Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve polovice jedného celku - Prológ

08.11.2012 (16:00) • Lola16 • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 1858×

Dve polovice jedného celku - Prológ

Edward

Kráčal som po chodbách Volterry a každý, kto mohol, sa mi vyhol. Predstavoval som pre nich nebezpečenstvo. Dokonca aj sám Aro Voltury nevyhľadával moju spoločnosť. Jediný dôvod môjho bytia na tomto mieste bolo to, že som sem prišiel splatiť dlh Arovi, ktorý má zachránil pred vlkolakmi, ktorí sa ma pokúšali zabiť. Ešte mi ostávajú tri roky a splatil som svoj päťdesiatročný záväzok a odídem, aj keď sa mu to veľmi nepozdáva. Nie jedenkrát mu poslúžil môj dar. Som jeden z najvzácnejších upírov, ktorých tu má. Ako som sa blížil k hlavnému sálu, tak som zacítil tú najkrajšiu a najpríťažlivejšiu vôňu. Najrýchlejšie ako som mohol, som sa rozbehol za tou arómou, ktorá vo mne vyvolávala tie najdivokejšie pudy. Moje sebaovládanie bolo v troskách, ale nejako veľmi mi to neprekážalo. Teraz som bol predátor, ktorý loví svoju obeť. Každým nádychom som viac a viac túžil po tej červenej tekutine, ktorá uspokojí moje túžby. Počul som desiatky sŕdc, ktoré divoko búšili a vreskot, ktorý vyvolával vo mne potešenie. Nikdy som nejedol v hlavnej sále, lebo som si sám vyberal svoju obeť. Vyžíval som sa v strachu a v neistote, keď som ich sledoval v tmavých uličkách. Každučký ich výdych a nádych strachu, pokus o útek a najlepšie bolo, keď som sa pozeral do ich tváre, ktorá vo mne vyvolávala záchvevy nadradenosti.

Otvoril som dvere od miestnosti, kde sa nachádza niečo, čo teraz chcem najviac na svete. Pozrel som sa na miesto, kde sa nachádza. Bolo to malé asi päťročné dievča, ktoré strnulo sedelo Arovi na kolenách. Bezmyšlienkovito som sa vybral za nimi. Aro videl v mojich očiach to šialenstvo. Prikázal svojím strážcom, nech ma zastavia, aj keď s veľkou neochotou, ale nemali na výber, tak sa ku mne vybrali. V ich mysli som čítal ten strach z mojej osoby. Vyvolalo to vo mne radosť, ale teraz to bolo druhoradé. Túžil som sa teraz len dostať k svojej koristi, ktoré predstavovalo to malé dievča. Demetri sa ma pokúšal chytiť pod krk, ale nepodarilo sa mu to. Vyhol som sa mu, ale moje potešenie netrvalo dlho, lebo som zbadal Jane a Aleca, ktorí stali za Arom. Vrátili sa z misie. Jediní upíri vo Voltere, ktorí sa ma neboja. Skôr by som povedal, že aj ja mám pred ich darom rešpekt. Zastal som, lebo som sa neodvážil ísť ďalej. Jediné, čo dokáže zastaviť upíra pred tým, aby sa nezahryzol do svojej koristi, je pud sebazáchovy. Svoj šialený pohľad som upieral na to dievča, ale zvláštne bolo, že som nepočul žiadnu jej myšlienku. Začalo ma to zaujímať, ale stále som pociťoval tú neznesiteľnú bolesť v hrdle.

V Arovej mysli som si prečítal, že je tou malou zaujatý a to hlavne preto, že jej nemohol prečítať myseľ. Už teraz ju chcel mať vo svojej garde, ale teraz ju ešte nemohol premeniť. Stalo by sa z nej iba krvsajúce monštrum, ktoré nemysli na nič iné iba na životodarnú tekutinu.

Z myšlienok ma vytrhlo až to dievča, ktoré sa pravdepodobne dostalo zo šoku a jej telo sa začalo otriasať vo vzlykoch. Na tvár jej dopadali slzy. Zrazu svoj pohľad nemierila na mňa a s tým ma úplne odrovnala. Začal som sa topiť v čokoládových očiach. Cítil som, ako keby ma k nej niečo pripútalo. Svaly na tele sa mi začali uvoľňovať a ja som vedel, že jej už odo mňa nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Od tohto okamihu som si nevedel predstaviť svoju existenciu bez nej. Každú bunka môjho tela túžila byť pri nej a nikdy ju neopustiť.

Začalo mi vadiť, prečo ju ma v náruči Aro a nie ja. Čo keď jej niečo urobí? Stačí len trošku neopatrný pohyb a mohol by ju aj zabiť. Pri tej predstave sa mi stiahlo moje mŕtve srdce. Vedel som, že bez nej by som už nemohol existovať na tomto svete. Zľakol som sa svojich myšlienok, ale hlavne svojich pocitov. Aro nás pozorne pozoroval a zrazu sa hrdelne zasmial. V hlave mal iba to, že som sa do toho malého anjelika pripútal. Prekvapene som svoj pohľad zamieril naňho. Pre upíra je pripútnie sa najdôležitejším okamihom v jeho existencii, lebo to znamená, že našiel svoju druhú polovičku. Bytosť, s ktorou chce prežiť večnosť, stáť po boku v dobrom aj v zlom.

Cítil som, že je to pravda. Ja som sa pripútal. Pohol som sa k nej. V mysli Jane som videl, že keď urobím ešte jeden pohyb, tak na mňa použije svoj dar. Pri tej predstave som sa zatriasol, ale aj tak som sa pohol vpred. Čakal som, kedy padnem v bolestiach na zem, ale nestalo sa tak. Aro ju zastavil. Rukou jej naznačil, nech ma pustí. Čím bližšie som bol, tak tým intenzívnejšie som cítil ten požiar v mojom hrdle, ale ani to ma nemohlo zastaviť. Bol som už len krok od toho zázraku a už k nej naťahoval ruky. Ona namiesto toho, aby skončila v mojom náručí, tak odvrátila odo mňa pohľad a svoju hlavu zaborila do Arovho ramena. Bála sa ma. Bodlo ma v mojom skamenenom srdci. Nechcem, aby niečo také cítila.  

O týždeň neskôr

Sedel som v aute s Bellou, ktorá pokojne spala a smerovali sme na letisko. S Arom sme sa zhodli na tom, že Volterra je pre ňu veľmi nebezpečná. Niekoľkokrát sa ju upíri pokúsili vysať, ale stále sa mi tomu podarilo zabrániť, ale možno raz by som mohol prísť neskoro. Tú myšlienku som zahnal do najtemnejšieho miesto v mojej mysle. Teraz jej nič také nehrozí. S Arom sme sa dohodli, že až do premeny s ňou budem bývať niekde mimo Volterry. Akurát teraz sme smerovali na Aljašku, kde dočasne budeme žiť. Pokiaľ si ľudia nezačnú všímať, že nestarnem.   

Autor: Lola16 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dve polovice jedného celku - Prológ: