Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve stratené holubice - 10. kapitola

26.09.2012 (08:45) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2157×

 Pohľad Victorie:

Už od rána som tušila niečo zlé, len som to Belle nechcela povedať. Prednedávnom mi vysvetlila to, aká som paranoidná a ja som sa snažila ju svojimi predtuchami veľmi nestrašiť. Ale dnes to bolo iné. Videla som na nej to, že tuší nebezpečenstvo.

 Išli sme v aute a ja som stále tušila to niečo. Nedokázala som sa zbaviť toho neodbytného pocitu, ktorý mi predstavoval môj dar. Dopekla aj s ním! Hodí sa len keď bojujem, a to nie je v poslednej dobe tak často. Bella si všimla moje nervózne šoférovanie.

 Až v lese som povedala dôvod toho, prečo som taká nervózna.

„Nemám dobrý pocit," priznala som.

„Ani ja," pripustila aj ona a pozrela na mňa. Pousmiala som sa a tiež som som na ňu pozerala. Samozrejme sa stalo to, čo je zvykom a Bella zakopla o konár a spadla. Vybuchla som do smiechu. Zlý pocit bol zrazu fuč. Asi som jej mala pomôcť, ale nedokázala som sa prestať smiať. Ale znervózňovala ma jej krv vytekajúca z poškriabaných rúk, ale aj tak som jej podala ruku a vytiahla som ju na nohy, pretože jej pohľad naznačoval: Ja si po teba prídem. Ruky som si utrela do blúzky, no stále som sa chvela pod pocitom teplej krvi na nich.

Počas hodinovej cesty sa jej podarilo ešte niekoľkokrát zakopnúť. Páni, to dievča naozaj priťahuje nebezpečenstvo! Zložila som ruksak a ona si sadla na zem. Prisadla som si k nej a sledovala ju.

„Mohla si mi pomôcť," zasyčala a ja som znova vybuchla do smiechu.

„Mala si vidieť svoj výraz!" vykríkla som v návale smiechu. Jej pohľad ma donútil prestať sa smiať, pretože na mňa pozerala prižmúrenými očami. Divila som sa, že som pod nimi nevzplanula.

„No a?" spýtala sa uštipačne a zatvárila sa.

„A nič. Poukazovala som na tvoje herecké nadanie," povedala som, ale dokázala som zachovať vážnu tvár. A zlý pocit sa začal vracať.

„Dobre. Z čoho máš zlý pocit?" Pozrela na mňa a ja som zaťala zuby.

 „Príde sem... niekto, len si nie som istá kto. Ku mne má nepriateľský postoj a bojím sa, že sa z toho vyvodí niečo zlé," povedala som potichu a snažila som sa rozpoznať, či je ten niekto upír, alebo čo.

„Tak prečo sme išli sem?" spýtala sa sarkasticky a znepokojene. Skoro som na ňu vycerila zuby. Prečo mi dáva také inteligentné otázky?

„Neviem. Niečo mi hovorí, že tu sa s ním bude lepšie stretnúť," šepla som. Bella vstala a začala sa pomaly prechádzať po lúke.

Ten niekto išiel sem. Cítila som nebezpečenstvo a moje oči začínala obklopovať červená žiara. Bol tu. Dovolí si zabiť Jamesa, opustiť Bellu a teraz ide sem? Kompletný idiot. Okamžite som vzala Bellu a pritlačila ju o strom na druhú stranu čistiny ako tá, z ktorej som ho cítila.

Otočila som sa od nej a v agresívnom postoji som sa postavila šesť metrov pred ňou.

Vyšiel cez stromy a bol v agresívnom postoji. Mal červené oči, nie zlaté. Takže nám vegetariánik trochu zmenil životný štýl, všakže? Cez vycerené zuby mu vychádzalo vrčanie a on sám nenaznačoval veľké priateľstvo. Bál sa o Bellu, rovnako ako aj ja. Sústredila som sa len na neho a zaťala päste.

 Pohľad Belly:

 Edward si stále premeriaval pohľadom Victoriu a prebodával ju ním. V mysli mi napadla veta: Keby mohol pohľad zabíjať.

Vypleštenými očami som pozerala na Victoriu, na neho a stále dookola a srdce mi splašene bilo. Ona mala ruky zaťaté a napnuté ako pazúre. Zaťala som nechty do drsnej kôry stromu.

„Čo tu chceš?!" zavrčal spýtavo a výhražne a pohľadom si premeriaval Victoriu. Jeho hlas bol stále rovnako nádherný.

„Čo asi?" odpovedala mu tvrdo a sarkasticky. Doplo mi, že Edward zrejme o našom vzťahu nič netušil. Aká som len inteligentná. V tejto chvíli mi dobre padlo, že Edward nevie čítať moje myšlienky.

„Ani sa jej nedotkneš!" Výhražný podtón sa niesol tichým prostredím a jeho tvorca s takým istým výhražným výrazom schladil Victoriu.

„Lebo inak čo?" opýtala sa ho posmešne a v sekunde sa dostala až ku mne. Jemne ma chytila za zápästie. Striaslo ma, no nie kvôli nej, ale kvôli mrazivému dotyku. Nebála som sa jej. Neublížila by mi, no Edward zrejme rovnaký názor nemal.

Zavrčal a skočil na ňu. Pustila ma a on ju pevne schmatol za golier belasej blúzky a druhou rukou za krk, na čo zasyčala a spadla na zem. Chytila mu ruky a snažila sa mu ich odtiahnuť od hrdla. Prostredím sa začal niesť tichý škripot a videla som, ako jej začali pukať kraje krku.

„Nie!" vykríkla som a chytila som Edwarda za ruku. Viem, vpliesť sa do hádky dvoch upírov nie je ten najlepší nápad, ale Edward jej nesmel ublížiť. Samozrejme, môj pokus vyšiel asi na to, že ma kamenné zovretie odhodilo preč.

Preletela som vzduchom a spadla na strom asi v polovici jeho výšky a šmykla sa na zem. Do tváre, ktorá bola červená od mojej krvi, sa mi zabodli dva páry rubínových očí.

V tej istej chvíli Edward Victoriu pustil a vybral sa ku mne. V očiach mal lačný výraz. Victoria sa ovládla lepšie. Skočila mu na chrbát a zložila ho na zem.

„Ak jej ublížiš, ver mi, že si to do konca svojej úbohej existencie zapamätáš. A keby sa tak stalo, nebude taká dlhá," zasyčala mu do ucha a pustila ho. Pred tým sa ubezpečila, že sa ovláda.

„Bella? Čo ty... Ako je možné, že... vy...?" pýtal sa prihlúplo Edward. Bolo mi proti srsti ho osloviť. Akosi som ho prestala milovať. Po prvé: Pokúsil sa ma zabiť, po druhé: Chcel zabiť Victoriu a po tretie: Opustil ma.

„Nič ťa do toho nie je. Áno, Victoria je moja priateľka a nič na tom nezmeníš," povedala som mu tvrdo a do očí za mi znova začali tlačiť slzy.

„Bella, veď ťa chcela zabiť!" protestoval a vrhal na mňa zmučené pohľady.

„A ty hádam nie?" položila som mu jednoduchú otázku. Sklonil hlavu a bronzové vlasy sa mu pohrávali s vetrom. Victoria podišla až ku mne.

„Nedokážeš si predstaviť, ako ma mučí, keď ťa s ňou vidím," povedal a ja som sa len zasmiala. Ten upír nemá všetkých päť pohromade.

„Veď ma nemiluješ alebo sa mýlim?" opýtala som sa ho znova.

„Bella!" vykríkol a znova ku mne podišiel o niekoľko krokov dopredu.

Victoria sa postavila predo mňa a zavrčala. „Ver mi, že jediné, čo ma drží pred tým, aby som ťa roztrhala na kusy je to, že si sa pri Belle ovládol. Ak urobíš jeden nepredvítateľný pohyb, je po tebe," šepla mu výhražne a vycerila žiarivé zuby...

Kapitola končí uprostred deja. Bol to požadovaný efekt, aby vás to donútilo otvoriť si ďalšiu kapču :-) :-/ Prosím, prosím o komentíky. 

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dve stratené holubice - 10. kapitola: