Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalá - Prolog

Tak, ako som sľubovala, Dokonalá sa začala písať. A naozaj nič nebude také, ako sa zdá. Zabudnite na našu "mierne" tichú Bellu, na Edwarda, ktorý nie je zadaný. Zabudnite na to, že láska je len a len romantická a že je férová. Táto poviedka bude plná zvratov, nečakaných situácií, ktoré bude treba riešiť. Taktiež vášnivých bozkov a tvrdých rán, ktoré asi aj tak našim upírom neublížia. A hlavne, nedajte sa pomiasť prologom a prvými kapitolami, ešte len začíname. :)

Dočítal som posledný verš jej obľúbenej básne. Spoločne s Rebecou sme sedeli v jednej z tých drahých reštaurácii. Ja som sa díval na ňu, ona na mňa a láska bola skoro hmatateľná. Alice mi to už dávno hovorila. Skús dať niekomu šancu a Rebeca bola jedna z tých, ktorá mi prišla byť najlepšia. Zo začiatku som tomu nedával veľké šance, predsa, ona je človek a ja upír, ale ona o tom ešte stále nevie.

Mal som 21, keď ma premenili, ale teraz, už mám o jedno storočie viac. Zažil som toho mnoho, videl mnoho a cítil mnoho, ale to čo som zažíval, keď som bol s Rebecou bolo veľmi fajn. Nebola to tá láska z filmov a aj som pochopil, že taká láska neexistuje. Ale nevadilo mi to. S Rebecou bola tá večnosť omnoho krajšia. Okrem toho, že som jej nemohol čítať myšlienky, bola pozorná a milá. Nebola žiadna zlatokopka a ani ostatných neohovárala. Také obyčajné, milé dievča, ktoré sa do mňa zaľúbilo.

V nohaviciach mi zavibroval mobil. Najprv sa mi ho nechcelo zdvíhať, ale keď zvonil už tretí raz za sebou, zdvihol som ho.

„Áno,“ pokúšal som sa znieť milo a jemne sa usmievať na Rebecu. Nechcel som byť teraz vyrušovaný a celá rodina to vedela. Bol to len a len náš večer.

„Prepáč Edward, ja viem, že nie je vhodný čas, ale priviezli nám extrémny prípad,“ začal Carlisle.

„A nezvládneš ho prosím sám?“ spytoval som sa s nádejou, ale vedel som, že keby to Carl zvládne sám, tak by mi nevolal. Obaja sme robili v istom ústave pre ľudí, ktorí nemali kam ísť a mali za sebou isté traumy. Či už ženy, ktoré boli týrané, alebo deti z ulice. Každý bol u nás  vítaný a nik nám nerobil  problémy. Ako upír máte mnoho spôsobov, ako rýchlo prísť ku peniazom.

„Edward, je cítiť Arom a Volturiovcami,“ zašeptal a mne to jediné stačilo, aby som sa rýchlo ospravedlnil Rebece a vyrazil okamžite za otcom, do ústavu. O desať minút som už klopal na dvere jeho pracovne.

„Edward, tadiaľto!“ volal z chodby a ja som sa ľudským behom dostal až ku nemu.

„Ukáž mi ho!“

„Ju, je to ona Edward a je...“

Carlisle ani nestačil dopovedať a už aj otvoril dvere. Bol to zjav, ktorý nikdy nik nechcel zažiť. Zúbožené dievča, sedelo v kúte miestnosti a dlane si tlačilo ku tvári. Celé posiate modrinami, vychudnuté, bez farby, na sebe len krátku bielu košeľu, ktorá svoju belosť, zatienila krvavými a čiernymi fľakmi.

„Čo?“ spytoval som sa prekvapene a zdesene Carlislea.

„Našli ju kúsok odtiaľto, policajti, dokonca jedného uhryzla, asi si myslela, že je to ten istý, čo jej urobil toto. Ale vieš čo je najhoršie? Na krku a zápästiach sú rany od ihiel a vyzerá to tak, ako keby sa ňou živili, každý deň jej brali krv a potom mali hody. Preto je aj taká bledá a pochudnutá. Nechápem tomu. Pokiaľ viem, tak Aro vždy každého nemilosrdne zabil. Ale asi to bolo lepšie, ako keď z niekoho urobil to, čo je teraz z nej.“

Neveriacky som sledoval to dievča. Žilky v očiach mala popraskané, takže to vyzeralo, ako keby plakala krvavé slzy. Očami zhrozene sledovala celú miestnosť, ako keby nás ani nevnímala. Pomaly som ku nej podišiel a posadil sa pri ňu. Nejakého toho uhryznutia som sa nebál, som upír, to ona si poláme zuby. Namiesto toho, urobila úplne inú vec. Prisadla si ku mne a nastavila mi tvár. Nechápal som jej reakciu.

Dívala sa na mňa, dlho a vyzeralo to, že nechce prestať, niečo chcela. Končekmi prstov som jej prešiel po určite kedysi krásnej tvári, ktorá bola teraz bohužiaľ popadnutá. Jemne sa oprela do mojej ruky. Teda, najprv jemne, potom preniesla všetku váhu do nej a skoro sme sa preklopili. Ešte že som upír. Opatrne som ju zachytil a položil na posteľ. A potom som si uvedomil, že jej myšlienky len jemne bzučia. Nieže, by som ich nepočul, ale boli také tiché, že som nemohol rozoznať, na čo myslí.

Keď toto poviem Carlisleovi, tak ten bude ešte viac zvedavý na ňu, ako doteraz. Ticho som sa postavil a sledoval ju, ako zaspáva. Bola tak kľudná. Carlisle sa postavil pri mňa a chytil ma za rameno.

„Musíme sa o tom porozprávať aj s rodinou,“ zašeptal a ja som ho poslúchol.

Cestou domou som nedokázal premýšľať nad ničím iným, než nad ňou. Mala niečo s upírmi, ale nebola upírom. Neslúžila im, ale pili z nej. Bili ju, ale ona im nemohla nič urobiť. Bola človek a oni ju nezabili. Takmer som si vedel predstaviť, ako dokonalo musela vyzerať pred tým. Tie črty v tvári tomu nasvedčovali. Ale najviac ma zarážal ten pach krvi. Prestrašne smrdela, ani len na sekundu ma nenapadlo, sa z nej napiť. Tak prečo pili z nej Volturiovci? Ak to boli vôbec oni a ako môže tak príšerne smrdieť krv?

Nevedel som o nej nič, ani jej meno, ale vedel som, že táto osoba nám znovu naruší stereotyp a jej budúcnosť bude určite zaujímavejšia, akoby sme všetci chceli.

Shrnutie

1. kapitola

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalá - Prolog:

Tak po šesti letech jsem u téhle povídku znovu - víš jaký je to pro mě šok, když zjišťuji, že už jsem ji v minulosti četla a zapomněla na to? .
Každopádně hodlám si ji přečíst znovu i když není dokončená - risknu to, že se budu užírat otázkami, jak by to bylo dál... ale potom si nějaký ten vhodný konec přece jenom domyslím

Přidat komentář:

Nick:

Text: