Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý začiatok Emmetta McCarty Cullena 9. kapitola

22.01.2011 (16:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 504×

"Tvoj smiech je môj liek."

9. kapitola

hudba

Rozhodli sme sa pre veľmi nenápadne mestečko Pomarance. Je to jedno z miest v Taliansku. Patrik mi celý večer pišťal za ušami, že chce ísť do Talianska, neviete si predstaviť, aký tón vie nadobudnúť jeho hlas pri prosení, už nikdy to nechcem zažiť. Mali by sa začať vyrábať štuple do uší pre upírov... možno začnem nový biznis.

„Emmett!“ kričal na mňa Patrik a hádzal do mňa cestovné tašky.

„Odkiaľ to máš, Patrik?!“

„Bol som nakúpiť,“ zaštebotal a ja som sa bál otvoriť tašky, možno na mňa z jednej vyskočí nejaký blonďák s modrými očami. Bŕ, striasol som zo seba tú predstavu a vstal! Vzal som tašky a zaplatil ubytovanie. Patrik už stál vonku opierajúc sa o auto.

„Ako upír ma začínaš prekvapovať!“ Zasmial som sa a hodil veci do kufra, to ma už Patrik čakal na mieste spolujazdca.

„Nikdy som si nemyslel, že to bude všetko také rýchle... baví ma to!“ zvýskol a ja som si zapchal rukami uši, mučenícky som sa na neho pozrel a on len prevrátil oči.

„Citlivka,“ odfrkol a ja som zaradil rýchlosť.

Patrik sa  začal hrať s rádiom a púšťal rôzne piesne.

„To nemyslíš vážne!“ zakričal som a otvoril obe okná, tá pieseň musela ísť von!

„Je to super pieseň, mám pri nej chuť vrtieť bokmi!“ Smial sa a ja som sa musel tiež.

„Len nie pred mojimi očami, Patrik!“ Smial som sa a on mi na to pohotovo vyplazil jazyk.

„Už sme tu?“

„Ešte nie.“

„Už?“

„Nie, Patrik!“

„No, dobre... už?“ Volant mi začal pukať pod stiskom dlaní a Patrik sa začal hurónsky smiať. Ja toho chlapca zabijem, práve dochádzam na to, že premeniť ho bola chyba. To som aj ja tak neznesiteľne otravný? Prosím, povedzte mi, že nie!

„Keď tam prídeme, musím ísť hneď na nákupy a chceš sa tam usadiť, či cestovať,“ reptal a ja som si vzdychol.

„Sám si chcel cestovať...“

„Aha, áno! Dobre, takže iba nákupy!“

Dorazili sme neskoro večer, čiže boli všetky obchody zavreté, našťastie! Našli sme si kvalitný hotel, kde nehrozili žiadne pavúky. To by ste sa divili, ale Patrikova fóbia nezmizla! Skôr je ešte horšia, že vraj ich teraz vidí ešte detailnejšie a to je strašidelné.

„Čo budeme robiť?“

„Môžeme zájsť do mesta?“

„Emmett, chceš vyzerať ako normálny človek alebo ako nejaký zvrhlík?“

„Prečo? Ale páči sa mi skôr ten zvrhlík.“ Oblízol som si pery a Patrik na mňa vyjavene pozeral.

„No, ako chceš, mne je to jedno. Aj tak nemajú najmenšiu šancu nás zatknúť. Takže čo...“

„Mesto!“ zavelil som a pustil v aute hudbu, normálnu hudbu, podotýkam, nahlas a rútil sa do ulíc Pomarance. Zaparkovali sme a hneď na to sme hrali naháňačku po meste, behali sme okolo ľudí, robili na nich ksichtíky, no ani jeden z nich nemal šancu vidieť to. Smiali sme sa a ľudia sa vyľakane otáčali. Šeptali si popod nos, či im nešibe.

„Mám ťa!“ zakričal Patrik a skočil po mne. Zrazu sme sa ocitli vo fontáne. Nebola tu ani jedna osôbka. Aj tých pár ľudí, čo sa ešte prechádzalo po meste, išli domov z práce. Ocitli sme sa vo fontáne, kde sme sa začali špliechať. Kričali sme, smiali sa, robili sme zo seba bláznov.

„Emmett?“ zašeptal Patrik a ja som sa vynoril spod vody.

„No?“

„Počujem sirény!“ zasmial sa a obaja sme utekali z vody, behom sa nám hneď uschli šaty. Do hotela sme dorazili obaja okúpaný a spokojný.

„Na toto si môžem zvykať.“ Zasmial sa a ja som ho potľapkal po ramene.

„Chýba mi, že pod každým mojim dotykom už nepadáš na zem.“ Zasmial som sa a on mi päsťou udrel do ramena.

„Au!“ sykol som a on sa na mňa ospravedlňujúco pozrel.

„Zabudol som!“ Mykol plecami a obaja sme sa hodili do postele... zabudol som podotknúť, manželskej postele.

Patrik

Nikdy by som nečakal, že môže niečo ako upír existovať, ale ďakujem Bohu. Milujem tento nový život, všetko, čo mi kedysi trvalo hodiny, teraz mám urobené za dve minúty. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, kde by som bol, keby ma v ten večer Emmett nenašiel. Priznám sa, že jednu chvíľku som dúfal, tak veľmi som dúfal, že je gay. Škoda, že nie je, ale mám ho rád aj tak, je ako môj brat.

Lietal som po meste a vybavoval odvoz, Emmett a ja sme sa včera dohodli, že odcestujeme... tak veľmi chcem vidieť Európu a Emmett predsa nič nenamietal, teším sa na tento život, nekončený život.

Viem, že sa chvíľu bál a viem, že si to vnútri v sebe stále vyčíta, ale snáď raz príde na to, že to bola tá najlepšia možnosť.

„Emmett, vstávaj!“

„Patrik, dobre vieš, že nemôžem spať!“

„Jáj, zabudol som!“ zasmial som sa a on do mňa hodil vankúš. Vypľul som pár pierok a pozviechal sa zo zeme, hlupák!

„Kam pôjdeme dnes?“

„Ty naozaj neposedíš.“ Krútil nado mnou hlavou a ja som na neho pozeral ako na ducha. Priskočil som k nemu, aj keď viem, že to nemá vyznám, som mu odmeral teplotu.

„Čo to robíš?“

„Skúšam, či si v poriadku, nejako nám dospievaš.“ Vtom si ma predhodil cez rameno a utekal so mnou do lesa.

„Emmett! Okamžite ma pusti, stále mám väčšiu silu a nebojím sa ju použiť.“

„Len to skús, špunt!“ V tom momente sme zastali pri potoku a on ma doň hodil.

„To si nedomyslel!“ Smial som sa, pretože tá voda v potoku mi nesiahala skoro ani po členky. Smial som sa a Emmett sa durdil pod smrekom.

„No tak, Emmett!“

„Emmettík!“ Ani sa na mňa nepozrel.

„Dúfam, že si uvedomuješ, že práve to, čo robím, robím pre teba!“ zavrčal som a začal sa v tom potoku váľať, namáčal som si každú časť svojho tela a počul len Emmettov hurónsky smiech, však počkaj!

Vyliezol som z toho bazéniku pre deti a on na mňa vďačne pozeral, snažil sa nesmiať, no kútiky úst mu stále cukali hore.

„Som spokojný!“ Vyhlásil a vtisol mi pusu na líce. Ostal som tam stáť ako obarený, prvá pusa od chlapca! Myslím, že by som si mal založiť denník!

Emmett

Dni ubiehali ako voda a každý jeden bol skvelý... rozhodli sme sa, že budeme cestovať ďalej. Patrik je práve u kozmetičky a ja si skúšam lakovať nechty na čierno, že vraj je to in... teda mal to na fotke Ozzy.

A áno, zabudol som... ďalšia zastávka je Volterra.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý začiatok Emmetta McCarty Cullena 9. kapitola: