Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve stratené holubice - 11. kapitola

01.10.2012 (20:45) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2223×

Edward si len odfrkol a znova zastal. Cez Victoriino plece som sa na neho pozerala s jemným smútkom.

Keby prišiel pred dvoma mesiacmi, s radosťou by som sa mu vrhla okolo krku, ale potom by sme sa asi s Victoriou nikdy nespriatelili a naše stretnutie by dopadlo buď mojou smrťou, alebo jej. Nad tou predstavou som naprázdno preglgla. A teraz stojí predo mnou a mňa pri pohľade do jeho nádhernej tváre nepichá srdce, nebolí duša.

Victoria stále stála nakrčená a vrčala. Podišla som k nej a položila som jej ruku na rameno. Ospravedlňujúco sa na mňa usmiala a narovnala sa. S Edwardom pri mojom dotyku až myklo.

Pousmiala som sa. Akoby až vtedy na mňa začala doliehať fyzická bolesť z pádu o strom a až teraz som zasyčala od pálčivej bolesti na hlave.

„Vidíš, čo si spravil?!" znova zasyčala Victoria a rýchlosťou blesku prešla k batohu položenému v strede lúky. Vytiahla z neho malú lekárničku a podala mi ju. Vďačne som si ju zobrala a vytiahla som z nej dezinfekciu s obväzom. Victoria a Edward na seba nevraživo pozerali.

Obmotala som si obväz okolo rany, no tak nešikovne, že sa mi po troch sekundách opäť zošmykol. Victoria si vzdychla a prisadla si ku mne, aby ma ošetrila. Edward zatiaľ... premýšľal? Neviem... V tvári mal bezduchý výraz a stále bol v bojovej pozícii.

Obväz mi našťastie už nespadol, ale oni dvaja na seba stále vrčali. No, ako mám šancu vidieť, upíri sú dosť agresívni. Victoria si sadla ku mne a pohladila ma po chrbte ruky. Edward okamžite zaostril na naše tváre. Je príšerne bojazlivý.

„Ona mi neublíži," povedala som a pozrela som na neho, „na rozdiel od teba," doplnila som a Victoria prižmúrila oči.

„Vážne?" šepol a ona na to vycerila zuby.

„Vypadni!" zasyčala a druhú ruku zaborila do vlhkej zeme.

„Lebo inak čo?" odpovedal s úsmevom a zopakoval jej provokačnú poznámku. Victoria zavrčala a vyskočila na nohy.

„V-y-p-a-d-n-i!" zopakovala pomaly a usmiala sa na neho. Edward len zaťal päste.

„A čo ak nie?" opýtal sa a podišiel ku nej o dve kroky bližšie.

„Prestaňte!" vykríkla som naštvane, ale tí dvaja ma ignorovali. Dopekla, zaujíma tu niekoho môj názor?

„Ver mi, že ťa nechcem zabiť, ale budem musieť, ak ten svoj upírsky zadok okamžite nevypakuješ a nezmizneš!" zavrčala a začala sa triasť. Toto bude zlé. Victoria má problémy s ovládaním a predpokladám, že po Edwardovi o niekoľko sekúnd vyštartuje a aj keď som ho nemilovala, mohlo sa stať, že by sa potom zranila práve Victoria a to som nemohla dopustiť.

„Prečo? Rozkážeš mi?" spýtal sa ironicky Edward a ja som od zlosti až zaťala päste. Prečo ju provokuje? Nie je už taký, aký býval.

„Nedokážeš si nájsť za Jamesa lepšiu náhradu ako človeka? Alebo si stroskotanec?" pýtal sa ďalej. Victorii sa už hrudníka drali nepreniknuteľné steny vrčania a rozlievali sa po celej lúke ako vibrujúci telefón. Prenikali mi až hlboko do ušných bubienkov. Toto nie je dobré... Toto nie je vôbec dobré. Victoria sa hrbila, triasla a napínala svaly na rukách.

„No tak, na čo čakáš? Zabil som ho," šepol potichu a usmial sa, „roztrhal som ho na kusy. Prečo ho nepomstíš? Ale ja som mu nakukol do myšlienok. Nemiloval ťa..." vyslovoval a zlovestne sa pri tom usmieval.

Victoria sa s tlmeným výkrikom rozbehla na neho a zdrapila ho za krk. Odtisol jej ruku a zovrel obidve dlane. Vyšmykla sa mu a so snahou zhodiť ho, mu skočila na chrbát. Znova ju odtisol.

Niekoľko ďalších momentov bojovali a ja som sa len nemo pozerala a v hlave som si prehrávala všetky myšlienky. Prečo to Edward urobil? Nie je taký, aký býval. So smútkom som sa pozerala na neho a Victoriu, ako bojujú a lámu pritom polovicu okolitých stromov. Ani jeden neprišiel ani len o prst, no aj tak som sa s hrôzou v očiach pozerala na moju bývalú lásku a najlepšiu priateľku. Videla som, ako ju Edward zdrapil za ruku a po čistinke sa začal rozliehať strašný škripot sprevádzaný jej výkrikmi a mojim rozhorčeným pohľadom.

„Už dosť!" vykríkla som čo najhlasnejšie a ich oči sa na chvíľu zastavili. Zapichli ich do mojej tváre.

„Neviem, čo to tu nacvičuješ, ale radím ti sa upokojiť, inak dám sama povel zabiť ťa!" pľuvla som na Edwarda a on si len zarazene vzdychol, akože sa vzdáva. Pustil ju. Victoria ho pustila a podišla ku mne. Na tvári sa mi uľavilo, keď som zistila, že jej nič nie je a pravá paža ostala celá.

„Bola by som rada, keby si odišiel," povedala nenávistne.

„A myslím si, že Bella je na tom podobne," dodala a žmurkla na neho.

„Má pravdu... Choď!" prikázala som mu a podišla som ešte bližšie.

Vyslal ku mne ešte jeden zničený pohľad, nevraživý na Victoriu a potom sa rýchlosťou blesku presúval preč z lúky. Ostala po ňom len dusná atmosféra, polovica stromov polámaných a boľavá rozbitá hlava.

Prečo ma odchod niekoho z nich vždy zmôže? Cítim sa, akoby som práve behala cezpoľný beh. Nebola to únava fyzická, ale psychická, no to jej neuberalo na sile. Znova som klesla do trávy a ruky si zložila do lona. Victoria si prisadla ku mne a ja som sa o ňu oprela.

Chvíľu sme mlčky sedeli, ona nehybne ako skala, ja s plytkým nadychovaním a vydychovaním. Potom sme vstali, Victoria si na seba znova navliekla ruksak a ja som si napravovala obväz. Obe sme uznali, že dobrá nálada sa už neobnoví a vydali sme sa späť k nášmu autu. 

Mrzí ma, že medzi kapčami boli také odchvíľky... nabudúce to bude lepšie. :) Páčila sa kapitola? A keď áno, poprosím o hlas v Naj poviedka mesiaca Október. :) Urobíte to pre mňa?

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dve stratené holubice - 11. kapitola: