Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 23. kapitola

26.03.2011 (13:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 3179×



Omámene som sa zatackala a cítila bolesť hlavy. Prekvapene som zamrkala, keď sa Edward začal podivne rozmazávať. Ako posledné som videla jeho zhrozený pohľad a ruku, ktorú ku mne načahoval.

„Bella!“ zakričal vystrašene a následne sa okolo mňa rozprestrela tma.

„Neboj sa, Edward, bude v pohode,“ ozval sa ženský hlas a ja som v ňom rozpoznala Alice. Pred mojimi očami bola tma, ktorá neustupovala.

„V pohode? Alice, ako si jej mohla dovoliť piť!“ zavrčal nahnevane tentoraz Edward. Chcela som sa čo najskôr prebudiť a povedať im, aby si nehádali, keďže ma z toho ešte viac bolela hlava.

„Za chvíľu sa prebudí,“ ozvalo sa a mňa to potešilo, pretože toto ma vážne nebavilo.

„Bella?“ ozval sa Edward a ja som na tvári ucítila jeho chladnú ruku. Jeho dotyk príjemne chladil a ja som konečne otvorila oči. Najprv som pozrela do Edwardovej starostlivej tváre, a potom na Alice. Prekvapene som zažmurkala, keď mi do očí zasvietilo slnko. To som spala až tak dlho?

„Ako sa cítiš?“ spýtal sa a zamračene si ma obzeral.

„Už lepšie,“ šepla som rýchlo a radšej sklopila pohľad. Jeho ruka stále spočívala na mojej tvári a ja som nechápala. Prečo ho to vôbec zaujíma?

„Dobre, pretože dnes sa už vraciame do školy,“ vysvetlil. „Za chvíľu príde autobus, ale to by ti nerobilo veľmi dobre, preto ťa odveziem ja.“

Prekvapene som pozrela na Alice. Usmievala sa. Nezostalo mi nič iné ako prikývnuť, keďže cesta v autobuse by môjmu žalúdku rozhodne neprospela.

Pomaly som kráčala aj s taškou v ruke a pohľadom hľadala Edwardovo auto. Všetci už odišli, takže sme tu zostali iba my a Alice.

„Na hlavnej ceste,“ ozvalo sa zrazu vedľa mňa a ja som sa vyľakane otočila na vysmiateho Edwarda. „Zoberiem ti to,“ zašepkal, keď si všimol moju tašku a zobral mi ju z rúk. Prekvapene som sa zamračila.

„Stalo sa niečo, Edward?“ spýtala som sa.

„Nie, malo by?“ Jeho úsmev sa ešte rozšíril a šibalsky a mňa pozrel.

„Nemusíš sa pretvarovať... nemusíš toto robiť,“ povedala som a uprene na neho hľadela. Nechápavo zvraštil obočie.

„Čo?“

„Tváriť sa, že ma máš rád,“ odpovedala som jednoducho.

„Ale ja ťa mám rád a chcel by som všetko napraviť.“

Prekvapene som zastala a s pozdvihnutým obočím sa na neho otočila.

„Ale čo keď to ja nechcem?“ spýtala som sa nahnevane.

„Tak sa budem snažiť viac, až dokým budeš chcieť,“ šepol a zvodne sa usmial. Zhlboka som sa nadýchla a hodila si tašku na sedadlo auta.

„Tak to sa budeš musieť veľmi snažiť.“

V škole sme boli za chvíľu, keďže Edward išiel ako blázon. Celý čas som kŕčovito zvierala sedačku a čakala na to najhoršie. Čakala som, že Alice bude stále rozprávať, no nestalo sa tak. Iba potichu sedela a sledovala nás. Niekedy sa tajomne usmiala a povzdychla si. Nechápala som ju a niečo mi hovorilo, že by som sa od nej mala držať ďalej.

Keď Edward zastavil pred školou, na nič som nečakala a aj s taškou v ruke vybehla z auta. Nevedela som sa už dočkať svojej postele a aj Anny. No nanešťastie ma v polke cesty dohnala vysmiata Alice.

„Snažíš sa utiecť?“ šepla so záujmom a ja som okamžite očervenela.

„Nie, mala by som?“ oplatila som jej otázku.

„Môžem ísť ku tebe na izbu, aby sme sa dohodli ako ďalej?“

„Alice, ja s tým už nechcem mať nič spoločné,“ protestovala som nahnevane a ruky si založila na prsiach.

„Sľúbila si mi to,“ zašepkala a pozrela na mňa tým typickým psím pohľadom. Rezignovane som si vzdychla a prevrátila oči.

„Vydieračka,“ zamrmlala som si skôr pre seba a nechápavo zakrútila hlavou. „Čo mám teda urobiť?“

„Ignoruj ho,“ povedala jednoducho a ako rýchlo prišla, tak aj odišla. Neveriacky som tam stála a sledovala miesto, kde zmizla. No dobre teda... veď čo na tom môže byť také ťažké?

Pomaly som otvorila dvere do izby a okamžite zbadala Annu.

„Bella!“ skríkla nadšene a už ma drvila v náručí. „Ani nevieš aká tu bola bez teba nuda,“ doplnila a unudene na mňa pozrela. „Ale čo máš nové?“

„Všetko po starom,“ odpovedala som okamžite a usmiala sa, keď som zbadala, že mi neverí. „Je to na dlho.“

„Máme na to celý deň.“

A tak som musela Anne všetko vyrozprávať. Celý čas iba neveriacky krútila hlavou a občas si neodpustila aj nejakú škaredú poznámku na Edwarda.

„A tá jeho sestra vie, čo robí? Predsa len sú rodina,“ zašepkala a pri poslednom slove na mňa ostražito pozrela. Musela som sa zasmiať.

„Alice je... iná. To sa nedá vysvetliť. Uvidíš, keď ju stretneš,“ povedala som pobavene. Anna chápavo prikývla.

„A ty žiadny nový objav?“ spýtala som sa. Anna si znudene vzdychla.

„Ale čo ti poviem... nemám šťastie,“ zamrmlala nešťastne a ja som prekvapene pozdvihla jedno obočie. „No vlastne, jeden sa mi páči.“

„Ktorý?“ vzdychla som nadšene.

„To nestojí za reč, Bella, ten ma nikdy nebude chcieť.“

Zamračila som sa a neveriacky na ňu pozrela.

„To už nikdy nehovor!“ povedala som a výhražne zdvihla jeden prst.

Celý deň ubehol rýchlo. S Annou sme sa stále rozprávali, až nastal večer a my sme išli späť.

Ráno ma zobudil buchot, ktorý sa ozýval z chodby. Ospalo som pozrela na hodinky a nahnevane vzdychla. Zasa som zmeškala raňajky a o 15 minút začínala hodina. Rýchlo som vyskočila z postele a išla sa umyť. Na seba som si obliekla obyčajné rifle a biele tričko. Ešte raz som sa pozrela do zrkadla a vybehla na hodinu, ktorou bola biológia. A, samozrejme, s Edwardom. 

Najprv ma napadlo, žeby som tú hodinu „omylom“ vynechala, no tú myšlienku som zahnala skôr, ako vôbec prišla. Pomaly som otvorila dvere a nakukla dnu. Odľahlo mi, keď som zbadala, že Edward tam ešte nebol. Okamžite som sa vybrala na svoje miesto a sadla si. Unudene som si oprela hlavu a začala čarbať do zošita. Nevnímala som, až dokým vedľa mňa nezavŕzgala stolička a ja som neucítila tú jeho dokonalú vôňu. Stuhla som a radšej sa od neho odsunula ďalej. Chcela som ho naplno ignorovať a ani na neho nepozrieť, no moje plány zlyhali v tom okamihu, keď sa ozvalo tiché „ahoj.“

Prekvapene som zodvihla hlavu a pozrela do jeho zlatých očí.

„Potrebuješ niečo?“ spýtala som sa nepríjemne a prepaľovala ho pohľadom. Nechápavo sa zamračil.

„Nie,“ odpovedal jednoducho.

„Aha,“ vypadlo zo mňa a znova som venovala pozornosť zošitu.

„Rozmýšľal som,“ začal, čím si znova vyžiadal moju pozornosť, „žeby si dnes večer prišla... ku mne,“ šepol a s úsmevom pozdvihol jedno obočie. Neveriacky som zalapala po dychu a vypúlila oči.

„Ty si myslíš, že by som...“ povedala som nahnevane a vetu nechala otvorenú.

„Čo?“ zatváril sa nechápavo a nevinne sa usmial.

„Ty veľmi dobre vieš!“ vyprskla som. Edwardov úsmev zamrzol.

„Samozrejme, že nie. Čo si o mne myslíš?“ povedal urazene a ja som nechápala o čo mu ide. So založenými rukami sa otočil na profesora, ktorý vošiel. Zamračila som sa, keď som zbadala, ako sa pobavene usmial.

„Dnes si pustíme náučný film,“ povedal profesor zrazu a začal vyťahovať nejaké dvd. Rezignovane som sa spustila na stoličke. Toto bude zasa nudná hodina. Sledovala som, ako ešte zatiahol žalúzie a zhasol. Celá trieda sa zrazu ocitla v tme.

Profesor konečne zapol ten film a mne nezostávalo nič iné, ako snažiť sa dávať pozor. No to mi vydržalo asi do štvrtiny filmu, pretože vtedy to prestalo baviť Edwarda.

Prerývane som sa nadýchla a pohľad znova zapichla do obrazovky. Ucítila som dotyk jeho nohy. Prosil o pozornosť. Zdvihla som zrak a môj pohľad sa stretol s tým jeho. Na perách mu hral zvodný úsmev a ja som videla, že si užíval rozpaky, ktoré vo mne tým gestom vyvolal. Edward sa prisunul blízko ku mne a položil ruku vedľa tej mojej. Stále sledoval moje reakcie. Snažila som si udržať normálny výraz, no keď jeho ruka zrazu zmizla, stuhla som. Nie, prosím nie.

Jemne ju položil na moje stehno. Moje telo na to okamžite zareagovalo. Najprv ma zľahka hladil, no potom mi ju vkliesnil medzi nohy, čím ma donútil ich otvoriť. Vzrušene som vnímala ako jeho ruka putuje stále vyššie a vyššie po vnútornej strane stehna. No to som už nevydržala. Prudko som sa postavila.

„Deje sa niečo, slečna Swanová?“ spýtal sa profesor prekvapene.

„Musím na záchod,“ vyhŕkla som netrpezlivo a keď prikývol, rozbehla som sa na záchody. Prudko som otvorila dvere a oprela sa o najbližšiu stenu. Pomaly som zavrela oči a zhlboka dýchala, aby som sa upokojila.

Celkom sa mi to darilo, až pokiaľ som na tvári neucítila studený dotyk. Vystrašene som ich otvorila a neveriacky sledovala Edwarda.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa a snažila sa spamätať z toho šoku.

„Prišiel som za tebou,“ šepol až príliš blízko mojej tvári a perami mi prechádzal po sánke. Rukami som mu silno zatlačila do hrude, čo ho donútilo odtiahnuť sa.

„Čo sa deje, Bella?“ spýtal sa nechápavo a ja som sa pousmiala.

„Nedokážeš bezo mňa vydržať, že?“ oplatila som mu a môj úsmev sa ešte rozšíril, keď som zbadala jeho výraz. „Priznaj si to.“

„Dokážem, ale ty nie,“ povedal a znova si ma snažil pritiahnuť. Odfrkla som si a pobavene ho sledovala.

„Prečo inak by si tu bol?“ Ignorovala som jeho poznámku. Edward unudene prevrátil oči a vzdychol.

„Dokážem bez teba vydržať koľko chcem.“

Usmiala som sa a zvodne pozdvihla obočie.

„To znie ako stávka,“ šepla som a všimla si, ako sa Edwardovi zablysklo v očiach.

„Takže to platí...“ nestihla som dokončiť vetu, lebo sa Edward prisal na moje pery. Jemne mi ich láskal a rukami mi dychtivo prechádzal po celom tele. Nakoniec sa odtiahol.

„Odteraz,“ šepol a zvodne sa usmial. Rýchlym krokom vyšiel zo záchodov a ja som tam iba obarene stála.

----------------------------------------------------------------------

Tak ako? Páčilo sa? A čo myslíte... kto dlhšie vydrží? :)

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 23. kapitola: