Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 29. kapitola

18.03.2011 (18:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 7573×

29. kapitola

Edward:

Prešľapoval som pred školou. Urobil som hádam aj niekoľko kilometrov. Ja som sa tej mojej neskutočnej, úžasnej, dokonalej manželky nevedel dočkať. Ten včerajší telefonát ma priklincoval. Nemyslel som na nič iné, než na jej pery a vlniace sa boky, keď k nej prirážam.

Cítil som sa ako nejaký zvrhlík, ale vždy, keď som privrel oči, videl som len jej roztúžené oči a to ako sa prehýba v páse a vzdychá moje meno. Mal som čo robiť, aby som sa nerozbehol do rezervácie a nevzal si ju rovno v dome jej otca, na nepriateľskom území. Bolo by fakt zaujímavé, keby ma tam prichytili so spustenými nohavicami.

Včerajší večer bol šialený. Najprv ma provokoval Jacob a po tom telefonáte s Bellou ma prišiel Jasper požiadať, aby som opustil dom, lebo ten náboj, čo vo mne je, by zacítil aj na severnom póle. Samozrejme, ja som neodišiel, zato moja sestra môže mojej manželke a mojej nálade, ktorú mi Bella vykúzlila, ďakovať za neopakovateľnú noc s Jasperom. Už z diaľky som začul zvuk môjho auta. Vyšiel som pred školskú bránu a nervózne čakal. Bella nechápavo zastavila pred areálom školy. Okamžite som priskočil k miestu vodiča a natisol sa za volant. Bella mi hneď uvoľnila miesto a nechápavo sa na mňa dívala.

„Ahoj,“ šepla tichúčko. Ja som auto prudko otočil a vyštartoval plnou rýchlosťou preč od školy. Bella sa natlačila do sedačky. Mal som pocit, že som ju trocha vydesil. Stačil jej však jediný pohľad do mojich čiernych očí a rýchlo jej došlo, čo chcem. Namieril som si to medzi husté stromy a bolo mi jedno, či sa autu niečo stane.

„Edward, čo blázniš. Musíme do školy,“ povedala nahnevane. Prudko som zastavil, posunul som svoje sedadlo úplne dozadu a Bellu som jediným rýchlym pohybom stiahol na seba. Zalapala po dychu. Okamžite som sa prisal na jej zvodné pery a prudko sa jej predral jazykom do úst. Bol som tak neskutočne vzrušený, ako ešte nikdy. Bella ma odtláčala. Nechcel som ju pustiť, no potrebovala sa nadýchnuť.

„Edward, čo blázniš,“ šepla. Neznelo to ale presvedčivo. Zakňučal som.

„Bella, prosím. Prosím. Ja ťa tak veľmi chcem. Nemôžeš ma tak rozdráždiť a potom povedať nie,“ zašepkal som. Môj hlas zhrubol a zdrsnel. Perami som už blúdil po jej krku. Bella zostala bez pohybu. Pozrel som jej do tváre. Bolo to ako studená sprcha. Zmučene som sa odtiahol a hlavou buchol o opierku, ktorá sa okamžite odlomila. Bella sa na mňa chladne pozrela.

„Čo s tebou, upír!“ povedala rázne a mne to zrýchlilo dych. Hrala sa so mnou. Ona si vôbec neuvedomovala, že som na pokraji svojho ovládania. Zovrel som jej stehná, ktorými ma obopínala a hlasno jej zavrčal do ucha. Neplánoval som to, ale jednoducho mi to ušlo. Bella sa zachvela. Schmatla ma za ruky a prirazila mi ich k telu. Prekvapene som sa na ňu pozrel. Bella sa trocha nadvihla a rýchlym pohybom si stiahla modrý svetrík. Moje ruky vyštartovali po jej útlom páse, no ona mi ich znova prirazila k telu.

„Bella,“ zavrčal som výhražne. Pobavene sa usmiala.

„Ešte raz na mňa zavrčíš, tak si môžeš ísť za Brigitou,“ pripomenula mi tvrdo včerajšok. Cítil som sa tak bezmocne. Som predátor, upír a musím sa podrobiť rozmarom malej útlej tmavovlásky a to bez jediného slova alebo odporu. Vzal som si malého diabla. Bella obratne chytila môj opasok a jediným pohybom ho rozopla. Zastonal som a privrel oči. Bella rukou prebehla po mojom rozkroku a ja som znova zavrčal. Okamžite som otvoril privreté oči a ospravedlňujúco som sa usmial.

Bella mi rozhrnula košeľu a stiahla si podprsenku. Pritlačila sa svojimi nádhernými prsiami na moju hruď a podobne ako ja pred chvíľou, zavrčala. Vybuchol som. Totálne som zošalel. Vzal som si ju tak rýchlo, že nestíhala dýchať. Celú dobu som sám sebe hovoril, ovládaj sa, ale dá sa to pri tejto dokonalej bohyni. Obmedzil som snahu o sebaovládanie na kontrolu výrazu svojej manželky. Slastne privierala oči a vzdychala. To jediné ma momentálne zaujímalo. Surovo som do nej vnikal. Prizdvihoval som si ju za nahý, dokonalý zadoček. Miestami sa musela držať stropu auta, aby tlmila moje prírazy. Bella zrazu zadržala dych, čo ma hneď upútalo. Pozrel som jej do tváre a prirazil. Hlasno zastonala a ja som si ju ešte raz prizdvihol a vybuchol som tiež. Zastonal som jej do pier a jemne ich zubami stlačil. Za toto pôjdem do pekla. Bella sa mi zvesila na rameno a ťažko oddychovala. Aj môj dych sa konečne upokojil. Prešiel som rukou po Bellinom chrbte a ona sa zatriasla. Konečne značne ukojený som sa rozhliadol po tej spúšti, čo som urobil v aute.

„Tak toto v servise nevysvetlím,“ povzdychol som si. Bella sa poobzerala a potom uprela pohľad do mojich očí.

„To teda nie. Myslíš, že je to auto ešte pojazdné,“ opýtala sa s úškrnom.

„Dúfam,“ šepol som. Bella sa zo mňa začala dvíhať, ale to sa mi nepáčilo. Pridržal som ju a odpoveďou mi bolo buchnutie po ruke. Natiahla si podprsenku a svetrík. Ja som si rýchlo zapol nohavice a košeľu a bol som ako zo škatuľky. Moja manželka mala viac práce. Bezradne začala po aute hľadať nohavičky. Dobre som sa bavil. Vzdala to a nasúkala sa len do úzkych riflí. Nazula si topánky a začala si pred odlomeným spätným zrkadlom naprávať vlasy.

„Poďme do školy,“ šepla. Ešte som sa na ňu chvíľu díval.

„Milujem ťa,“ šepol som.

„Aj ja teba. Mám pre teba prekvapenie. Mám tu svadobný darček od Billyho,“ šepla. Nechápavo som sa na ňu pozrel. Nahla sa cez sedadlo a začala sa hrabať v plecniaku. Jej okrúhly zadoček mi trčal priamo pred tvárou a mal som chuť ju na seba znova stiahnuť. Jemne som ho pohladil, na čo som znova dostal po ruke. Bella mi podala pár listov papiera. Bol to list vlastníctva nejakého domu vo Forks.

„Patril mojim rodičom. Súd ho dal Billymu, aby ho predal a mal peniaze na moju výchovu. Neurobil to. Dal nám ho,“ šepla moja láska.

„Viem, kde je. Bude na ňom kopec práce, ale je to nádherný dom,“ šepol som.

„Vidíš. Ja si ho už takmer nepamätám. Od smrti rodičov som tam nebola.“ Pozrel som sa na svoju lásku.

„Tak čo? Ideme do školy alebo si pozrieť dom?“ opýtal som sa nadšene.

„Musíme do školy a potom pôjdeme pozrieť dom,“ šepla.

„Večer ťa do rezervácie nepustím. Potom sa mi znova nevrátiš,“ šepol som trucovito.

„Po veci si pôjdem zajtra,“ usmiala sa a nežne ma pobozkala na líce. Potom siahla do môjho vrecka na nohaviciach a nahnevane sa na mňa pozrela.

„Zlodej,“ zasyčala a strčila si svoje nohavičky do vaku. Chcel som mať malú pamiatku na ňu pre prípad, že by som sa nevedel dočkať konca vyučovania. Možno trocha zvrhlé, ale čo už.

„Budem mať potom menej práce s vyzliekaním,“ šepol som pobavene a naštartoval.

28. kapitola - 30. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 29. kapitola: