Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 22. kapitola

21.03.2011 (10:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2597×

Pomaly som klesla na kolená a hlavu si schovala do dlaní. Nebola som tam tak ani päť minút, keď som započula tiché kroky.

„Si v poriadku?“ ozval sa hlas, ktorý znel ako zvončeky.

Prekvapene som vzhliadla do tváre dievčaťa, približne v mojom veku. Mala krátke vlasy a pripomínala elfa, no to jej neuberalo na kráse. Najviac ma prekvapili jej oči, ktoré boli zlatej farby ako mal Edward. Dívala sa na mňa tak... starostlivo a stále sa usmievala. Trochu ma to desilo.

„Áno,“ šepla som a pomaly sa postavila.

„Nevyzerala si tak,“ protestovala a ja som sa zasmiala.

„Nič, čo by som si nedokázala vyriešiť.“

„Som Alice,“ povedala a úsmev z tváre jej nemizol.

„Bella,“ zamrmlala som a snažila sa usmiať aspoň spolovice tak milo ako ona. „Tešilo ma, Alice.“

Rýchlym krokom som sa vybrala za profesorom a cítila strach. Ako mu to vysvetlím? So strachom som zaklopala na dvere a keď sa ozvalo tiché ďalej, vošla som. Ak ráno vyzeral nahnevane, tak teraz to bolo ešte horšie.

„Už si mu to odovzdala?“ zavrčal a prehraboval sa v nejakých papieroch.

„Nie.“

„Akože nie?“ Zhrozene na mňa pozrel a ja som si v tú chvíľu priala prepadnúť pod zem.

„Ja... stratila som ich,“ šepla som prvú vec, ktorá mi napadla. Vedela som, že pravdu by mi neuveril.

„Stratila?“ zopakoval prekvapene. „Slečna Swanová, myslel som si o vás, že ste zodpovednejšia.“

Pohľadom som hypnotizovala podlahu a nervózne si zvierala jednu ruku. „Pán Cullen mal pravdu.“

Nechápavo som na neho pozrela.

„Čo hovoril?“ spýtala som sa.

„To, čo ste mi práve dokázala... že nedokážete zvládnuť takúto jednoduchú úlohu. Radšej choďte a nabudúce takéto veci prenechajte na skúsenejších ľudí.“

S tými slovami som vyšla z chatky a porazene kráčala späť.  

...

Unudene som sedela v jedálni a prehrabovala sa v jedle, ktoré bolo predo mnou. Matt išiel pomáhať nosiť drevo, kvôli táboráku. Vedľa mňa zrazu zavŕzgala stolička a ja som prekvapene vzhliadla.

Predo mnou sedela tá malá elfka z rána.

„Ahoj,“ zaspievala. Trochu zarazene som prikývla a ďalej sa venovala jedlu.

„Počula som, čo sa ti stalo,“ povedala po dlhšom tichu a ja som sa pousmiala.

„Už to vedia asi všetci.“

„Ja viem, že si ich nestratila,“ doplnila a uprene na mňa hľadela. „Viem, čo ti urobil.“

„Ako?“ šepla som nechápavo.

„Asi by som sa ti mala predstaviť celým menom. Som Alice Cullenová.“

„Ty si Edwardova setra?“ Prekvapene som na ňu hľadela a snažila si to spojiť dokopy. Nikdy predtým som ju na tejto škole nevidela a už vôbec som nevedela o tom, že Edward má sestru.

S úsmevom prikývla.

„Aha,“ zamrmlala som stále zarazene.

„A preto ti chcem pomôcť,“ šepla odrazu. Stále som mala pocit, že sa v jej slovách strácam. „Videla som, čo s ním robíš a za celé tie roky, čo ho poznám, si jediná.“

„Ako to myslíš?“ spýtala som sa.

„Edward sa strašne zmenil, odišiel od našej rodiny a ja v tebe vidím nádej.“

Zamyslene som prižmúrila oči a nedôverčivo ju pozorovala. To dievča bolo divné.

