Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Domov, sladký domov - 7. kapitola

08.01.2012 (07:00) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 926×

7. kapitola.

Edward:

Pri bytke odviedli Jaspera. Všetko bolo naopak. No keď sa vrátil, bolo všetko v poriadku.

„Bella sa za mňa prihovorila. Nech ma nechá ísť. Že ona tam ostane. Vravela niečo v tom zmysle, že je jeho služobnica, ale ja nie. Že ona slúži jemu, a ja si zanechám vždy slobodnú vôľu. On ma pustil, ale potom som začul, ako sa rozprával pán zla s poddaným, že čoskoro zaútočia. A má vraj povedať Belle, že ak to tu nevyvraždí, zabije ju,“ povedal to môj brat dosť vierohodne.

„Ale to nemôže.“ Bol som z toho úplne paf. Bella. Ona sa vzdala za môjho brata a teraz ju zabijú.

„Mám plán, ale musia tu byť všetci,“ povedal som rázne a Jasper len prikývol.

„Budeme tam, musíme ju zachrániť,“ povedal Carlise a pozrel sa na rodinu.

„Aj my ideme,“ povedal Harry.

„Do tohto vás tlačiť nemôžeme. Ste len ľudia. Proti vyhladnutému upírovi je ťažko bojovať,“ napomenul ich Carlise a začal dumať nad plánom.

Bella:

Keď Jasper odišiel, podišiel ku mne jeden z pánových poskokov.

„Tak poď maličká,“ kázal mi a ja som išla za ním.

„Vitaj, moja drahá,“ povedal pán a vtom mi bolo jasné, že niečo chce. Nemýlila som sa.

„Daj jej to na krk.“ Zavelil rukov a ku mne sa blížili ruky.

Jeden ma chytil za ruku a ďalší za nohu. Ďalší dvaja urobili to isté na druhej strane. Ďalší podišiel k hlave. Potom podišiel samotný pán.

„Nemôžem veriť, že po tomto nebudeš vyvádzať.“ povedal pripol mi niečo na krk.

Potom ma všetci pustili na zem. Odviedli ma do miestnosi a tám reťazom, čo som mala na krku, ma pripli ku stene.

Prešlo niekoľko týždňov. Lístie na stromoch znova pučalo. Vtedy si po mňa prišli. Mala som dosť veľký problém udržať sa. No dokázala som to.

„Vitaj, moja drahá. Dosť si vyhladla, mám pravdu? No dnes sa do sýtosti naješ,“ povedal pán zla a ja som vedela, že je v tom nejaký háčik.

Mala som pravdu. Vyšli sme na lúku. Čakali sme tam asi pätnásť minút.

„Koľko ešte?“ spýtal sa po ďalších desiatich pán zla.

„Ešte dve, pán môj,“ povedal jeden so smrťožrútov.

„Nevadí. Začneme,“ povedal a mávol rukov ku mne.

Jeden z mužov trhol reťazou a mne by sa tá reťaz určite zarezala do kože, keby som nebola upírom.

„Prepáč mi, srdiečko, ale dal som podmienky,“ povedal pán a mávol prútikom. Zasa tá bolesť. Zasa som nič necítila. Keď som ležala na zemi, dali mi slúchadlá a na oči poriadne hrubý šál.

Počula som, že niekto prišiel.

Zaňuchala som, lebo to jedine som mohla. Nič som nevidela, ba ani nepočula.

Krv. Pomyslela som na ňu. Začala som sa mykať.

„Riaď sa inštinktmi dieťa. Doniesli sme ti večeru,“ zašepkal mi jeden do slúchadla.

Odopol ma a ja som sa rozbehla bežala som rovno, kde bola tá vôňa najsilnejšia.

Pocítila som však trochu známu vôňu. V tej chvíli som sa rozbehla k nej. Nevedela som prečo, ale riadila som sa ištinktmi. Nikto nič a zrazu ma chitili ruky.

„Edward,“ povedala som na istotu.

„Vitaj naspäť v mojom náručí,“ povedal to tak romanticky, stiahol mi klapky a potom aj šál.

„Za to mi zaplatíš,“ začal zjapať pán zla.

„Riadila sa inštinktmi. Nemôže za to, že u nej je viac láska ako hlad,“ zakričal na neho Edward a potom sa na mňa usmial.

„Zaplatíte mi,“ zjapal znova a zmizli v obláčiku dymu.

„Myslím, že sa vráti,“ skonštatovala som a všetci sa na tom zasmiali.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Domov, sladký domov - 7. kapitola: