. Hneď ma napadlo, že sa ho spýtam, či nás odvezie, ale ostala som na neho iba zazerať. Totižto to iba preto, že mal na sebe iba potrhané kraťasy, alebo čo vlastne to bolo, mal tetovanie na ramene ako má oco a vyzeral, ako keby sa práve preháňal lesom, čo asi aj robil.

Ale aj napriek tomu mi to nedalo a opýtala som sa ho: „Dávid, nezavezieš nás zajtra s Verou a Rebekou do Seattlu na nákupy?"

On sa na mňa tiež prekvapene pozrel, prečo na neho nemám milión otázok, ale odpovedal za neho otec: „Prepáč, Liz, ale on zajtra s vami nemože ísť."

Zmohla som sa iba na: „Prečo?"

Dávid sa podozrievavo pozrel na oca a potom vyhlásil: „Som strašne unavený, keď pôjdete, budem pravdepodobne ešte spať."

„Aha," povedala som mu a rýchlo som vybehla do svojej izby, kde som zavolala kamoške.

„Ahoj Bebe, mám pre nás zlú správu, Dávid s nami nejde, že vraj je unavený a nechce sa mu."

„Bože, škoda, tak poviem ocovi a nedá sa ti fakt presvedčit?"

„Fakt nie a ešte dnes je voláky divný, predstav si, prišiel  domov iba v nejakých potrhaných nohaviciach, haha!"

„To som mala ísť k tebe dnes spať, škoda."

„No čo už, je to tu dnes celé nejaké divné, ja už pojdem spať, tak ahoj!"

„Čau a dobrú noc," povedala a hneď na to mi zložila.

Potom som šla do kúpeľne, osprchovala som sa a prezliekla do pyžama. Keď som odtiaľ vyšla, napadlo ma, že sa spýtam brata, čo s ním dnes vlastne je. Zaklopala som na jeho izbu a hneď na to som vošla dnu. Sedel na posteli a nad niečím tuho rozmýšľal.

Sadla som si k nemu a oprela sa o neho, pričom som sa ho spýtala: „Dávid, čo sa deje?"

Pozrel sa na mňa so zvláštnym výrazom na tvári a povedal: „Fakt prepáč, Liz, ale nesmiem ti to povedať."

„Tak nič, ak mi to budeš chcieť povedať, tak príď!"

Zazeral na mňa výrazom, či mi nešibe, že to z neho neťahám ako z chlpatej deky, ale ja som si povedala ani neviem prečo, že mu dám dnes pokoj. Ráno som sa zobudila a von bola poriedna búrka. No čo už, tie nákupy si aj tak užijem! Išla som najprv do kúpeľne a potom dole do kuchyne sa najesť. Tentokrát som si dala ovsené vločky s mliekom.

Otec vyšiel zo spálne ako prvý a hneď sa ma spýtal: „Čo ty takto skoro, veď je iba pol siedmej?"

„Ja viem, nechce sa mi spať, teším sa na nákupy," povedala som mu.

Zakrútil nado mnou iba hlavou a vybral si z chladničky včerajší obed, pričom si ho dal zohriať. Ja som išla do obývky a zapla som si televízor. Prepínala som všetky kanály a nakoniec som prepínala len tie hudobné, zakaždým na inú pesničku, keď v tom som z Dávidovej izby začula:

„Liz, prosím, stíš to!"

„Veď je to dosť ticho!" zakričala som mu a naštvaná som vypla telku.

Vybehla som zas do svojej izby a keďže som sa nudila, vytiahla som z police knihu a začala som ju čítať. Bola to kniha 'Romeo a Júlia'. Podľa mňa boli poriadne hlúpi, keď sa kvôli smrti toho druhého sami zabili. No čo už, konečne prešla desiata hodina a von zatrúbilo auto. Zchmatla som kabelku so všetkým svojím vreckovým a ponáhľala som sa na nákupy.

3. kapitola

Autor: Eliza2 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Elizabeth Uley - 2. kapitola :