Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve stratené holubice - 13. kapitola

10.10.2012 (10:15) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2125×

(Pohľad Belly)

Po dlhej debate s Victoriou som si musela ísť znova ľahnúť. Viečka ma pálili a kútiky očí som mala príšerne vyschnuté.

Victoria išla niekam von. Závidím jej to, že nemusí spať. Ten pocit beztiaže je naozaj fajn, ale... tie oči, ktoré ma nútili dotrepať sa do postele bez ujmy na zdraví, mi vážne nepomáhali.

Hocijako som sa snažila zaspať, hocijako som sa prehadzovala v posteli, nedokázala som zatvoriť oči a myslieť na celý deň. Čo teraz Victoria robí?

V duchu som myslela na to, ako sa s ľahkosťou prechádza po lese. Vietor jej pulzuje a vytvára jemné vlnky na šatách. Zem pod ňou vôbec nechrupčí a okolo je mŕtvolné ticho. Podla mňa asi robí niečo úplne iné, no aj tak ma tento obraz donútil zatvoriť oči a pod jemnými náchvevmi zimy zaspať.

(Pohľad Victorie)

Cítila som, že príde. Jeho slová neboli len prostoduchá hrozba. Určite sa už o chvíľu zjaví medzi stromami.

Bella teraz určite spí. Videla som na nej, že hoci sa vyspala v čase môjho (inak veľmi príjemného) lovu, myseľ jej zatláčala viečka dolu a tvár strácala mimiku.

Už prichádza.

Zaťala som ruky do pästí. Hnal sa tmavým lesom a hľadal ma. Jasné. Mohol by sa aj roztrhať, k Belle ho nepustím. Zvlášť nie teraz. Zaujímalo by ma, kedy sa rozhodol prejsť na našu stranu. Kedy sa rozhodol začať sa živiť ľudskou krvou. Bol už dosť blízko, aby mohol počuť moje myšlienky. Tentoraz vo mne nezvádzal boj túžob utiecť, neutiecť, ale zaútočiť, nezaútočiť? Počkám si na neho.

S jemným vrčaním som čakala, kým sa objaví medzi stromami.

A naozaj sa objavil. Pomaly vyšiel a s úsmevom podišiel až ku mne. Automaticky som sa od neho o dva metre odtiahla.

„Čo sa deje? Má naša Victoria strach?" opýtal sa výsmešne. Pri zvuku svojho mena som sa jemne otriasla.

„Prečo to robíš?" opýtala som sa ho skleslo a posadila som sa na zem. Sadol si oproti mne. Chvíľu sa na mňa pozeral, potom sa podoprel rukou a prehovoril.

„Pretože chcem, aby sa ku mne vrátila Bella. Ja ju stále milujem." Skvelé. Len dúfam, že si tu neprišiel vyplakávať svoju upíriu dušičku.

„Ale prečo ma provokuješ?! Ako ti to pomôže k tomu, aby ťa znova milovala?" vyštekla som na neho povýšenecky a pozrela som sa do tej jeho tváre zvraštenej v zaujímavej grimase.

„Myslíš si, že keď na teba zaútočím...?" nedokončila som vetu, no vedel, na čo myslím... Myslíš si, že keď na teba zaútočím a zomriem, vráti sa k tebe? Zamyslene mi prikývol. Ten chlap nemá všetkých päť po hromade.

„Áno, bude z toho nešťastná, ale zároveň aj vytočená a myslím si, že keď zistí, kto ma zabil, jediné, s čím za tebou príde, bude tvoja smrť," povedala som s trpkým úsmevom. To ho rozzúrilo. Prihnal sa ku mne a zdrapil ma za ramená. Ja som len na neho pozerala s otvorenými očami a snažila som sa mu vykrútiť. Zatriasol mnou a ja som na neho zavrčala.

„Takto nehovor! Bella bude moja! Nedovolím, aby si sem nakráčala akási depresívna ryšavá upírka a ukradla mi ju!!!" kričal. Oči mu od rozčúlenia zčernali.

„Prosím, upokoj sa a prestaň mi zasahovať do intímneho priestoru!" odsekla som nahnevane a kopla som do neho. Konečne ma pustil z toho nepríjemného stisku.

„Si taký pokrytec!" kričala som na neho podráždene.
„Myslíš si o sebe, aký si úžasný! Bezohľadná mŕtva potvora!" kričala som na neho a jeho výraz ma skoro rozosmial.

Odrazu zavrčal a začal sa pod napätím triasť.

„Prečo máš vlastne červené oči?" opýtala som sa ho.

„Lebo som to nezvládol!" zavrčal. Potom som už len videla, ako sa napol na skok. Začala sa okolo neho tvoriť červená žiara a ja sama som ho zaznamenala ako cieľ.

Edward sa rozbehol ku mne a pokúsil sa ma zraziť na zem. Vyšmykla som sa mu a on urobil len prázdny výpad na stranu. Bol zase pri mne. Niekoľko ďalších minút sme spolu zápasili a nikto zatiaľ neprišiel ani len o prst.

Bolo mi jasné, že má prevahu. Hocijako som sa mu šmýkala a snažila sa utiecť mu, každý jeden pohyb mi vyčítal z mysle. Neznášala som ten jeho blbý dar čítať myšlienky. To sa potom nemôže jeden upír ani sústrediť na boj.

V tej chvíli mi skočil na chrbát a zovrel ruku v kamennom stisku. Snažila som sa ho stiahnuť dole, ale márne.

S ohlušujúcim škripotom som prišla o ľavú pažu. Zajačala som od bolesti, ktorá mi do nej vstúpila. Edward zo mňa zoskočil dole a s úsmevom sa pozeral na moju tvár zvraštenú od bolesti. Chytila som sa za chýbajúci lakeť a nahmatala som len prázdny priestor. Ruku som mala preč až po vretennú kosť.

Toto nevyhrám. Už teraz som videla Edwarda, ako okolo mňa obchádza a pozerá na mňa.

Prinútila som pravú ruku narovnať sa a tvár stále meravú od bolesti som narovnala. Pozerala som sa do očí svojho zabijaka. Chodil okolo mňa v kruhoch a pozeral na mňa.

Z hrude mu vychádzalo divé vrčanie a rozoznievalo sa po celej ploche rúbaniska, na ktorom sme zápasili.

„Prosím, nie," šepla som úpenlivú prosbu a sledovala som jeho reakciu.

„Nemala si ma naštvať," odpovedal úlisne a znova sa napol na útok.

Keď po mne skočil, vyhla som sa mu a skočila ja po ňom, ale dosť nešikovne.

Zdrapil ma za látku na chrbte a hodil do prázdneho priestoru. Dopadla som na zem a pocítila dotyk jeho rúk na krku. Viem, že mi zostáva len pár momentov života.

V mysli mi zbehla tvár Belly, keď som ju našla. Keď sme išli okolo Forksu a ona hádzala svoj mobil z okna, aby ju nemohol nikto nájsť. Dnes na tej lúke. Na krku sa mi začínali tvoriť malé pukliny a ja som zasyčala od bolesti.

Ďalší obraz bol James. Vtedy, v tú poslednú noc, čo som bola s ním. Jeho slová: „Budem sa ponáhľať," a vášnivý bozk na rozlúčku. Na temeni som cítila prudkú bolesť.

Baletné štúdio. Jeho prach, ktorý som mala pri srdci, ktorý som si rozmazala po tvári.

Cítila som silný tlak na krku a pukanie bolo čoraz hlasnejšie a hlasnejšie.

V tej istej chvíli bolesť pominula a ja som si bola istá, že som mŕtva.

Opäť ďakujem všetkým, čo komentovali predošlú kapitolu. Znova špeciálna vďaka autorkám MischelleAliceCullen a RuskaVodka. Hudbu vyberám podľa pocitov poviedky, ďakujem za chválu výberu. Tieto piesne (Evanescence) proste milujem a sú inšpiráciou pri mojom písaní. 

A RuskaVodka, rozhodne si nezaslúžim pocvhvalu ako spisovateľka, som si istá, že hocikto iný by to dokázal napísať lepšie.

Musím priznať, že kapitola prekvapila aj mňa. Edward s Victoriou v lese, ako sedia na zemi a kecajú? Zaujímavá predstava.

Čo bude podľa vás s Victoriou? 

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dve stratené holubice - 13. kapitola: