Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Domov, sladký domov - 1. kapitola

09.10.2011 (17:45) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2510×

Sedeli sme na najvyššej veži. Držali sme sa za ruky. Rozprávali sme sa a pozerali sme sa na seba.

„Musíme ísť!“ vyhlásil zrazu Edward.

„Tak dobre.“ Nepúšťala som jeho ruku.

On si ma ako nevestu hodil do náručia a zišiel so mnou schody dolu. Za pár sekúnd sme sa ocitli vo veľkej sále, tak ako každý rok.

„A sme doma,“ povedal Edward so smiechom na perách.

„Poďme si sadnúť,“ vyhlásila som.

Zložil ma na zem, chytil ma za ruku a sadli sme si na jediné dve miesta. Zrazu do mňa ktosi džugol zozadu.

„Au!“ dostalo sa zo mňa.

„Sorry,“ otočil sa na mňa chalan, ktorý sedel vedľa mňa.

Zrazu som mu videla do tváre. Malý, okrúhla tvár, okrúhle okuliare a jazva sčasti skrytá pod vlasmi. Rýchlo som sa otočila.

„Edward. To je ten...?“ Nechcela som toho chlapca uraziť, keby ma počul.

„Áno. Ahoj, Harry,“ pozdravil sa mu Edward a potriasli si rukou ako starí známi.

„Ahoj! Ja som Bella,“ chcela som sa mu pozdraviť, ale on na mňa len tak civel.

„Tak nič,“ povedala som si takmer sama pre seba.

„Mám konkurenciu,“ objasnil mi to šepky Edward.

„Nemyslím. Ja ťa milujem viac než čokoľvek na svete,“ povedala som rázne.

„Aj napriek tomu, čo som?“ chcel vedieť a mne s zdalo, že na to doslova naliehal.

„Áno, aj napriek tomu,“ povedala som mu a dala som mu bozk.

Večera sa niesla v duchu, tak, ako je na Rokforte zvykom. Potom som sa pobrala do dievčenských spální. Vždy za mnou chodil, vždy, a tak som chcela byť čím skôr hotová.

Vošla som do izby a stálo tam iné dievča, než minulé ročníky.

„Ahoj!“ ozdravila som sa jej a vyrazila som k posteli, najbližšie k oknu. Otvorila som ho a začala som si vybaľovať veci.

„Ahoj, ja som Hermiona,“ povedalo mi ryšavé dievčatko.

„Ja som Bella,“ oznámila som jej, schytila som kozmetickú taštičku a vbehla do kúpeľne.

Vzala som kus papiera a napísala som tam odkaz. Spolubývajúca je hrozná vtiera. Stretneme sa o polnoci v chrabromilskej klubovni. Lístok som zatvorila a poslala som ho Edwardovi.

Keď som sa vrátila do izby, boli tam ďalšie tri dievčatá. Zjavne trošku staršie.

„Ahoj, ja som Alice a toto je Rosalie. Sme tvoje spolubývajúce a ty si asi Bella, že?“ vyvalila hneď vo dverách krátko vlasá dievčinka.

„Áno.“ To jediné som dokázala povedať.

„Bude nám super! Uvidíš. Vlastne si pripadám, že ťa už poznám večnosť.“ Tá krátko vlasá mala asi bujnú fantáziu.

„Aha.“ Otočila som sa ku kufru a začala som sa tam prehrabovať, aby som prišla na iné myšlienky.

„Asi nevieš, že sme Edwardove sestry.“ Tak týmto ma fakt dostala. Neveriacky som sa na ňu pozrela.

„Nechaj to na nás. My sa o Hermionu postaráme. Bež pokojne dole.“ Tej malej dievčinke som bola taká vďačná.

Keď som to Edwardovi rozprávala, skoro praskol od smiechu. Po hodine ma však poslal spať, že ja nie som upír a potrebujem spať.

Moje sny boli vždy trochu divné, ale raz som v tých snoch, odkedy som na Rokforte, nachádzala pokoj, ktorý som mala pri Edwardovi. Možno to bolo tým, že vždy, keď všetci spali, sem vliezol a za úsvitu odišiel.

Ráno som vstala hrozne skoro. Hermiona však sedela na posteli.

„Dobré ráno,“ povedala a usmiala sa od ucha k uchu.

„Dobré...“ Nakoniec som nedopovedala a rozhliadla som sa po izbe. Alice a Rosalie sedeli na posteliach. Keďže sú jeho sestry, asi sú tiež upíri. A keďže upíri nespia, tak ho museli vidieť.

„Prišiel?“ chcela som vedieť.

Tá blondínka sa zatvárila zhrozene, ale tá tmavovláska bola nadšená.

„Sova priletela hneď, keď si zaspala. Odkaz je na stole,“ povedala a rukou ukázala na nočný stolík.

Pozrela som sa na papier.

Polo tam krasopisom napísané:

Milá Bella,

spala si tak krásne, že som nemal silu zobudiť ťa. Stretneme sa na v soviarni o hodinu neskôr, ako vstaneš.

Čakám na teba, ty moja kráľovná.

Edward

„Ach, Edward,“ vzdychla som si a Edwardove sestry sa len zasmiali.

„Čo tam píše?“ chcela vedieť Hermiona a ja som skoro zabudla, že tu je.

„Že sa stretneme v soviarni,“ odvetila som rýchlo a začala som na posteľ hádzať oblečenie.

Tresk!

Do okna vpálila biela sova.

Otvorila som teda okno a tá sova mi sadla na ruku. Na lístočku bolo napísané Bella.

Lístoček som preletela. Bolo to od riaditeľa. Mám sa dostaviť, ešte pred raňajkami, do jeho kancelárie.

„To nie!“ Bola to tá najhoršia správa. Sadla som si na posteľ a nevedela som, čo ďalej.

„Povedzte Edwardovi, že som išla za riaditeľom,“ otočila som sa na tie dve upírky.

„Povieme,“ pritakala Alice a žmurkla n mňa očkom. Z kufru vytiahla veci a a za chvíľku v kúpeľni vyzerala očarujúco.

„Ako si to dokázala?“ nevedela pochopiť naša spolubývajúca.

„Roky pred zrkadlom a s málom času na prezlečenie ťa naučia veci. Bella, Edwardovi to tiež prišlo,“ povedala mi Alice.

„Ako to vieš?“ chcela som vedieť.

„Nakloň sa z okna. Niečo tam vrazilo.“ A naozaj. Ďalšia taká nemotorná sova.

Rýchlo som sa obliekla a počkala som dole v hale. Zišiel tam aj Edward a vybrali sme sa ruka v ruke k riaditeľovi. Ja som nič nevravela a ani on nič nevravel. Keď som boli pri riaditeľni, zaklopali sme a otvorili sa nám dvere.

„Vitajte!“ pozdravil nás.

„Dobrý deň, pán profesor,“ povedali sme naraz.

„Dobre teda. Prejdeme k veci,“ povedal muž a začal sa hladkať po brade.

„Pán riaditeľ, Bella vie...“ Edward nedopovedal, lebo ho riaditeľ zastavil pokynom ruky.

„Dobre teda. Ale ja som si vás zavolal preto, lebo nechcem, aby sa to tu rozširovalo,“ povedal rázne.

„Áno, pán profesor.“

„Pán profesor?“ zasiahla som im do debaty.

„Áno, slečna Swanová?“ spýtal sa ma a zase si hladkal bradu.

„Mám otázku. Tie dve dievčatá sú tiež...“ Nechcela som ich uraziť, a tak som radšej nedopovedala.

„Áno, a aj Jasper a Emmett. Môžeš sa o tom s nimi rozprávať, ale pozor na Hermionu!“ povedal rázne a ja som hneď pochopila.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Domov, sladký domov - 1. kapitola: