Pokračovanie je na svete, dúfam, že sa vám bude páčiť. Bellu s Chrisom niekto načapá, ale nebude to Edward ani Alice. Odhalí pravdu a Bella príde o všetko? To si pekne prečítajte a nezabudnite a komentovať a kritizovať.
11.10.2009 (15:15) • karmen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2061×
5.kapitola - Sľub
Ležala som v Chrisovom náručí a cítila sa neskonale šťastná a unavená. Vkrádali sa do mňa pochybnosti či vôbec budem schopná vsať z gauča a nieto ešte ísť do školy.
„Nad čím premýšľaš?“
„Ako sa dnes dostanem do školy.“
„Môžem ísť pre auto a zaveziem ťa.“
„Nemyslím že by to bolo vhodné.“ Čo by tak povedal môj milovaný Edward? Počkať...nie je to taký zlý nápad, nech vie že nič nie je večné ani moja láska k menu. Môžem ho predsa trošku potrápiť.
„Dobre, zavezieš ma.“ Keď som to povedala, tak sa Chrisovy zaiskrilo v očiach a lišiacki sa usmial. Dúfam že nič nechystá, nepotrebujem aby na tento môj malý úlet niekto prišiel. Išla som ho odprevadiť k starej cestičke za domom a mala zvláštny pocit, ako by nás niekto pozoroval. Pobozkal ma a odišiel, ale mne zostal dojem ako keby sa na mňa niekto díval. Župan som si viac pritisla k telu a ruky skrížila na prsiach, asi mi bolo len zima. Niet sa čomu čudovať veď som mala na sebe len ten.
Otočila som sa prekonala menší srdcový kolaps. Sedel na lavičke a na tvári mal zamyslený výraz. Môj život sa zrútil ako domček z kariet, teraz už je naozaj po všetko. Za jeden bláznivý čin zaplatím najvyššiu cenu, prídem o Edwarda. Toto mi nikdy neodpustí, nech ma milujem akokoľvek. Pomalým krokom som sa k nemu vybrala ako keby som išla na popravu, podstate som aj išla.
„A ja som si myslel že si nevinná ako ľalia.“ Odmlčal sa a žiarivo sa usmial.
„Chudák Edward a to bol včera za mnou, aby sa poradil ohľadom Vášho sexuálneho života, ale ako vidím ty si stačila nabrať skúsenosti aj bez neho. Strašne sa bál že ti tým ublíži, no si viac než v poriadku.“
„Povieš mu to?“
„Zaujímavá otázka, ešte si to rozmyslím.“ Zasmial sa a pristúpil ku mne.
„Keď mi sľúbiš, že pre mňa spravíš jednu službičku, tak uchovám tvoj románik v tajnosti.“ Asi sa zbláznil, aj keď mu nič nepovie stačí že si to prečíta v jeho mysli. Takže vôbec nevidím zmysel v tejto konverzácii.
„To je nemožné, veď to bude vidieť v tvojej mysli.“
„To nechaj na mňa, mám dosť skúsenosti ako pred Alice a Edwardom utajiť isté záležitosti. Od teba chcem len sľub, že keď príde čas... tak spravíš čo budem po tebe chcieť.“
„Čo mám spraviť?“
„Teraz nič, užívaj si svojho milenca. Tvoj čas príde až keď budeš jedna z nás, teraz si ešte uži svoju ľudskosť kým môžeš.“
„Takže mám tvoj sľub?“ Síce je to bláznovstvo, ale topiaci sa chitá každej slamky...
„Dobre, súhlasím s tým.“
„Inú odpoveď som ani nečakal. Radšej pôjdem, nemám chuť sa stretnúť s Chrisom.“
„Prečo to všetko?“ Nerozumiem tomu, veď je to...
„Raz všetko pochopíš, náš osud nám bol daný a my máme len dve možnosti.“ Tieto tajomné rečičky sa mi vôbec nepozdávajú.
„Všetko bude v poriadku, Edward nikdy nepríde na tvoj prešľap. Musím sa vrátiť do nemocnice... Maj sa Bells.“
„Carlisle...ďakujem“ Neviem čo bude od mňa chcieť, ale v tejto chvíli je mi to ukradnuté. Nikdy nepochopím čo je pre Carlisleho také dôležité, že je ochotný klamať vlastného syna.
Rýchlo som si dala sprchu, hodila na seba čierne rifle a modrý top. Chris už sedel v obývačke.
„Deje sa niečo?“ Určite si všimol môjho výrazu, ktorý bol naštvaný, ustráchaný a z veľkej časti šťastný. Holt ,moja sebecká časť má teraz nado mnou prevahu.
„Nič, len je toho mňa priveľa.“ Podstate som mu povedala pravdu a o rozhovore s Carlislom som sa rozhodla mlčať.
„Bella, ideme?“ Chris stál pri dverách a v ruke mal môj batoh. Cesta do školy prebehla v tichosti, až keď Chris vchádzal na parkovisko som si uvedomila, akú hovadinu som urobila. Mala by som sa dať vyšetriť psychiatrom.
„Bella, vystúpiš?“ Keď som rozohrala pre túto hru, bohužiaľ ju musím dohrať až do konca.
„Ďakujem Chrisi...za všetko.“ A pobozkala som ho na líce.
„Skôr ja som ten čo má ďakovať za anjela ako si ty...Bells“ Naklonil sa ku mne a zašeptal.
„O tretej ťa čakám v štúdiu...milujem ťa.“Vedel že mu na to teraz nemôžem povedať nič, uspokojil sa aj s mojím úsmevom.
Vystúpila som z auta, a bolo to horšie ako keď som sem prišla prvýkrát. Všetci na mne viseli pohľadom, tým myslím aj Cullenovcov. Emmett sa pozeral z dokorán otvorenými ústami, Alice sa usmievala. Strašne by ma zaujímalo čo si tak asi myslela. No jednému pohľadu som sa zámerne vyhla a radšej išla na hodinu. Bohužiaľ dlho mi to nevydržalo, lebo prvú hodinu mám z Edwardom. Vlastne dnes mám s ním všetky hodiny. Sprostý rozvrh!
Sedela som na stoličke a uprene skúmala štruktúru lavice. Vedela som že tam je a prepaľuje ma pohľadom, ale ja som jednoducho nemohla.
„ Chris ťa priviezol do školy... Nevedel som že k tebe chodí na ranné návštevy.“ To nebola otázka.
„Bol sa len dohodnúť ohľadom dnešného tréningu.“
„A preto ho bozkávaš?“
„Bola to len pusa na tvár.“
„Vieš možno tak vyzerám, ale nie som idiot. Keď som ho včera spoznal bolo mi jasné že s ním budú problémy.“
„Neviem čo máš proti nemu. Chris je.....fajn.“
„Fajn.“Potichu zavrčal a otočil si ma k sebe, prinútil ma aby som sa mu pozrela do očí.
„Miluješ ho?“ Čože? Viem že k Chrisovi cítim niečo hrozne silné, ale láska? Aj keď som Edwarda podviedla neprestala som ho milovať. Nikdy by sa to nestalo, keby ma neustále nevytáčal a neodmietal.
„Nechápem, ako si to môžeš myslieť... Potom všetkom čo sme spolu prežili, sa ma toto opýtaš?“ Vybehla som z triedy, bolo mi jedno kam idem hlavne že sa dostane odtiaľto preč. Ďaleko som sa nedostala, lebo sa okolo mňa odmotali jeho studené ruky.
„Prepáč.“ Točil si ma k sebe a zobral moju tvár do dlaní.
„Mám strach, že o teba prídem... bez teba zomriem. Mám strach, že ma prestaneš ľúbiť.“
„Edwarde, nepochybuj o našej láske, ktorá je silnejšia ako čokoľvek iného na tomto svete.“ Sklonil sa a pobozkal ma bozkom plným lásky, ale aj strachu.
„Bella, si všetko čo mám, nič viac nepotrebujem a nechcem.“
„Milujem ťa.“ Stáli sme tam v objatý dlho, ešte šťastie že je vyučovanie.
„Edwarde?“
„Povedal som že ti prišlo nevoľno a potrebuješ do nemocnice.“ Carlisle!!!
„Ideme? Potrebujem aby nám Carlisle napísal ospravedlnenku.“ Keď sme vchádzali do nemocnice, najradšej by som zobrala nohy na plecia a ušla.
„Edwarde, deje sa niečo?“
„Hmm...potrebujeme ospravedlnenku na dnešok.“ Zrazu sa začali spolu smiať.
„Asi tak.“ Odpovedal Edwarda na jeho myšlienku a ja som zatiaľ kolabovala.
„Edwarde, chod do mojej pracovni mám tam papiere, prines mi ich.“ Ako odišiel Carlisle ma zobral stranou, aby nás niekto náhodou nepočul.
„Neboj nepríde na nič, veď som ti to sľúbil. Ty sa hlavne musíš správať ako by sa nič nestalo, lebo sa prezradíš sama a potom ti už ani ja nedokážem pomôcť.“
„Carlisle...“
„Bella, pripravuj sa na svadbu a ostatné nechaj na mňa.“
„O čom sa bavíte, za mojím chrbtom?“ Povedal so smiechom Edward. Keby si len vedel, tak by si sa určite nesmial.
„O tom, že za mesiac už bude Bella oficiálne Cullenová.“ Mesiac?! Nejako to ubehlo...
„Pre mňa je aj ten mesiac neznesiteľne dlhý“ povedal Edward. To si nemyslím.
„Ja už budem musieť ísť, mám operáciu a vy si užite predlžený víkend.“ Keď odchádzal mrkol na mňa. Tak to bude ešte s Carlislom veľmi zaujímavé.
„Kam ideme?“
„Uvidíš, keď tam prídeme.“
„Edwarde! Okamžite mi to povedz!“
„Na letisko a ...“ Povedal ako by sa nechumelilo.
„Kam?“
„Už som ti to povedal.“ On ma naschvál vytáča a potom sa čuduje že...
„Tak to upresni.“ Zavrčala som na neho a on sa len rozosmial. Vzdala som šancu, že mi to povie. Otočila som sa mu chrbtom a pozorovala okolitú prírodu.
„Olympia?“ Dúfam že nechce ísť so mnou na tréning. Moja obava bola zbytočná, prešli sme mesto a vchádzali na malé súkromné letisko. Edward vystúpil a bavil sa z jednou ženou, ktorá ho dosť okato zvádzala. Mala som sto chutí preraziť tú jej vymachlenú tváričku. Žiarlim na to čo sama robím, som totálny cvok.
„Vystupovať.“ Keď videl že sa ani nepohnem tak sa sklonil a zobral ma do náručia. Odniesol ma do malého, ale zato luxusného lietadla. Postavil ma na zem až keď sme prišli do kokpitu lietadla. Edward si sadol a začal spúšťať lietadlo.
„Radšej si sadni. Idem štartovať.“
„Ty vieš pilotovať?“
„Aj iné veci o ktorých ešte nevieš, ale teraz sa posaď a pripútaj sa. Nechcem keď pristaneme aby naše prvé kroky viedli do nemocnice.“ A začal sa smiať, dnes má podozrivo dobrú náladu.
Edward dostal do vzduchu lietadlo a ja som dostala neopodstatnený strach.
„Nespadneme?“ Na to sa rozosmial.
„Bella, pilotovať viem už vyše polstoročia a ešte nikdy som nespadol.“
„Prečo si mi to nikdy nepovedal?“
„Neviem, nenapadlo ma to spomenúť. Nerád lietam, lebo si nemôžem užiť takú voľnosť s rýchlosti ako keď bežím alebo šoférujem.“
„Ak si zabudol mám dnes tréning a Charlie ma určite zabije.“
„Alice to Charliem vybaví a Chris to bez teba prežije.“ Všimla som si ako Chrisovo meno zavrčal. Myslím že s nich priatelia nikdy nebudú, niet sa čomu čudovať.
„Dobre, ale povieš mi kam letíme?“
„Idem tam kde bude mať od všetkých pokoj.“
„Edwarde.“ Zakňučala som vie že neznášam prekvapenia.
„Letíme do....“
Pokračovanie nabudúce. :D
Autor: karmen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Dirty love - 5.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!