Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 4. kapitola

26.11.2010 (14:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2763×

„Že nemám?“ spýtala som sa a s víťazným úsmevom sa vybrala ku škole.

Cítila som, ako mi na tvár dopadajú prvé slnečné lúče a ja som so spokojným úsmevom otvorila oči. Po včerajšku som čakala naozaj všetko. Že sa budem hanbiť, nebudem chcieť vyjsť z izby, alebo dokonca ani vidieť Edwarda. No všetko bolo inak. Cítila som sa spokojná a Edwarda som chcela vidieť ešte viac ako inokedy. Rozospato som sa posadila na posteli a pozrela na Annu, ktorá ešte spala. Potichu som sa vybrala do kúpeľne a studenou vodou si opláchla tvár. Musela som uznať, že po včerajšku som vyzerala hrozne. Moje oči rámovali tmavé kruhy, ktoré by nezakryl ani ten najlepší make up. Vlasy som mala rozhádzané do všetkých strán a pleť nezdravo bielu. Super, takto Edward odo mňa prinajlepšom s krikom utečie. Do ruky som schmatla kefu a vlasy si prečesala. Nakoniec som uznala, že lepšie to už nebude a vybrala sa späť do izby. Anna už bolo hore a skúmavo na mňa pozerala.

„Bella, vyzeráš, akoby si v noci ani nespala,“ skonštatovala zamyslene a ja som sa s úsmevom prezliekala. Nechcela som jej to povedať, aj keď je to moja najlepšia kamarátka. Vedela som, čo by mi na to povedala a nebolo by to nič dobré.

Spoločne sme sa vybrali chodbou na raňajky, ktoré za chvíľu začínali. Anna mi práve rozprávala o hodine biológie, keď sme prišli do jedálne. Moje oči okamžite zastali pri stole, ktorý bol hneď vedľa riaditeľovho. Rozpoznala som tam chalanov zo včera, no Edwarda som nevidela. Všetci živo o niečom diskutovali a párkrát sa na niečom zasmiali. Ich debata utíchla, keď sa vedľa nich zrazu odsunula stolička a ňu si sadol Edward. Bol ešte dokonalejší ako včera. Na sebe mal uniformu, ktorá mu ako vždy skvelo pasovala. Všimla som si jeho zamyslený výraz a moje oči skĺzli na pár papierov, ktoré držal v ruke. Pohľadom som sa vrátila k jeho tvári. Tentoraz sa usmieval a jeho oči hľadeli na mňa. Hlavu som odvrátila od toho stola a ucítila, ako červenám. V duchu som ďakovala bohu, keď do jedálni vošiel riaditeľ a všetci stíchli.

Na moje prekvapenie si riaditeľ sadol a hneď na to sa postavil Edward a s úsmevom predstúpil pred stoly.

„Prajem vám všetkým dobré ráno. Chcem vám oznámiť, že práve sa oficiálne začína olympiáda. Na nástenke budeme mať vyvesené presnejšie informácie o prihlásení, ale nie je to povinné. V druhom rade vás chcem upozorniť na rôzne aktivity, ktoré škola organizuje a môžete sa na ne prihlásiť. A ako posledné, o čo ma pán riaditeľ poprosil, bolo, aby som s vami prebral jednu veľmi neakceptovateľnú vec,“ povedal  a na tvári si udržiaval chladný výraz. Musela som uznať, že bol veľmi dobrý herec. „Chcem vám pripomenúť, na čom bola naša škola stavaná. Úcta, solidarita, odvážnosť a hlavne slušnosť je známa o našej škole. A ja, ako prezident školskej rady, nebudem sledovať, ako to ničíte. Bola to moja práca a myslel som si, že tým nemusím oboznamovať aj dievčatá, ale ukázalo sa, že áno. Myslím, že ten dotyčný človek už vie, o čom hovorím, že, slečna Swanová?“ Jeho pohľad padol na mňa a ja som prekvapene vypúlila oči. Toto musel byť zlý sen.

„Po raňajkách príďte za mnou. Niečo ste si totižto po tej nočnej prechádzke zabudla,“ dokončil a so zákerným úsmevom zdvihol ukazovák na ktorom visela moja podprsenka. Celá jedáleň vybuchla do smiechu a ja som cítila, ako sa mi do očí vlievajú slzy. Hlavu som sklopila ku stolu a zahanbene privrela oči.

„Bella?“ ozvala sa vedľa mňa Anna.

„Čo to má znamenať?“ spýtala sa a ja som zakrútila hlavou a naznačila, že teraz naozaj nie je vhodný čas. Na sebe som cítila pár zvedavých pohľadov. Zamyslene som si zahryzla do rožku a nahnevane pozrela na Edwarda, pri ktorom sedela nejaká blondína a smiala sa na všetkom, čo povedal. Jedno som vedela isto. Ja to len tak nenechám.

Z jedálne som vyšla ako jedna z prvých a rýchlym šprintom som chcela nenápadne zdúchnuť, no zastavil ma hlas riaditeľa.

„Slečna Swanová, môžem si s vami pohovoriť v riaditeľni?“ spýtal sa a ja som sa pomaly otočila.

„Samozrejme,“ odpovedala som potichu a nasledovala ho. Cítila som strach. Prečo keď prvýkrát v živote niečo urobím hneď sa mi to spočíta?

Riaditeľ mi otvoril dvere a ja som si nervózne sadla na stoličku pred jeho stolom. Sledovala som, ako si sadol za stôl a obviňujúco na mňa pozrel.

„Nechápem, slečna, čo sa stalo. Veď ste boli vzorná študentka,“ povedal a nechápavo si listoval v mojich spisoch. Sedela som so sklopenými očami a nič ma nenapadalo na moju obhajobu.

„Myslím, že Swanová proste nevie, čo so svojim voľným časom, pán riaditeľ,“ ozval sa za mnou Edward a ja som si nahnevane vzdychla. Super, ak mám teraz problém, tak potom čo dohovorí, budem mať ešte väčší. Odsunul si stoličku a sadol si vedľa mňa.

„A myslím si, že u študentov by to podľa pravidiel žiadalo vylúčenie. No Swanová je tu nová, tak možno by mohla dostať trest.“ Na tvári sa mu pohrával úsmev a pozorne sledoval riaditeľa.

„A čo navrhujete, pán Cullen?“ spýtal sa riaditeľ a Edward sa zamyslel.

„Verejné práce, alebo výpomoc v kuchyni.“ Vypleštila som oči a zhrozene na neho pozrela. „Ale taktiež by som potreboval pomoc s ďalšími plánmi pre školu,“ dopovedal a riaditeľ prikývol.

„Uznajte, čo je za vhodné. A vy, slečna, nech sa to viackrát neopakuje,“ upozornil ma a ja som prikývla. Postavila som sa na odchod, pozdravila a vydala sa preč z tej miestnosti. Niekde v strede chodby ma dohnal Edward.

„Netvár sa tak urazene, aspoň bola sranda,“ povedal a ja som musela vypleštiť oči. Toto je jeho predstava o zábave?

„Chceš sa dostať do môjho spolku? Toto bola tvoja úloha, Bella. Ja som ti povedal, keď na to nemáš, nerob to,“ zašepkal a uprene mi hľadel do očí. Mala som chuť s tým skoncovať, ale nemohla som.

„Ale ja na to mám,“ povedala som vážne a Edwardove ústa sa roztiahli do úsmevu.

„Dobre, pretože ti zo života urobím tvoje vlastné peklo,“ zašepkal sotva počuteľne a telom bol čoraz bližšie pri mojom. Vnímala som neprirodzený chlad, ktorý z neho vyžaroval. Oči som upierala do tých jeho, ktoré mali farbu tekutého zlata. Neustále som si opakovala, že mu nemôžem podľahnúť, no čím bol bližšie, tým viac ten hlások tíchol. Edward si jazykom jemne prešiel po perách a naklonil sa k tým mojim. Cítila som, ako mi po celom tele prebiehalo vzrušenie a túžila som po tom, aby ma pobozkal. Sklamane som pozrela na Edwarda, ktorý na poslednú chvíľu uhol a rukou ma chytil za zadoček a pritiahol si ma k sebe. Perami mi prechádzal od sánky až ku krku pri ktorom sa zastavil a jazykom spravil malý krúžok. Ruky som mu zaplietla do vlasov a snažila sa pritiahnuť jeho tvár.

No nepodarilo sa mi to, lebo Edward sa so smiechom odtiahol.

„Ach, Bella, je to také jednoduché,“ zakrútil hlavou a s pozdvihnutým obočím na mňa hľadel. „A tu je tá tvoja podprsenka.“ Podal mi ju do ruky a ja som na neho prekvapene pozerala.

„A pre informáciu, mám radšej krajku,“ zašepkal a s povýšeneckým výrazom zmizol za rohom chodby. Nahnevane som sa otočila a rýchlym krokom si to namierila do mojej izby. Rozmýšľala som, kde sa stratilo moje odhodlanie mu nepodľahnúť. Rezignovane som sa hodila na posteľ a hlavu schovala do vankúša.

...

„Bella?“ ozvalo sa nado mnou a ja som na ňu zaspato pozrela.

„Čo tu robíš? Veď je vyučovanie,“ hovorila Anna a zlostne so mnou lomcovala.

„Blicujem.“  Hlavu som si oprela do rúk a s úsmevom na ňu pozrela. Nechápavo na mňa hľadela a so zamračeným výrazom odišla. Do rúk som schmatla rozvrh a pozrela sa, aká bude ďalšia hodina. Na mojej tvári sa zjavil zákerný úsmev, keď som zbadala, že mám telocvik. Mimochodom, s Edwardom. Z tašky som si vytiahla krátke kraťasy a obtiahnuté tielko a vlasy si zviazala do copu. Vybehla som nadšene z izby a namierila si to do telocvične. Nemohla som sa dočkať. Dnes totižto znova hráme florball, čo bola šanca ukázať Edwardovi, čo je vo mne.

Všetci už boli nastúpení a mňa profesor zaradil ku hráčom proti Edwardovi. Do ruky som chytila hokejku a snažila sa mať čo najlepší výraz. A zrejme to aj vyšlo, keďže som zbadala, ako si ma Edward so záujmom premeriava. Venovala som mu zvodný úsmev a žmurkla na neho.

Musela som zadržať smiech, keď Edward ihneď odvrátil zrak a nervózne prehltol.

Na povel profesora som sa postavila do stredu a čakala, kým sa hra začne. Toto bola jediná šanca aspoň trochu dokázať, že nie som nemotorná. Edward sa postavil do bránky a s rukami opretými na kolenách pozorne sledoval hru. Keď lopta prvýkrát vyletela, znervóznela som. Napäto som sledovala, ako niektorí priam do druhých narážajú, len aby získali loptu. Rozhodla som sa zatiaľ držať stranou a iba sledovať priebeh hry. Po prvom polčase bol stav samozrejme 8:0 pre Edwardovu skupinu.

„Cullen! Von z bránky,“ zakričal profesor, keď zbadal, že trafiť gól Edwardovi je absolútne nemožné.

Všetci hráči uznanlivo ťapkali Edwardovi po chrbte a on sa iba spokojne usmieval.

Po chvíli sa začal druhý polčas a ja som sa rozhodla konečne zapojiť. Pomaly som vybehla a snažila sa aspoň spozorovať, kde sa čo nachádza. Zrazu som zbadala loptu, ktorá sa nebezpečnou rýchlosťou blížila ku mne. No moje oči zaregistrovali aj Edwarda, ktorý na ňu vybehol. Rýchlo som schmatla hokejku pevne do rúk a loptičku odstrelila. Edward na mňa prekvapene pozrel a ja som sa so šťastným úsmevom rozbehla pre ňu. Už som ju chcela odstreliť ku bránke, keď mi je zrazu Edward ukradol a bežal s ňou preč. Nahnevane som na neho pozrela a nakoniec sa rozbehla za ním. Rozhodla som sa, že ho nenechám len tak vyhrať. Čo najrýchlejšie som sa k nemu prihnala rovno, keď išiel loptu odstreliť do bránky. Naskytla sa mi skvelá príležitosť. Hokejku som vystrelila vysoko do vzduchu a čo s najväčšou silou sa ohnala smerom ku lopte. No na moje nešťastie hokejka s veľkou diaľkou obišla loptu a ja som celou silou trafila Edwardovi rovno do rozkroku. Ozval sa silný praskot a ja som zhrozene tykala očami z prekvapeného Edwarda ku zlomenej hokejke.

Edward najprv iba krátku chvíľu bez ničoho stál a nakoniec sa s bolestným krikom a rukami v rozkroku zvalil na zem. Ospravedlňujúco som sa k nemu zohla a s panikou na neho hľadela.

„Preboha, Edward, si v poriadku?“ spýtala som sa ho a hladila ho po kolene.

„Čo si ma chcela vykastrovať?“ zapišťal zhrozene a ja som zbadala, ako sa všetci chalani okolo neho začali súcitne zoraďovať. Profesor vzal do ruky zlomenú hokejku a s pozdvihnutým obočím na mňa hľadel. Cítila som, ako červenám a v tejto chvíli sa chcela prepadnúť pod zem.

Sledovala som, ako Edward odišiel do šatni a ja som si rezignovane sadla na lavičku. Jedno som vedela isto. Teraz sa mi určite všetci chalani budú oblúkom vyhýbať.

-----------------------------------------------------------------------

Dúfam, že sa vám tento diel páčil, a že mi tu necháte nejaký ten koment, ktorý vždycky poteší. :)

Moje zhrnutie

Predchádzajúca kapitola- Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 4. kapitola: