Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dulce Jane - 9. kapitola

19.06.2010 (20:30) • JaneVolturi1111 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2488×

Pred narodením - Jane:

Je to už deväť mesiacov, čo nemôžem prestať myslieť na Michaela. Stále ho ľúbim nesmiernou láskou, ktorá ešte viac rastie. Nechápem len tomu, prečo mi to povedal? Afton sa snaží, stále o to, aby som ho ľúbila. Len problém je v tom, že sa na neho nedokážem inak pozerať ako na staršieho brata. Za 2 mesiace mám 18 rokov. Nakoniec sa aj splní to, že v 18 budem upírka. Čo to má byť?

„Mami, dedo, pomôžte mi!“ kričala som.

Rýchlo všetci utekali pozrieť sa, čo mi je.

„Choďte preč! Gianna, prines mi studené uteráky. Začína rodiť,“ povedala mama.

Všetci museli ísť, keďže mama a Gina sú ľudia, tak mi pomáhali. Celé 2,5 hodiny som rodila. Nakoniec sú to trojičky. Dve dievčatká a chlapček.

„Ako sa budú volať?“ spýtala sa Gina.

„Amélia Gina Volturi.“ Podala som ju mame.

„Alina Coral Volturi.“ Podala som ju Gine.

Nakoniec som si zobrala môjho chlapčeka.

„A toto je Michael Emílio Volturi.“

Mama zavolala rodinu, ktorá čakala celý ten čas pred dverami. Povedala som im mená mojich detí.

„Sú nádherné, Jane. Závidím ti,“ povedala Bonnie.

„Povieš to aj Michaelovi?“ doplnila ju Adrianna.

„Ďakujem, Bonnie. Nie Adrianna, nepoviem mu to! Nezaslúži si to vedieť!“ odpovedala som im.

„Jane, síce viem, ako ti ublížil, ale mala by si mu to dať vedieť,“ povedal Aro.

„Myslíš? Ja mu to nepoviem, nech mu to povie niekto z vás, od vás by sa to mal dozvedieť nie odo mňa. Ja som sa mu neozvala od našej hádky a poslala som ho kade ľahšie a aj jeho rodinu,“ smutne som povedala.

Bolí ma to, keď na môjho Michaela myslím. A teraz aj na otca mojich detí.

„Dobre, Jane, keď chceš, ja mu to poviem.“ Ponúkol sa Afton.

„Ďakujem, Afton. Aro? Kedy budem môcť byť upírkou?“

„Kedy len chceš.“

„Čo tak dnes?“

„Dnes? No dobre. Odveďte deti. Premením ju a priveďte nejakého človeka. Bude mať hlad,“ dopovedal.

Ja som sa s mojimi deťmi rozlúčila, ako keby to bolo naposledy. Pobozkala som ich. Afton a ocko išli povedať Michaelovi, že má deti menom Amélia Gina, Alina Coral a Michael Emílio. Dúfam, že sa nepobijú.

„Jane, si pripravená?“ spýtal sa Aro, keď všetci odišli.

„Áno, som pripravená,“ odpovedala som mu.

„Tak dobre. Daj mi ruku.“

Dala som mu ruku. Chytil ju. Chvíľu váhal, ale nakoniec sa zahryzol. Po chvíli prestal, ale ja som vedela, že je to pre neho moc ťažké. Au, tá bolesť. To je na nevydržanie.

„To bolí. Čo sa to deje? To bolí.“

„Jane, neboj sa, to prejde.“

Dal mi napiť z jeho krvi. Bola taká dobrá. Zrazu tma. Čo to znamená?

„Caius, Jane, nedýcha!“ kričal.

Rýchlo tam prišla mama, Caius, Marcus, Felix, Demetri, Renata a Heidi.

„Ako je možné, že neprejavuje žiadne známky života? Aro sprav niečo,“ plakala mama.

...

„Kto si?“ pýtala som sa postavy v bielom.

„Jane, to som ja Didyme,“ odpovedala.

„To znamená, že som mŕtva?“ vystrašene som sa spýtala.

„Áno, ale ty sa tam musíš vrátiť. Tvoje deti ťa potrebujú.“

„Ako sa mám vrátiť? Je pravda, moje deti ma potrebujú, ale už nemám Michaela.“

„Tvoj Michael sa vráti. Želaj si, aby si tam bola. Pozdrav rodinu a povedz Arovi, že som mu odpustila.“

„O akom odpustený to hovoríš?“

„On bude vedieť.“

Zrazu zmizla. Kde je? Je ešte krajšia ako na obrazoch.

...

„Didyme?!“ vykríkla som, ale to už som bola opäť s rodinou.

„Didyme? Jane, čo sa stalo?“ spýtal sa Aro.

Podala som mu ruku a už vedel.

„Ďakujem,“ usmial sa, ako to povedal.

„Mám hlad,“ povedala som, no oni sa zasmiali.

„Hneď tu bude Corin aj s tvojím jedlom,“ povedal Caius.

Pokožka sa mi ešte viac zosvetlila, oči som mala červené ako rodina, ale hlad obrovský. Prišiel Corin s človekom. Dala som si ho ako zákusok. Poďakovala som.