„Raz ti to všetko vysvetlím, Bella, len mi musíš pomôcť,“ zašepkala naliehavo a prosebne na mňa hľadela. Zhrozene som si vzdychla a prikývla. Veď čo iné mi zostávalo? Všetky moje plány už zlyhali.

...

„Vidíš tamtoho chalana?“ spýtala sa a prstom ukazovala na nejakého blonďavého chlapca. Nervózne som prikývla a rozpačito na ňu pozrela. „Dnes večer je diskotéka, kde ho budeš baliť,“ prikázala a ja som vypúlila oči.

„Alice, toto som skúšala... nefunguje to,“ protestovala som znudene, no keď ma spražila pohľadom, radšej som stíchla.

„Neodvrávaj a rob to, čo hovorím!“ Varovne zdvihla jeden prst do vzduchu a ja som si odfrkla.

„Vidno, že ste rodina,“ zasmiala som sa a pomalým krokom sa vybrala do svojej chatky. Unavene som sa zvalila na posteľ a pobavene sledovala Alice, ktorá vytiahla tašku s oblečením.

„Mám tu pre teba oblečenie, keďže ani jedno z tvojich sa nedá použiť,“ povedala a ja som sa zamračila. Urážal práve ten malý elf moje oblečenie? Zhrozene som vypúlila oči, keď z tašky vytiahla tmavo-modré korzetové tričko a minisukňu čiernej farby.

„Alice, chodím do školy preto, aby som si takéto veci nemusela obliekať,“ upozornila som ju a pohľadom neveriacky sledovala to, čo držala. Iba pokrútila hlavou a hodila po mne tie veci.

„Potom ťa ešte upravím,“ povedala nadšene a vošla do kúpeľne. Nedôverčivo som kukla na tie veci a rezignovane si vzdychla.

Už po hodine stáleho česania, som si priala, aby to skončilo. No Alice nevyzerala, že by sa unavila... práve naopak. Posledný krát mi prešla po perách rúžom a nadšene sa odtiahla.

„Och, Bella, ty si nádherná,“ zapišťala šťastne a začala ma tlačiť k zrkadlu.

„Pripravená?“ spýtala sa a ja som prikývla. Jemne odstúpila od zrkadla a mne sa okamžite naskytol výhľad. Prekvapene som zalapala po dychu a nemohla uveriť vlastným očiam. Vlasy mi v jemných vlnách spadali po holých ramenách, oči som mala jemne obtiahnuté čiernou ceruzkou a na tvári nanesený make up. Všetko to zakončovali červené pery.

„Wau,“ šepla som potichu a skúmala svoj odraz v zrkadle, zatiaľ čo Alice okolo mňa natešene poskakovala.

„Poďakuješ mi potom, teraz musíme ísť na párty,“ pripomenula a ja som sa trochu nervózne ošila. Ani som sa nestihla spamätať a už ma ťahala von. Už z diaľky som počula hlasnú hudbu, ktorá z tadiaľ vychádzala a ja som sa začala tešiť.

„Keby si ma potrebovala, tak budem vždy blízko,“ povedala nakoniec a strčila ma dovnútra. Zábava už bola v plnom prúde. Pomalým krokom som prišla ku baru a sadla si. Barman predo mňa položil nejaké pitie a ja som si k nemu pričuchla. Znechutene som zvraštila tvár. Nemal tu byť alkohol zakázaný?

„Daj si,“ ozvalo sa zrazu vedľa mňa. Prekvapene som pozrela na toho chalana, ktorého mi ukazovala Alice. V ruke pozdvihol pohár na prípitok. Napodobnila som ho a vypila to. Alkohol som pila iba párkrát a nepatril medzi moje obľúbené pitia. Hneď ako som položila prázdny pohár, barman mi prisunul ďalší.

Začala som strácať pojem o čase a dokonca už ani nevnímala toho chalana vedľa mňa. Stále niečo rozprával, no cez tú hudbu som ho vôbec nepočula. Jedine som sa dozvedela, že sa volá Zac. Moju pozornosť však pripútali dvere, ktoré sa otvorili a dnu vošiel Edward. Zamračila som sa, keď som vedľa neho zbadala tú blondínu. Spoločne si išli sadnúť na sedačky. Znechutene som si odfrkla a hodila do seba ďalšieho panáka.

„Nejdeš si zatancovať?“ spýtal sa Zac odrazu. S úsmevom som sa na neho pozrela a prikývla. Spoločne sme prešli do stredu parketu. Milovala som pesničku, ktorá práve teraz hrala a keďže som už mala trochu vypité, išlo to samo. Ruky som omotala okolo jeho krku a začala sa zvíjať do rytmu hudby. Cítila som, ako sa postupne ten tanec menil. Už som nestála ďalej od neho, práve naopak.

Tisla som sa k nemu a pritom sa vlnila. Keď som ucítila jeho ruky na mojom tele, zatvorila som oči a nechala sa tým unášať. Dovolila som jeho rukám putovať po celom mojom tele a tancovala, až dokým doznela posledná melódia tej pesničky. Prekvapene som otvorila oči a s úsmevom sa rozhliadla. Môj zrak dopadol na Edwarda, ktorý mal vypúlené oči a aj z tej diaľky som videla, že žiarlil. Cítila som alkohol, ktorý mi stúpol do hlavy a ja som vedela, že musím ísť. Poslednýkrát som ešte Zacovi venovala úsmev a tackavo sa vybrala von a tej chaty. Nahnevane som sa rozhliadla a márne hľadala Alice. Nehovorila náhodou, že bude stále po ruke?

Pomalým krokom som sa vybrala cez ten kus lesa, ktorý ma delil od mojej chatky. Pretože jediné, po čom som teraz skutočne túžila, bola posteľ.

Neisto som vykračovala a snažila sa vyhýbať všetkým kríkom, ktoré boli nablízku. No zhoršoval mi to fakt, že bola noc. Keď sa mi už asi po piatykrát zakrútila hlava, radšej som zastala a snažila sa upokojiť.

„Je ti zle?“ ozval sa zrazu zamatový hlas spoza stromov a ja som stŕpla. Prekvapene som zdvihla hlavu a všimla si Edwarda, ktorý stál opretý o strom. Vlasy sa mu v mesačnom svite jemne leskli, čo spôsobovalo to, že vyzeral ako anjel. S pozdvihnutým obočím na mňa hľadel.

Záporne som zavrtela hlavou a prerývane dýchala.

„Nemala by si chodiť sama po lese,“ povedal znova a ja som sa zasmiala. To najhoršie, čo sa mi mohlo stať, ma už stretlo. Pomalým krokom sa ku mne približoval a na perách mal zvodný úsmev.

„Prečo mi to robíš, Bella?“ šepol až nebezpečne blízko mojej tvári. Prekvapene som mu hľadela do očí a vnímala, ako jeden jeho prst putuje po mojom krku. „Ani nevieš, ako po tebe túžim.“

Cítila som, ako sa chvejem a ja som vzrušene hypnotizovala jeho plné pery, ktoré sa usmievali. Rukou pomaly putoval po mojej ruke až ku prstom, ktoré navzájom preplietol. Jeho pery sa pomaly začali približovať k tým mojim. Jemne sme sa dotýkali nosmi, akoby na niečo čakal. Pomaly otvoril pery a ja som cítila, ako ma ovanul jeho sladký dych. No to nemal robiť. Omámene som sa zatackala a cítila bolesť hlavy. Prekvapene som zamrkala, keď sa Edward začal podivne rozmazávať. Ako posledné som videla jeho zhrozený pohľad a ruku, ktorú ku mne načahoval.

„Bella!“ zakričal vystrašene a následne sa okolo mňa rozprestrela tma.

-------------------------------------------------

Tak ako? Páčilo sa? Chcem sa ospravedlniť, že kapitolky pribúdali tak pomaly, no nemala som nápady a zvažovala, či už pomaly nekončiť. No to sa zmenilo, lebo som dostala ďalšiu inšpiráciu... tak dúfam, že to so mnou ešte vydržíte. :D Váš Chippy

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 22. kapitola: