Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve stratené holubice - 5. kapitola

02.09.2012 (14:45) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 2288×

(Pohľad Belly)

Keď som vstala, bola som sama a to ma znepokojilo. Charlie tu už nebol a Victoria tiež nie. Pri spomienke na minulú noc som sa zachvela. Len dúfam, že sa s ňou Jake nestretol. A ak aj áno, dúfam, že sa nikomu nič nestalo. Victorii by sa nemalo, keď má ten dar utekať, ale Jake...

Zahnala som takéto myšlienky dôležitou úlohou - pripraviť si raňajky a nezosypať sa na zem. Prijala som výzvu.

Po raňajkách, ktoré skončili dobre, som vyšla von a čakala som na Victoriu. Do očí mi udrelo prudké slnko a ja som sa zľahka zaklonila na pätách. Čo ak Victoria kvôli slnku nepríde?

Na cestu odrazu zabočilo čierne auto a ja som si vydýchla. Zastavilo pred naším domom a motor prestal vrčať. Z auta vyšla Victoria a tvár mala zakrytú šatkou a na rukách mala kožené rukavice.

„Rýchlo dnu!" zasypela a tým najrýchlejším ľudským tempom vošla do domu. Až v dome si vydýchla a usmiala sa. Oči mala znovu červené, dokonca jasnejšie ako obvykle.

„Dnes asi nemôžeme ísť vonku," skonštatovala som a náš pohľad smeroval k oknu, za ktorým sa trblietalo slnko.

„Nie, asi nie," odpovedala Victoria a zložila si šatku. Dokonca aj keď do vnútra svietilo len svetlo z okna, koža sa jej ligotala ako diamanty.

„Čo chceš robiť?" spýtala sa ma a zatiaľ si dávala dole rukavice.

„Neviem. Asi len tak sa rozprávať," priznala som. Ostali sme v obývačke a ja som zatiahla roletu.

V hlave mi vŕtala otázka, či sa stretla s Jakeom. Keď som sa jej to spýtala, na chvíľu sa zamyslela a potom odpovedala: „Neviem. Niekoho som stretla a nebol to človek, ale ani upír. Zrejme to mohol byť vlkolak, len neviem, či ten tvoj... Jake." Pravda bola taká, že okrem neho mohol byť v lese ešte niekto iný. Možno Sam, alebo Paul.

„Hmm... čo si včera robila?" opýtala som sa jej po chvíli.

„Po love ma napadol ten tvoj kamoš, potom som išla do Seattlu, aby som si zohnala nejaké oblečenie na ochranu pred slnkom. Keby som to neurobila, asi by som tu ani nemohla prísť. Potom som už len išla odstaviť auto do lesa a čakala som do rána," oboznámila mi.

„A ty?"

„Ja som čítala a potom som zaspala." Trhla som sa pri myšlienke na ten sen. „A keď som sa v noci zobudila, navštívil ma Jake. Vedel o tebe, o mne, o upíroch, o Edwardovi, o všetkom..." Nedokončila som a znova som sa trhla, keď sa Victoria prudko postavila.

„On o mne vedel?"

„Ehm... áno, ale len to, že tu so mnou bol upír. Myslel si, že to je niekto z Cullenovcov." Všimla som si, ako si vydýchla. Znova sa posadila a svoj pohľad zabodla do steny oproti nej.

Ešte chvíľu sme sa rozprávali o vlkoch. Potom som začula štrngotanie kľúču v zámke. Okamžite som sa na Victoriu pozrela.

„Myslím si, že je načase predstaviť ťa Charliemu," šepla som a potichu dúfala, že slnko už nesvieti, aspoň nie tak, ako ráno.

Do dverí vošiel Charlie a ja som mlčky sledovala, ako si dáva dolu pištoľ a ako sa vyzúva. Keď prišiel do obývačky, ostal prekvapene stáť a ja som len nevedela, či z toho, že som dole a nie vo svojej izbe, alebo zo zatiahnutých roliet, alebo z Victorie, ktorá sa na mňa nervózne usmiala.

„Ahoj, ocko," pozdravila som sa. Nesmelo odzdravil, ale stále stál na jednom mieste.

„Oci, toto je Victoria," povedala som nesmelo a pokynula som na menovanú, teraz už stojacu po svojom boku.

„Dobrý deň," pozdravila Victoria zvonivo a podala mu ruku. Všimla som si, ako sa Charlie mykol, keď sa dotkol jej ľadových prstov.

„Ehm, rád ťa spoznávam, Victoria," odkašľal a pustil jej ruku. Potom prešiel k oknu a chystal sa otvoriť roletu.

„Ocko, nie!" vykríkla som a tackavo som ku nemu prišla. Charlie zastal s jednou rukou na rolete a prekvapene sa na mňa pozrel. Rýchlo som si vymýšľala výhovorku.

„Oci, Victoria... ona má..." Zúfalo som sa pozrela na Victoriu.

„Polyformnú svetelnú dermatózu," objasnila Victoria a ja som sa len nemo pozerala, keď vybľabotala niečo o vyhádzaní sa na koži pod vplyvom slnečného žiarenia. Charlie nakoniec nechal roletu roletou a sadol si k telke. Pustil si telku a venoval sa niečomu, čo vyzeralo ako ragby.

No, táto kapča nebola žiadna sláva. Chcem sa vás opýtať na jednu somarinu - je hudba, ktorú vyberám, dobrá?

A chceli by ste do poviedky začleniť Cullenovcov?

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dve stratené holubice - 5. kapitola: