Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalý, ale starší - 2. kapitola

15.02.2011 (07:15) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1597×

Svet sa mi zrazu zafarbil do ružova, a ja som od samej lásky nevedela, čo robiť. Pochodovala som hore dolu po izbe, hádzala sa na posteľ, a pri dobrej hudbe premýšľala, čo spravím nabudúce. Veci typu „čau“ a „ahoj“ už boli pravidelnosťou. Keď som okolo neho prechádzala na chodbe, už som neskláňala hlavu k zemi, ale pozerala sa na neho s odvahou v očiach. So spolužiačkami som začala po škole „zrazu“ chodiť na obedy, lebo tam chodil aj on. Sledovala som, ako potom odchádza smerom k internátnej budove, ktorá bola pristavaná k našej škole. Vtedy som si uvedomila: „Sakra, veď on nie je z Forks, ktovie kde býva?“

Po čase som to aj zistila. Bolo to na hodine angličtiny s pani profesorkou Looprovou. Pýtala som sa jej, že prečo býva na internátoch. Iste si pomyslíte, či som normálna, keď to konzultujem s učiteľkou, ale ja som jej to prvá nepovedala. To tá Jessica začala všetko riešiť. Nechápem, na čo jej to bolo, ale tak keď to už pani Looprová vedela, tak to využijem nie?

Prišla som na to, že pochádza z mestečka Beaver, asi tak 2 hodiny vlakom od Forks. Smutne som sa pousmiala, ale táto informácia nebola až taká zlá ako to, že po škole chce ísť študovať niekam do zahraničia. Väčšie šťastie ma fakt už nemohlo stretnúť... K tomu má vraj rozumu na rozdávanie a polročné vysvedčenie bolo  poskladané z čistých jednotiek. Strašné! Veď ja sa mu mozgovou kapacitou ani zďaleka nemôžem rovnať!

Svet sa znova vrátil do  normálnych farieb a ja som začala mať menšie depky. Cez prestávku sme si s Jill vyrazili na chodbu a rozprávali sa pri schodoch, z ktorých bol výhľad na schody, po ktorých mal každú chvíľu zísť on. Jill sa ma snažila priviesť na lepšie myšlienky, ale nepomohlo mi to. Tvár sa mi skrivila do smutnej grimasy, ktorej som nedokázala zabrániť, tak ako tomu čo sa malo odohrať v nasledujúcej minúte.

Jill ma začala utešovať slovami:

„Ja som mala kamarátku mala asi toľko, čo my teraz, a tiež sa zaľúbila do maturanta,“ hovorila a ja som ho zbadala na schodoch. Práve sa s niekým rozprával a pomaly schádzal smerom k nám. „Ale aj keď by si som ti chcela povedať, že máš nádej, Bella, uvedom si jednu vec. Je od teba starší o dosť veľa rokov, čo myslím, je aj dôvod prečo je taká malá pravdepodobnosť, že ťa chce. Viem, že ti tieto slová nepadnú ľahko, ale čo by si radšej chcela? Klamstvo či pravdu?“

Potichu som zašepkala. „Pravdu, Jill, pravdu.“ Stál pri suplovačke. Keď odchádzal, pozerala som sa za jeho chrbtom, na jeho chôdzu, hlavu... Oči mi krúžili po celom jeho božskom tele. Znova zazvonila a na rad prišla ďalšia, sily berúca, mozog otupujúca hodina.

*****

Domov som vbehla, akoby som mala v zadku vrtuľu. Kabát som hodila na vešiak, čižmy som vyzula, jedna bola meter od druhej a tašku som hodila k stolu. Bežala som do izby a zapla si v nádeji počítač, na ktorý som vzápätí zostala pozerať ako vyvalená. Niekoľko sekúnd som ostala v šoku civieť na obrazovku, a potom mi naozaj došlo, čo spravil.

On si ma vymazal z priateľov na facebooku.

Nemohla som tomu uveriť. Čo také som spravila? Napriek plánom, že mu poviem, že sa mi páči, som to nespravila, dokonca som mu nenapísala ani ďalšiu správu, v ktorej by som ho zase otravovala rozličnými otázkami. Z oka mi vykĺzla zradná slza. Potom ďalšia a ďalšia. Tíško som plakala, smrkala a nemohla uveriť svojmu nešťastiu. Keď som to napísala Jill cez g-mail chat, povedala, že si z toho nemám nič robiť, lebo to možno len zase facebook haraší.

No stále sa mi z toho krútila hlava. Už to bolo na takej dobrej ceste! Smutne som si povzdychla a napísala jej:

Ja sa s tým vyrovnám, neboj.

Vzápätí som o tom istom napísala aj Annie, potrebovala som druhý názor. Obe tom mrzelo a snažili sa ma podporovať ako to išlo. Tak isto aj Sandy. Bola som rada, že Jessica je práve chorá, lebo by mu ešte napísala aj ona, toho som sa bála. Je pekná... Začala by ma otravovať jej typickým:

„Vieš ako robí Emu? Takto! Kuuuru,“ začala by pišťať vysokým hlasom, horším ako cirkulárka.

V ten deň som išla spať skoro. Zaspala som rýchlo, tak ako sa po plači zvyčajne zaspáva. Prišiel víkend a ja som deň čo deň dúfala, že to bola len planá chyba facebooku. Nebola. Nápis „pridať priateľa“ pri jeho mene mi do srdca pichal ostrý nôž, teda skôr nože, rozbité sklené fľaše a podobne. Jednoducho povedané, bolelo ma to.

S Kathrin, babou z tretiaku, sme sa dohodli, že pôjdeme na nákupy. Kúpime niečo staršie, aby vedel, o čo prišiel. To boli aj slová, ktoré ma v týchto dňoch posilňovali – „aby vedel o čo prišiel“. Dala som si záväzok, že po nákupch na neho budem hádzať dlhé a veľavýznamné pohľady.

*****

V pondelok som celá natešená prišla do školy. Čakala som na neho v našej šatni, ktorá susedí s tou jeho. Nebol tam. Neprišiel ani do zvonenia. Ani nebol tam, kde zvyčajne býva. Zašla som za pani Looprovou a spýtala sa jej na to. Tá mi sprisahanecky pošepkala:

„Je chorý. Písali to jeho spolubývajúci z internátu na facebook. Citujem: ,Hnusák, konečne bude mať celú izbu pre seba’,“ zasmiala sa.

Slušne som poďakovala a ledva sa ovládala. No nevadí. Veď počkaj! Ty ešte zistíš, o čo si prišiel, Edward Cullen!

----------------------------------------------------------------

Páčila sa vám kapitola? Chcete ďalšiu? Páči sa vám táto poviedka? Chcete aj kapitolu z pohľadu Edwarda? Odpovede môžte písať do komentárov alebo mne do zhrnutia. :) Vaša LoveRose

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý, ale starší - 2. kapitola: