Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý začiatok Emmetta McCarty Cullena - 8. kapitola

14.10.2010 (21:30) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1341×

8. kapitola

Pomaličky som sa na neho otočil a pozrel sa mu do jeho gaštanových očí.

„Prosím?“ Zdalo sa mi, že som zle počul, ale to nie je možné, som predsa upír.
„No, či ma nepremeníš, nebude to tak jednoduchšie?“ predostrel mi jednoduché riešenie. Jednoduchšie, samozrejme, že to bude jednoduchšie, ale...
„Bude. Si si istý?“ zadíval som sa mu do tých jeho kukadiel. Zrkadlila sa v nich čistá odvaha.
„Áno.“ Emmett nie! Zabiješ ho. Toto nezvládneš. Ale áno. Nebude hroziť riziko, že sa poreže. Bude to jednoduchšie.
Jednoduchšie. Pre mňa... A preňho?
Podišiel ku mne, akoby vedel, že sa neviem rozhodnúť. Alebo som sa už rozhodol?
„Emmett? Je to moje rozhodnutie, ja to chcem. Chápeš?“
„Stratíš všetko,“ použil som Rosine slová.
„Ja už nemám čo stratiť.“ V očiach sa mu niečo blyslo. Strach? Alebo snáď niečo iné? „Prosím,“ dodal. Bola to snáď prvá vážna debata, ktorú sme viedli. Prečo hneď premena?
„Dobre,“ súhlasil som nakoniec. Vrhol sa mi okolo krku a začal ma pusinkovať po celej tvári.
Tak toto teda nie!
„Patrik!“ zrúkol som a použil svoj extra – super – strašidelný upírsky pohľad. Okamžite ma pustil, o krok cúvol a zdalo sa mi akoby sa oklepal.
„Teraz?“ spýtal som sa ho.
„Čo teraz?“ zapípal ešte tenším hláskom ako obvykle. To mu akože fakt nedošlo, čo so myslel tým teraz?
„No, či ťa mám premeniť teraz.“ Nedopovedal, len prikyvoval. Pomaličky som sa nadýchol. Jeho vôňa síce rozpútala v mojom hrdle peklo, ale mal by som to zvládnuť.
Podišiel som k nemu bližšie. O krok odstúpil.
„Patrik, ale takto to nepôjde. Nemôžeš sa odsúvať, neuľahčuješ mi to.“ Prikývol a hrdo vystrel hlavu. Prišiel som k nemu, naklonil hlavu a zľahla pričuchol k jeho krku. Už je neskoro na vycúvanie Emmett. Teraz alebo nikdy!
Ignorujúc požiar v mojom hrdle som mu rukou ešte viac naklonil hlavu a ...
„Čo robíš?“ zapišťal priškrtene. S nosom pri jeho krčnej tepne som si vzdychol.
„Čo asi? Chcel si premeniť nie? Musím ťa uhryznúť.“
„Aha, jasné. To je logické,“ zmĺkol.
„Tak poďme na to,“ zašepkal som potichu. V tom istom momente ako som mu preťal pokožku hrdla, sa mi rozkričal tým jeho hlasom na plné obrátky...
Odtrhnúť sa od neho bol trocha väčší problém, ale keď som si pomyslel, že je v podstate jediný koho mám, tak to šlo až príliš ľahko.

Tie tri dni som pri ňom presedel. Čo iné mi aj tak zostávalo. Akurát raz som zišiel dole na recepciu predĺžiť náš pobyt.
Čim viac sa blížil koniec jeho ohnivého zážitku, tým viac som bol nedočkavý.
Čo na to povie? Ktoré zvieratko mu bude chutiť najviac? Bude snáď prvý upír gay?
Na tretí deň som mal pocit, že začnem skákať nedočkavosťou. A fakt som začal vedľa neho hopkať na posteli. Jeho srdce začalo šprintovať svoj posledný a osudný závod. Rýchlosť zbesilého buch–buch–buch, sa stále zvyšovala. Srdce párkrát vynechalo, až stíchlo úplne. Vedel som si predstaviť ako sa teraz musí cítiť. Otvoril oči.
„Wow!!“ vydýchol. Musel som sa usmiať. Všetko tak nové.
„Patrik?“ spýtal som sa opatrne.
„Emmett! Emmett! Emmett!“ Začal ma objímať.
„Au, au, au, au, au,“ odstrkoval som ho. Nechápavo na mňa pozeral.
„Pozri Patrik, teraz budeš chvíľu silnejší ako ja, lebo si novorodený,“ vysvetlil som mu trpezlivo.
„Novorodený? To mi chceš povedať, že som akože ako tie krpaté uzlíky v nemocnici?“
Rozosmial som sa na plné kolo. „Nie Patrik, toto obnáša iné veci...“
Zrazu sa totálne vydesene zadíval na niečo na stene, ktorá bola za mnou. Pribehol k zrkadlu.
„To čo mám s očami? Moje oči!!!“ začal si ohmatávať tvár. „Prečo sú červené? Veď si vravel, že červené oči majú upíri, ktorí pijú ľudskú krv, to už som niekoho zabil? O čom neviem,  Emmett?“ Jedna vec sa nezmenila... A to tá, že keď bol vydesený hlas mal tenký, tenučký...
„Pokoj Patrik,“ začal som ho upokojovať. „Červené sú preto, že tvoje telo má v sebe teraz má tvoju krv, ktorú spotrebuje. Preto budeš mať oči asi tak rok do červena, ale neboj sa, zvieracia krv to zriedi a potom budeš mať oči zlaté, tak ako ja.“
Po pár hodinovom vysvetľovaní upírskeho života a odhaľovaní môjho života, Patrik vtipne poznamenal, že mu o chvíľu zhorí hrdlo.
Jeho prvý lov. Vzal som ho za mesto a s vetou, že sa má zhlboka nadýchnuť som ho vypustil do víru zeleného lesa.
Po pár minútach som ho dohnal, a pristihol ho ako sa na nejakej lúčke hojne hostí na obrovskom medveďovi.
Zúrivo som zavrčal. Na medvedíkov mi šahať nebude!!!
Samozrejme, že sa nenechal vyrušovať a až keď ho vypil do poslednej kvapky, sa rozhodol mi venovať pozornosť.
„Tento krát spravím výnimku, ale nabudúce si ma neželaj.“ Nechápavo sa na mňa pozeral. „Takže toto si zapamätaj, medvede sú moje. Len a len moje!!!“
Očividne ho baví sa smiať na mojej zúrivosti. Ofučaný som sa otočil a šiel späť do hotela, nech si robí čo chce!

„Ale Emmett!“ Zavrel za sebou dvere a posadil sa ku mne na posteľ.
„Nezaujíma ma!“ otočil som sa chrbtom k nemu.
„Tak dobre. A čo budeme teraz robiť?“ Dobrá otázka, ale nebudem mu odpovedať.
„Vieš, vždy som chcel cestovať, spoznať starý kontinent, nikdy som nebol v Európe...“ mlel a mlel.
Pomaličky ma do tej svojej predstavy precestovania celého sveta vťahoval, až som nemohol zostať chladným.
Prebrali sme snáď každý štát, všetky možnosti...
Výsledok? Emmet ide cestovať...

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý začiatok Emmetta McCarty Cullena - 8. kapitola: