Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 28. kapitola

15.05.2011 (18:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2365×

„Kde si bola, Bella?“ ozval sa zrazu za mnou nahnevaný hlas a ja som sa so strachom otočila na jeho pôvodcu.

Edward stál na kraji izby, opretý o stenu a prepaľoval ma pohľadom. Vyzeral ako boh pomsty. A to veľmi nahnevaný boh pomsty. Neisto som sklopila zrak, snažiac sa nájsť výhovorku. Ale prečo mu nepovedať pravdu? Veď práve ja som tá, ktorá by sa tu mala hnevať. To on mi klamal.

„S Dorianom,“ povedala som pokojne, no pohľadom stále prepaľovala koberec podo mnou. Nastalo dlhé, nepríjemné ticho, ktoré rušil iba môj prerývaný dych. Bojovala som s myšlienkou pozrieť sa na neho a zistiť ako sa tvári, no na to som bola až príliš vystrašená.

„S Dorianom?“ zopakoval konečne a mne sa uľavilo. Prikývla som.

„Prečo si s ním bola?“

„Prečo si mi nepovedal o zajtrajšom výbere?“

„Pretože sa ťa to netýka, pamätáš?“ zavrčal odpoveď.

„Ukazovala som mu školu.“

Zdráhavo sa nadýchol a ja som počula, ako sa postavil od steny a pomalým krokom sa ku mne vybral. Pohľadom som vyhľadala ten jeho a v duchu zakliala. Toto nebolo vôbec dobré. Oči mal jemne privreté a obočie zvraštené. Celý čas mi nahnevane hľadel priamo do očí, až kým neprišiel tesne ku mne a naše tela sa nedotýkali.

Okamžite som chcela sklopiť hlavu, no zastavili ma Edwardove prsty, ktorými ma chytil za bradu a donútil ma pozerať sa.

„Neskláňaj tvár, pretože to znamená, že niečo tajíš a máš problém pozerať sa mi do očí. Je to tak?“ šepol potichu a palcom mi jemne prešiel po spodnej pere.

„Možno,“ vzdychla som.  Pousmial sa.

„Takto je to už lepšie,“ zamrmlal spokojne a jemne ma pobozkal. Nervózne som na neho hľadela a nevedela odhadnúť, čo bude ďalej.

„Sú veci, ktoré nemusíš vedieť, Bells, a ten výber ide mimo teba, rozumieš mi?“

Zdráhavo som prikývla, na čo sa Edwardov úsmev ešte rozšíril. Pomaly mi pustil bradu a odstúpil. Cítila som úľavu, ktorá hneď došla.

„A myslím, že ti nemusím pripomínať, že s Dorianom ťa už nikdy nechcem vidieť.“

Protestne som na neho pozrela.
„O takýchto veciach môžem rozhodovať sama,“ povedala som nahnevane a ruky si založila na prsiach. Edward neveriacky pozdvihol jedno obočie.

„Bella, myslím, že si ma zle pochopila. Ja ti zakazujem, aby si sa s ním ďalej stretávala.“

„Inak čo?“ vyhŕkla som tentoraz prekvapene. Nastalo ticho a ja som ho prepaľovala pohľadom, rovnako ako on mňa. „Ty žiarliš?“ vzdychla som po chvíli a zadržiavala úsmev, ktorý sa mi začal tvoriť na perách. Zbadala som, ako ho moje poznanie vyviedlo z mieri.

„Samozrejme, že žiarlim,“ povedal zmätene, môj úsmev sa zmenil na víťazný a sebavedomie stúplo o bod vyššie.

„Čakal som ťa,“ šepol.

Pomaly som k nemu pristúpila a jemne ho pohladila po líci.

„Nebudem sa s ním stretávať...“ začala som a všimla si, ako sa Edwardov pohľad okamžite rozjasnil.

„Dobrovoľne,“ dokončila som. Prikývol a venoval mi jeden rýchly bozk.

„Musím už ísť,“ povedal sklesnuto a vybral sa k dverám. Unavene som si sadla na posteľ a vydýchla. Bola som rada, že sme sa udobrili a nie naopak. No aj tak moja myseľ stále ubiehala k zajtrajšku. Bolo mi jasné, že Edward mi niečo tajil. A to niečo sa dozviem na výbere.

Hlavu som si zaborila do vankúša a spokojne zavrela oči. Je mi jedno, či ma tam Edward chce, alebo nie. Ja tam pôjdem.

Ráno ma zobudilo slnko, ktoré mi svietilo priamo na tvár. Unavene som si pretrela oči a rukou nahmatala hodiny. Bolo pól deviatej. Rýchlo som vyšla z postele a v kúpeľni urobila rannú hygienu. Vlasy som si iba rýchlo prečesala kefou, obliekla si pohodlné oblečenie a rýchlym krokom vybehla z izby. Prvú hodinu som mala biológiu s Edwardom. No moje nadšenie kleslo, keď som vošla do učebne a on tam nebol. Nevidela som ho ani celý deň a upokojovala sa myšlienkou, že je zaneprázdnený výberom.

...

Unudene som vošla do učebne chémie, sadla si na svoje miesto, keď zrazu vedľa mňa stolička zavŕzgala a ja som sa neochotne pozrela na toho narušiteľa.

„Dnes som mal pocit, že si sa mi vyhýbala,“ povedal s úsmevom Dorian a ja som prevrátila oči.

„Proste sme dnes na seba nemali šťastie,“ odvrkla som, otočila sa k zošitu a snažila sa venovať profesorovi, ktorý zatiaľ vošiel.

„Asi.“
„Ale v noci sa uvidíme,“ skôr skonštatoval. Prekvapene som zdvihla hlavu a prikývla. „Bál som sa, že ti to tvoj bodyguard nedovolí,“ zasmial sa pobavene.

„Prečo ti na tom tak veľmi záleží, aby som tam bola?“ spýtala som sa nahnevane a jeho smiech v okamihu ustál.

„Už som ti povedal, že nemám rád nespravodlivosť a podvádzanie. A ty si tam zaslúžiš byť už od samého začiatku.“

Celý čas mi uprene hľadel do očí a ja som sa pod jeho pohľadom striasla.

Našťastie už do konca hodiny sa venoval profesorovi a nie mne. Keď konečne zazvonilo, vybehla som na chodbu a vybrala sa do svojej izby.

Snažila som sa zamestnať učením, no čas sa neuveriteľne vliekol. Bolo iba desať hodín, keď do izby vošla Anna.

„Čo taká šťastná?“ spýtala som sa. Annin úsmev sa ešte zväčšil.

„Myslím, že som sa zamilovala,“ vyhŕkla a ja som sa zasmiala.

„Už bolo na čase.“

„Bella, on je úžasný,“ povedala zasnene, sadla si vedľa mňa na posteľ a začala o ňom rozprávať.

...

Hodiny ukazovali presne trištvrte na dvanásť a ja som nadšene vstala.

„Kam ideš?“ Anna mi venovala nedôverčivý pohľad.

„Za Edwardom,“ povedala som bez rozmýšľania. Anna spokojne prikývla.

„Tak to ti povoľujem.“

Rýchlo som si ešte obliekla mikinu a s pozdravom vyšla na chodbu. Celý čas, čo som sa blížila k cieľu, som cítila nervozitu. Bude sa Edward hnevať? Ako to tam bude vyzerať?

Neisto som otočila kľúčom a dvere hlasito zaprotestovali, no otvorili sa. Na chodbe bola tma a jediné svetlo vychádzalo z dverí haly, kam som sa okamžite rozbehla.

Nikdy som sa necítila dobre na tejto chodbe plnej divných obrazov. Keď som otvorila dvere, naskytol sa mi výhľad do poloplnej haly. Všetci nervózne postávali v šere a iba pár ľudí sa bavilo. Bolo to tu iné ako naposledy. Vyzdobené. Všade na stenách viseli znaky Edwardovho spolku a miestnosť osvetľovali iba sviečky. So strachom som sa vybrala bližšie a snažila sa nájsť Edwarda, no nikde som ho nevidela. A ani jeho priateľov.

Zrazu sa otvorili dvere a do haly vošlo asi dvadsať ľudí, no do tváre som im nevidela, pretože na sebe mali plášte s kapucňami.

„Vítam vás,“ ozval sa hlas, v ktorom som spoznala Edwarda. „Prišla chvíľa, na ktorú ste určite všetci čakali. Všetci, čo tu stojíte ste tí najlepší, ktorí sa stanú členmi nášho spolku. Tak vám prajem príjemnú zábavu.“ Všetci sa podivne zasmiali. Pár ľudí sa oddelilo od Edwarda a vybralo sa k nám. Začali nás rozdeľovať do skupín. Mala som chuť sa okamžite rozbehnúť za Edwardom, ktorý tam stál a aj by som to urobila, keby sa zrazu neotočil a nezmizol v jedných z dverí.

„Poďte za mnou,“ ozval sa hlas vedľa mňa a celá moja skupina, ktorá pozostávala zo štyroch ľudí sa začala tlačiť do nejakých dverí. Prekvapene som sa rozhliadla, keď sme vošli do neveľkej miestnosti s bielymi  stenami. Muž, ktorý s nami išiel zavrel pevné dvere. So strachom som pozrela na ďalšie dvere v miestnosti, ktoré sa otvorili a vošli ďalší. Stuhla som a začala ľutovať, že som nepočúvla Edwarda. A kde teraz vlastne bol? Vystrašene som cúvala dozadu, no narazila som na niečo tvrdé. Prekvapene som sa obzrela a stretla sa s pohľadom červených očí.

„Ani nevieš, ako rád ťa tu vidím, Bella,“ šepol Dorian s úsmevom.

----------------------------------------------

Tak v prvom rade sa chcem ospravedlniť, že som dlho nič nepridala. Dúfam, že vás to neodradilo. A potom, že je táto ćasť krátka, ale blížime sa ku koncu tejto poviedky, tak som si to ešte rozdelila a ďalšia časť bude dlhšia. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Váš Chippy

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 28. kapitola: